Ruský propagandista Dmitrij Kiseľov v televíznom programe na stanici Prvý kanál povedal, že Moskva má podmorskú jadrovú zbraň Poseidon, ktorá dokáže vytvoriť 500-metrové cunami, ktoré zmetie Britániu. Čo si o tom myslíte?
Keď som to počul, mojou prvou reakciou bolo, že v ruskej televízii sa objavil očividný nezmysel. Vyzerá to tak, že Moskva vyrába skupinu jadrových zbraní, ktorá je exkluzívne určená na televízne účely. Z roku 2018 môžeme spomenúť známe video, na ktorom ruské atómovky zničili Floridu. Vtedy sa ironicky špekulovalo, či majú zasiahnuť sídlo Donalda Trumpa Mar-a-Lago, alebo americké vojenské veliteľstvo v Tampe. Na začiatku vojny proti Ukrajine vo februári Putin veľavýznamne zvýšil stupeň bojovej pohotovosti ruských jadrových síl. Stalo sa to v televízii. Zvyčajne takéto operačné rozhodnutia krajiny neoznamujú cez médiá. Teraz sme zase videli animáciu, ako z povrchu zemského miznú Britské ostrovy. Bol to odkaz cielený pre ruskú verejnosť. Že síce Rusko nedokáže rýchlo poraziť Ukrajinu, ale stále je silným a mocným štátom. Dobre to zapadá aj do stratégie komunikácie Kremľa s NATO a ďalšími krajinami, že by mu nemali stáť v ceste pri snahe ovládnuť Ukrajinu.
Dokázal by teda Poseidon to, čo tvrdí ruská propaganda?
Nie. Samozrejme, celá animácia, ktorú ruská televízia ukázala, je smiešna. Vyhlásenia, ktoré ju sprevádzali, pravdepodobne zveličili silu jadrovej hlavice aj cunami efekt. Atómová zbraň nepotopí ostrov, celú Britániu a ešte aj Írsko. Človek sa musí pýtať, čím by si to zaslúžili Íri. Samozrejme, Poseidon je hrozná zbraň, ktorá dokáže napáchať obrovské škody. Skonštruovali ju tak, aby po sebe zanechala výnimočne vysokú úroveň radiácie. To je pravda. Ale nezabúdajme, že Rusko má už dávno k dispozícii konvenčnejší jadrový arzenál, ktorý by Britániu premenil na ruiny. A v podstate platí to aj opačne.
Moskva sa rada chváli aj svojimi hypersonickými raketami a tým, ako by mohli zasiahnuť mestá v západnej Európe rýchlejšie ako konvenčnejšie strely. Ako vnímate toto? Predstavujú zo strategického hľadiska tieto hypersonické rakety nejakú zásadnejšiu zmenu?
Tieto rakety dostali úplne zlý prívlastok. Väčšina strategických jadrových zbraní, ktoré po odpálení opustia atmosféru a vrátia sa do nej, sa pohybuje nadzvukovou rýchlosťou. Na raketách, o ktorých hovoríme, je však iná schopnosť manévrovania. Rusi a Číňania sa ich z najväčšou pravdepodobnosťou snažia vyvíjať tak, aby boli schopné obísť americkú protiraketovú obranu. No tieto obranné systémy dokážu prekonať aj konvenčnejšie strely. Nové ruské zbrane, ktoré by mali zasiahnuť západnú Európu, sú možno trochu rýchlejšie. Ale nemenia strategickú rovnováhu. Moskva sa nimi chváli, aby Európe nahnala strach, čo by malo viesť k tomu, že nebude podporovať Ukrajincov.
Keď hovoríme o strategickej rovnováhe týkajúcej sa jadrových zbraní, je súčasná situácia veľmi odlišná od toho, ako to bolo počas studenej vojny? Ľudstvo bolo asi najbližšie k jadrovému konfliktu v roku 1962 počas kubánskej raketovej krízy. A v septembri 1983 Sovietsky zväz riešil falošný atómový poplach, ale zásluhou dôstojníka Stanislava Petrova k ničomu nedošlo. Hoci si myslím, že to bol menší problém, ako sa to často prezentuje, riziko určite existovalo. Ako ďaleko sme dnes od jadrového incidentu?
