Poľský diplomat: Prístup Maďarska k vojne má negatívny vplyv na bezpečnosť Európy

Aj Slovensko môže byť odvážnejšie v snahe odstrihnúť sa od ruských energií. Pre Pravdu to povedal Paweł Jabłoński, štátny tajomník poľského ministerstva zahraničných vecí, ktorý minulý týždeň navštívil Bratislavu. "Chápeme obavy niektorých krajín, ale čím rýchlejšie to bude, tým lepšie. Keď Moskva bude môcť ďalej financovať vojnu proti Ukrajine, možno ju dokonca vyhrá. A to by bol ten najhorší scenár,“ zdôraznil Jabłoński.

, 23.05.2022 04:20
PREZIDENTKA: Prijala Andrzeja Dudu Foto: ,
Poľská hlava štátu Andrzej Duda na nedávnom stretnutí so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
debata (54)

Kedy budú poľské stíhačky chrániť slovenské nebo?

Nie je to téma, ktorú by som mal priamo na starosti. Určite však môžem povedať, že v bezpečnostnej oblasti sme v mnohých veciach pripravení spolupracovať so Slovenskom. Obe naše vlády si uvedomujú, aké dôležité je, aby sme posilnili obranu. A zároveň, aby sme podporovali Ukrajinu. Tá sa bráni proti Rusku, no bráni aj nás. Rusko napadlo Ukrajinu s cieľom, aby si ju podrobilo a dostalo ju do svojej sféry vplyvu. Potom by malo takpovediac nepriateľskú hranicu so Slovenskom aj s Poľskom. Pre nás by to znamenalo veľkú hrozbu. Či už by z toho bol hybridný konflikt, alebo dokonca veľký vojenský útok. Pre to, čo robí Ukrajina, by ho Rusko momentálne nezvládlo. Mali by sme byť vďační všetkým ukrajinským hrdinom, ktorí bránia svoju vlasť, ale aj Európu.

Nedávno navštívil Bratislavu poľský prezident Andrzej Duda. So slovenskou hlavou štátu Zuzanou Čaputovou hovoril aj o podpore integračných ambícií Ukrajiny. Môžeme očakávať, že na tom budú pracovať spoločne?

Slovensko a Poľsko politicky podporujú európsku integráciu Ukrajiny. Rovnako sa k tomu stavajú mnohé ďalšie krajiny. Najmä v našom regióne, ale aj mimo neho. Samozrejme, vieme, že hlavne v západnej Európe sú štáty, ktoré majú negatívny postoj k ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie. Vidíme to v súvislosti so západným Balkánom a obávam sa toho aj v prípade Ukrajiny. Nedávno sme si vypočuli, čo povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Hovoril o tom, že Ukrajina by mohla byť súčasťou nejakej politickej komunity s EÚ. To je však menej ako členstvo a nemali by sme sa s tým uspokojiť. Lebo v stávke je dôveryhodnosť únie. Európa, Európska komisia aj šéf Európskej rady Charles Michel Ukrajine už odkázali, že chcú, aby smerovala do EÚ, aby s tým rýchlo začala. Ak by sa ukázalo, že to bola len nejaká ilúzia, bol by to veľmi zlý signál pre dôveryhodnosť únie. Je to veľká príležitosť a zodpovednosť. Krajiny ako Poľsko a Slovensko musia podporiť integračné ambície Ukrajiny. Je to v záujme Európy.

Dostane Ukrajina na summite únie v druhej polovici júna štatút kandidátskej krajiny?

Určite verím v to, že by ho mala získať. Neviem však, či sa to stane. Krajiny strednej Európy však môžu pozvať Ukrajinu, aby bola súčasťou formátov, ktoré v našom regióne už existujú. Hovorím najmä o iniciatíve Trojmoria (združenie 12 krajín strednej a východnej Európy, poz. red.), ktorej summit sa v koná v júni v Rige. Pozvánku už dostal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Chceme, aby Kyjev s nami spolupracoval. Ukrajina možno nebude hneď plnoprávnym členom Trojmoria, lebo to si tiež vyžaduje istý proces, ale musíme byť otvorení. Ukrajinci si už vybrali, že chcú byť súčasťou Európy.

Slovensko ešte v marci zverejnilo návrh, ktorý by mal Ukrajine za päť rokov pomôcť priblížiť sa k EÚ. Ako vnímate tento projekt?

Samozrejme, dá sa hovoriť o niektorých detailoch, ale podporujeme ho. Je to koncept, na ktorý budú musieť nadviazať konkrétne kroky. Ukrajinské inštitúcie už skôr začali reformné procesy. Nie všetky fungovali dokonale a krajina mala problém s korupciou, s oligarchami. Vieme to. No po ruskom útoku sa Ukrajinci skonsolidovali ako národ, ktorý bráni svoju vlasť. Zároveň dali prezidentovi a vláde mandát, aby po tom, čo sa skončí vojna, po tom, čo ju Ukrajina vyhrá, zaviedli do praxe nevyhnutné reformy. Budúca rekonštrukcia Ukrajiny nie je len vybudovanie ciest, mostov a budov. Znamená aj robenie reforiem. Je to šanca, ktorej sa Ukrajina musí chytiť, a my ju musíme podporiť.

Spomenuli ste iniciatívu Trojmorie, ale v strednej Európe máme aj starší formát, visegrádsku štvorku. Ako však funguje smerom k Ukrajine? Nie je to skôr 3 plus 1? Lebo Maďarsko má iný pohľad na dianie na Ukrajine.

