Šéfka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová sa vydala do Budapešti, kam išla o podpore embarga presvedčiť jeho najhlasnejšieho odporcu, premiéra Viktora Orbána. Po stretnutí uviedla, že vidí v rokovaniach s Maďarskom pokrok.
Komisia minulú stredu v rámci šiesteho balíka sankcií pre ruskú inváziu na Ukrajinu navrhla do konca roka tohto úplne ukončiť dovoz ruskej ropy. Opatrenia, ktoré má režim prezidenta Vladimíra Putina pripraviť o významnú časť zdrojov financovania vojenskej agresie, však odmietli podporiť Budapešť a Bratislava, s dodatočnými podmienkami prišla aj Praha. Komisia prvým dvom krajinám povolila výnimku do konca roku 2024, Česku potom do polovice toho istého roku.
Maďarsko však embargo odmietlo podporiť aj pri doposiaľ poslednom nedeľnom rokovaní únijných veľvyslancov, čo podľa agentúry MTI v pondelok zopakoval minister zahraničia Péter Szijjártó, podľa ktorého „Maďari nesmú platiť za vojnu“.
Komisia teraz chystá nový návrh, ktorý by členské krajiny mohli mať na stole v utorok. Podľa spomínaného zdroja Reuters by jeho súčasťou mohol byť prísľub nových investícií do ropnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila novým únijným krajinám náhradný prísun ropy. Von der Leyenová išla do Budapešti osobne presvedčiť Orbána, že aj jeho krajina, s ktorou má Brusel dlhodobé spory kvôli obavám z porušovania európskych hodnôt, by mala embargo podporiť.
„Večerná diskusia s premiérom Viktorom Orbánom prispela k objasneniu otázok týkajúcich sa sankcií a energetickej bezpečnosti. Dosiahli sme pokrok, ale je potrebná ďalšia práca,“ napísala po stretnutí na von der Leyenová. Dodala, že zvolá videokonferenciu s ďalšími krajinami v regióne s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti ropnej infraštruktúry.
Šéfka komisie pôvodne plánovala oznámiť schválenie nových sankcií v pondelok počas prejavu ku Dňu Európy, na rozdiel od predchádzajúcich balíčkov protiruských sankcií však kvôli ekonomickým obavám nie je EÚ jednotná.
Únijná exekutíva podľa agentúry Reuters tiež zvažuje, že z najnovšieho balíčka vypustí zákaz prepravy ruskej ropy tankermi z krajín EÚ, ktorý prekážal Grécku, Cypru či Malte. Návrh mal výrazne sťažiť Rusku dopravu ropy napríklad na ázijské trhy, niektoré štáty však mali obavy, že biznis európskych lodí preberú spoločnosti z iných krajín.