Máme dlhú históriu toho, ako sa Washington a Moskva usilovali navzájom existovať v rámci strategického súperenia, pričom obe strany mali jadrové zbrane. Môžeme sa pozrieť späť a zistiť, ako to fungovalo. Čím viac však o období studenej vojny vieme, tým je to strašidelnejšie. A je tiež potrebné zobrať do úvahy, že dnešné Rusko nie je niekdajší Sovietsky zväz. V istom zmysle je to menej hrozné, ale v inom je to horšie. V tejto chvíli sa Rusko možno správa ako ZSSR za Stalina, teda je viac expanzívne. Neskôr sa Sovietsky zväz skôr uspokojil s udržiavaním sfér vplyvu. Samozrejme, kubánska kríza bola hrôzostrašnou epizódou. Aj tu platí, že čím viac o nej vieme z archívov, tým to vyzerá horšie. ZSSR na Kube rozmiestnil jadrové zbrane, miestni velitelia dostali právomoci ich použiť a Fidel Castro bol ochotný obetovať vlastnú krajinu v mene revolúcie. Asi je dobré byť trochu skeptický, aký nebezpečný bol jadrový poplach v roku 1983 a ako Stanislav Petrov údajne zachránil svet. Ale určite sa zachoval veľmi správne. A je dobré si pripomenúť, v akej atmosfére sa odohral tento incident.
V akej?
NATO vtedy pripravovalo vojenské cvičenie Able Archer a napätie medzi USA a Sovietskym zväzom bolo vysoké. Američania aj na Ďalekom východe robili vojenské cvičenia a 1. septembra 1983 ZSSR zostrelil vo svojom vzdušnom priestore juhokórejské civilné lietadlo (zahynulo 269 ľudí, pozn. red.). Vtedajšia séria udalostí sa možno dá celkom dobre porovnať s tým, čoho sme svedkami teraz. Teda, že v rovnakom momente sa deje veľa zlých vecí a to nás môže nasmerovať do nebezpečnej situácie, ktorú nevieme predvídať. Z môjho pohľadu platí, že ak by sme sa dostali do reálnej jadrovej krízy, je možné, že už bude neskoro na reakciu. Z histórie by sme si nemali brať poučenie v tom zmysle, že síce sme zaznamenali veľké riziká v súvislosti s atómovými zbraňami, ale všetko dobre dopadlo, čiže asi to nebolo až také nebezpečné. Lebo, keby skutočne došlo k jadrovému incidentu, veci by už pravdepodobne mali veľmi rýchly vývoj a myslím si, že by to nevyzeralo tak, ako si momentálne predstavujeme. Samozrejme, americké a ruské ozbrojené sily sa venujú rôznym scenárom. No ako nám ukázala kubánska kríza v roku 1962 či problémy v roku 1983, stať sa môžu rôzne čudné veci, na ktoré nie sme pripravení, a to môže viesť k naozaj nebezpečnej situácii.
Niektorí experti hovoria o zaujímavej teórii, že Rusko je v istom zmysle nebezpečnejšie ako Sovietsky zväz. ZSSR bol skutočnou veľmocou z ekonomického a ideologického hľadiska. Rusko ňou nie je a zo sovietskych čias mu v podstate zostali len tie atómovky. Keď zoberieme do úvahy aj tento faktor, nakoľko môže byť Moskva náchylná použiť jadrové zbrane, a za akých okolností?
Je to zložitá, ale dôležitá otázka. Ruská doktrína a vojenské dokumenty hovoria o tom, že použitie jadrových zbraní je vyhradené pre situáciu, v ktorej by bola ohrozená existencia štátu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že je to istý dôvod, aby sme mohli zostať pokojní. Ale do úvahy musíme zobrať aj iné faktory, ktoré až tak celkom nepodporujú túto teóriu. V prvom rade, hoci je niečo napísané v doktríne, stále môže nastať situácia, v ktorej ľudia budú improvizovať, keď to budú pokladať za nevyhnutné. Na začiatku sme diskutovali o tom, čo všetko si môžeme pozrieť v ruskej televízii. A hovorí sa v nej aj o tom, že by Rusko mohlo zastrašiť Ukrajinu použitím taktických jadrových zbraní. Keby k tomu došlo, bolo by to čisto z politických dôvodov. Z vojenského hľadiska môže Rusko svoje ciele dosiahnuť nasadením konvenčného arzenálu. Použitie atómoviek by však mohlo byť signálom, že Moskva je ochotná urobiť čokoľvek, a Kyjev by sa to mal uvedomiť, keď bude pristupovať k prípadným rokovaniam a podobne. Ale viac ma trápi iný scenár.
Foto: SITA/AP, Mikhail Klimentyev
Čoho sa obávate?
Otázkou je, nakoľko má Putin pocit, že on stelesňuje Rusko. Lebo toto je potrebné brať do úvahy, keď som spomenul, že doktrína Moskvy je založená na tom, že použitie jadrových zbraní je vyhradené pre situáciu, v ktorej by bola ohrozená existencia štátu. Ak však krajinu stelesňuje jeden človek a jeho režim, do nemalej miery to môže ovplyvniť uvažovanie o nasadení jadrových zbraní. Netvrdím, že NATO či Ukrajina predstavujú pre Putina hrozbu. Keď však Kremeľ vyhodnotí situáciu tak, že prezident je v problémoch, mohlo by to viesť k použitiu jadrových zbraní. Tohto scenára sa obávam najviac.
V akej situácii by bola ochotná použiť jadrové zbrane Amerika, respektíve Západ?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že je dosť zložité si predstaviť scenár, keď by USA siahli ako prvé po atómových zbraniach. Dokonca, keď nastúpila vláda Joea Bidena, Biely dom hovoril, že by to malo byť zachytené v americkej jadrovej doktríne. Že Spojené štáty použijú jadrové zbrane len v prípade, že by odpovedali na atómový útok. Nakoniec sa to takto do dokumentov nedostalo, ale myslím si, že je úplne očividné, že Bidenova vláda sa s atómovkami zahrávať nechce. A dáva to zmysel. USA majú k dispozícii dostatok konvenčných vojenských nástrojov, prostredníctvom ktorých by mohli dosiahnuť svoje ciele, keby to bolo potrebné. Napríklad si nemyslím ani to, že keby Rusko niekde použilo taktickú atómovku, že by USA okamžite reagovali jadrovým útokom. Podľa mňa by najprv nasledovala konvenčná odpoveď. Amerika sa usiluje, aby použitie atómových zbraní zostalo tabu.
Vrátim sa k niektorým vašim vyjadreniam, keď ste povedali, že čím viac o období studenej vojny v súvislosti s jadrovými zbraňami vieme, tým je to strašidelnejšie. Asi sa dokonca dá povedať, že svet mal šťastie, že v tom období nedošlo k žiadnemu atómovému incidentu. Mali by sme sa usilovať zbaviť sa jadrových zbraní alebo predsa len fungujú ako mierotvorcovia, ako ich niekedy nazývame?
Vyzerá to tak, že pomerne jednoznačne môžeme tvrdiť, že existencia atómoviek istým spôsobom stabilizovala svet. Bolo to prostredníctvom doktríny odstrašenia, čo sa podieľala na udržaní mieru. Ale bolo to založené aj na tom, že jadrové zbrane sme vnímali ako prostriedok obrany proti útoku. Rusko však teraz atómovky využíva iným spôsobom. Majú byť jeho štítom pri dobývaní. Keď to vidí KĽDR, môže si povedať, že jadrové zbrane ju ochránia pred reakciou USA, keby sa v Pchjongjangu rozhodli zaútočiť na Južnú Kóreu. V takomto prípade by však už atómovky pôsobili ako destabilizujúci faktor. No môžeme si položiť aj inú otázku. Predstavte si, že magicky zmeníme zákony fyziky a štiepenie jadier atómu by bolo nemožné, teda jadrové zbrane by sa nedali použiť. Myslím si, že svet by bol lepším miestom. Atómovky niektoré problémy riešia, iné vytvárajú. Takže verím tomu, že by sme sa mali usilovať zredukovať jadrový arzenál až na nulu. Ale je dobré si pripomenúť, že by sme to mali robiť s ohľadom na dôsledky. Preto som trochu skeptický k snahám zbaviť sa jadrových zbraní a k tvrdeniam, že sú zlé, ak ich nesprevádza debata, aké problémy by to spôsobilo v bezpečnostnej oblasti najmä krajinám, ktoré atómovky momentálne majú. Takúto diskusiu potrebujeme. Nestačí si len želať, aby jadrové zbrane zmizli.