Nesúhlasím, že V4 teraz vyzerá ako 3 plus 1. Už v minulosti sa hovorilo, že je ako 2 plus 2. Na jednej strane Česko a Slovensko a na druhej Maďarsko a Poľsko. V4 je však spoločenstvo štyroch krajín, hoci je očividné, že nesúhlasíme s politikou Budapešti, ktorá sa týka ruskej invázie.

V čom vidíte najväčší problém?

Veríme, že Maďarsko nesprávne vyhodnocuje to, čo sa deje. Prístup Budapešti k vojne má negatívny vplyv na bezpečnosť Európy. Treba však povedať, že sa nezhodneme ani s Berlínom. Neznamená to, že by sme mali izolovať Nemecko, a bolo by to aj nemožné. Rovnako je nemožné izolovať Maďarsko, ktoré je veľmi dôležitým hráčom. Je členom NATO, EÚ, V4, Trojmoria. Musíme diplomaticky a politicky spolupracovať s našimi maďarskými partnermi, hoci s nimi nesúhlasíme. A robíme to. Všetci vedia, že Poľsko a Maďarsko majú blízke politické vzťahy. No to neznamená, že nemôžeme otvorene kritizovať niektoré rozhodnutia vlády v Budapešti. Keď s niečím nesúhlasíme, musíme sa o tom rozprávať viac, a vysvetliť Maďarsku, prečo si myslíme, že jeho prístup zhoršuje situáciu.

Čo závislosť Maďarska od energií z Ruska?

Je to zásadná vec. A aj preto som spomenul Trojmorie. Táto iniciatíva je založená na troch pilieroch. Energetickom, dopravnom a digitálnom. Riešenie dodávok energií je jednou z hlavných tém, ktorými sa všetci zaoberáme. A je to aj oblasť, v ktorej môžu Poľsko a Slovensko dobre spolupracovať. Plynové prepojenia by umožnili transport plynu z Poľska na Slovensko, čo by vyriešilo diverzifikáciu dodávok. Takto postupujeme s Litvou. Prepojenie s ňou sme spustili pred dvoma týždňami. Otvorili sme terminály na skvapalnený plyn (LNG). Jeden je v poľskom meste Swinoujscie, druhy v litovskej Klaipede. Ďalší plánujeme v Gdansku a finišujeme s baltickým plynovodom, aby sme mali prístup k plynu z Nórska. Keď sa to podarí, budeme ho vedieť dodať aj na juh. V tom sme ochotní spolupracovať s každou krajinou, aj s Maďarskom, ktorá sa chce zamerať na diverzifikáciu zdrojov. Lebo to prispeje k bezpečnosti štátov.

Maďarsko však hovorí, že chce vetovať sankcie týkajúce sa dovozu ruských energetických zdrojov. Slovensko zase chce výnimky, napríklad aby mohlo ďalšie tri roky využívať ruskú ropu. Prekvapuje vás tento postoj? Malo by byť Slovensko trochu odvážnejšie?

Veríme, že všetky vlády by mali byť o niečo odvážnejšie. Chápeme, že niektoré krajiny majú väčší problém s ukončením dodávok energií z Ruska a strachujú sa, aký vplyv to bude mať na ceny, na rastúcu infláciu a na ľudí. Tiež máme podobné obavy. Ale Poľsko odmietlo platiť za plyn v rubľoch a Rusko nás odpojilo. Vedeli sme, že sa to stane. Keď sa však teraz zastavíme, lebo sa budeme báť zvyšujúcich sa cien, tie porastú tak či tak a Rusko ešte dostane aj peniaze. Moskva bude môcť ďalej financovať vojnu a možno ju dokonca vyhrá. A to by bol ten najhorší scenár, potom by boli v ohrození ďalšie štáty. Preto hovoríme, že krajiny by mali byť odvážnejšie. No, ako som povedal, rozumieme problémom krajín ako Slovensko, Česko či Maďarsko, ktoré nemajú prístup k moru, a preto napríklad nemôžu priamo dovážať LNG.

Takže nakoľko by malo byť Slovensko odvážnejšie? Pri rope by Bratislava chcela výnimku na tri roky. Mal by to byť len rok či dva?

Čím rýchlejšie to bude, tým lepšie. Vieme, že sa rokuje o výnimkách a prechodných obdobiach. Aj Nemecko napríklad povedalo, že vie byť rýchle pri rope, ale čo sa týka plynu, potrebuje viac času. Podľa nás vie postupovať svižnejšie. A dokážu to aj Slovensko, Česko či Maďarsko. Som optimistom. Verím, že nakoniec nikto sankcie nebude vetovať. Rokovania si však ešte vyžiadajú istý čas.

Maďarsko chce o tom hovoriť na úrovni summitu EÚ.

Áno, Budapešť to naznačila. Možno je to dobrý nápad. Uvidíme. Je to však proces. Pred troma mesiacmi, pred vojnou, by nikto nepredpokladal, že odrežeme ruské banky od finančného systému SWIFT. Pamätám si na diskusie v januári. Rokovali sme o tom, ako sa v prípade ruskej vojny pripraviť na sankcie. Navrhli sme využitie SWIFT-u, ale reakcie na to boli odmietavé, lebo by to vraj viedlo k veľkej destabilizácii. Dokonca aj po tom, čo sa vojna začala, nemecký kancelár Olaf Scholz bol proti tomu, aby sme siahli na SWIFT. V Berlíne bol na návšteve poľský premiér Mateusz Morawiecki, tlačili sme na sankcie a hovorili sme veci, ktoré boli podľa mnohých pozorovateľov nediplomatické. Ale zmenili sme postoje krajín. Verím, že to bude fungovať aj teraz.

© Autorské práva vyhradené

54 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #Maďarsko #Slovensko #Rusko #V4 #Visegrádska štvorka #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy