97. deň: Väčšinu Severodonecka má už v rukách ruská armáda

Väčšina východoukrajinského Severodonecka je pod kontrolou ruských vojakov, oznámil v utorok večer gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj a varoval, že ruské jednotky v tomto východoukrajinskom meste zasiahli nádrž s kyselinou dusičnou.

Ukrajinský generálny štáb predtým uviedol, že ruskí vojaci pokračujú v snahe obkľúčiť ukrajinské jednotky v Severodonecku a pripravujú ofenzívu na neďaleké mestá Siversk a Rajhorodok. Ruskojazyčný server BBC upozornil, že dobytie oboch obcí západne od dvojmestia Severodoneck-Lysyčansk by ruskú armádu o krok priblížilo k obkľúčeniu a odrezaniu ukrajinskej armády v celej oblasti.

Rusko v smere na Severodoneck a Bachmut s podporou delostrelectva a mínometov stále podniká aktívne útočné operácie. „Nepriateľ sa snaží získať mesto Severodoneck pod svoju kontrolu a v tomto smere obkľúčiť (ukrajinské jednotky),“ napísal vo večernom hlásení ukrajinský generálny štáb. Podľa Hajdaja ale samotné mesto v obkľúčení ruských jednotiek nie je.

O východoukrajinský Severodoneck ruskí a ukrajinskí vojaci tvrdo bojujú. Jednotky Moskvy v pondelok prenikli na severovýchodný a juhovýchodný okraj mesta, v priebehu utorka sa z oboch strán objavovali hlásenia o ich postupe. Presnú situáciu nemožno kvôli aktívnym bojom zistiť.

Podľa Hajdaja v Severodonecku ruský letecký útok zasiahol nádrž s kyselinou dusičnou, ktorá sa nachádzala v areáli tamojších chemických závodov. Zvyšných obyvateľov mesta gubernátor vyzval, aby si doma vyrobili ochranné rúšky a varoval, že kyselina dusičná môže podráždiť aj vážne poškodiť dýchacie ústrojenstvo alebo oči.

Rusko sa podľa skorších správ analytikov pôvodne na východe Ukrajiny snažilo vojakov Kyjeva naširoko obkľúčiť, po neúspechoch ale zvolilo stratégiu čiastkových obchvatov menších buniek. Na severnej časti pomyselných „klieští“ sa teraz ruskí vojaci pripravujú na ofenzívu pri mestách Siversk, ktoré je pol cesty medzi Severodoneckom a Slavjanskom, a Rajhorodok, niekoľko kilometrov severovýchodne od Slavjanska.

21:05 Ukrajina je momentálne „úplne závislá“ od dovozu pohonných hmôt, pretože najväčšia ukrajinská ropná rafinéria v Kremenčuku bola minulý mesiac zničená ruskými raketami. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na predsedu Ukrajinskej asociácie pre ropu a plyn Andrija Zakrevského.

„Teraz sme úplne závislí od dovozu palív. Pod tlak sa dostali aj železničné dodávateľské reťazce. Na hraniciach sú rady a ak k tomu pridáte 3000 kamiónov s palivom, zaťaženie logistických trás sa zvýši,“ povedal Zakrevskyj. Povedal, že vojna znížila celonárodnú spotrebu o 30 až 40 %, no Ukrajine stále chýbajú štyri až päť miliónov ton paliva ročne. Pred vojnou až 75 % všetkého paliva prichádzalo z Bieloruska.

„Teraz sme v stave cenového šoku. Aby sme skutočne zlepšili situáciu s nedostatkom paliva, musíme rozmiestniť mobilné komplexy na rafináciu ropy vo Ľvive, Ivano-Frankivsku a Zakarpatskej oblasti. Musíme zvýšiť produkciu ropy,“ povedal Zakrevskyj.

Ukrajina zároveň podľa neho potrebuje „vybudovať ropovody z prístavov v Baltskom mori smerom na Ukrajinu“, ale „existuje veľa problémov“.

19:22 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok povedal, že Rusko je ochotné prestať s blokádou ukrajinských prístavov na Čiernom mori a umožniť tak bezpečnú plavbu lodí s komoditami, ako sú pšenica či kukurica. Ukrajina však najskôr musí zaistiť bezpečnosť týchto vôd, povedal Lavrov v 97. deň ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.

Ruský minister povedal novinárom v Bahrajne, že Ukrajina musí najskôr odmínovať pobrežia spadajúce do jej teritoriálnych vôd. Citovala ho agentúra Interfax, ktorej správu prebrala stanica BBC.

Lavrov sa takto vyjadril len necelý týždeň po tom, ako ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba označil za vydieranie inú ponuku Ruska, a síce, že Moskva s blokádou prístavov prestane výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií, pripomína BBC.

18:15 Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz vyzvali v sobotu šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby ukončil blokádu prístavu v ukrajinskom meste Odesa podľa podmienok stanovených v rezolúcii OSN. Macron to uviedol v utorok po skončení mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Prezidentovi Putinovi som (v sobotu) navrhol, aby sme iniciovali rezolúciu Organizácie Spojených národov, ktorá by tejto operácii dala jasný rámec,“ povedal Macron.

Podľa návrhu francúzskeho prezidenta by takáto rezolúcia OSN umožnila odmínovanie prístavu a obnovenie dodávok obilia.

17:46 Taiwan daruje piatim ukrajinským mestám postihnutým ruskou ruskou vojenskou agresiou celkovo štyri milióny dolárov na obnovu zničených škôl a infraštruktúry. Oznámilo to v utorok taiwanské ministerstvo zahraničných vecí, z ktorého vyhlásenia citovala stanica CNN.

Šéf taiwanskej diplomacie Joseph Wu Čao-sie v telefonáte so starostom Charkova Ihorom Terechovom povedal, že Tchaj-pej poskytne tomuto východoukrajinskému mestu, v ktorom ruské ostreľovanie spôsobilo veľké škody, dva milióny dolárov.

Ďalších pol milióna dolárov dostanú od taiwanskej vlády mestá Černihiv, Mykolajiv, Záporožie a Sumy.

„Dúfame, že naša pomoc pri obnove zničenej civilnej infraštruktúry môže zmierniť následky, ktoré táto vojna spôsobila ukrajinskému ľudu,“ povedal minister Joseph Wu v telefonáte s Terechovom. Zdôraznil, že obyvatelia Taiwanu stoja za Ukrajinou a jej ľudom.

16:40 Vysokopostavený ruský zákonodarca Oleg Morozov navrhol uniesť ministra obrany členského štátu NATO po jeho príchode na Ukrajinu a priviesť ho do Moskvy na vypočúvanie o tom, aké „príkazy“ dáva Západ Kyjevu. V utorok o tom informovala agentúra Reuters.

Morozov, člen dominantnej strany Jednotné Rusko, ktorý bol prvýkrát zvolený do ruského parlamentu v roku 1993, ďalej vyhlásil, že dodávky západných zbraní na Ukrajinu predstavujú priamu hrozbu pre Rusko a zrejme bude nutné, aby Moskva prehodnotila svoje vojenské ciele.

„Plán, ktorý navrhujem, možno znie až neskutočne… V blízkej budúcnosti, v istom čase, pôjde minister vojny nejakej krajiny NATO vlakom do Kyjeva na rozhovory s (ukrajinským prezidentom Volodymyrom) Zelenským. Ale nedostane sa tam. A skončí niekde v Moskve,“ povedal v pondelok večer Morozov v diskusnej relácii „60 minút“ ruskej štátnej televízie Prvý kanál.

16:40 Slovenská republika oficiálne pristúpila k spoločnému vyšetrovaciemu tímu v súvislosti s vyšetrovaním vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných na území Ukrajiny.

Informoval o tom hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan. Priblížil, že sa tak stalo 30. a 31. mája v sídle Eurojustu v Haagu počas koordinačného stretnutia medzi zástupcami Litvy, Poľska, Ukrajiny, Estónska, Lotyšska, SR a Medzinárodného trestného súdu.

16:35 Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje už viac ako 15-tisíc podozrení z vojnových zločinov. Medzi osobami podozrivými z ich spáchania sú aj vysokopostavení ruskí politici a predstavitelia. Oznámila to v utorok v Haagu ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. TASR tieto informácie prevzala z agentúr Reuters a DPA.

Venediktovová uviedla, že v súčasnosti je vo väzbe 80 podozrivých osôb. Podľa jej slov pribúda každý deň 200 až 300 nových podozrení z vojnových zločinov spáchaných na ukrajinskom území ruskými okupačnými silami.

Ukrajinská generálna prokurátorka povedala, že na zozname podozrivých je už viac ako 600 osôb, vrátane „vysokopostavených predstaviteľov ruskej armády, politikov a šíriteľov propagandy“.

Krátko po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zriadili Poľsko, Ukrajina a Litva spoločný vyšetrovací tím, ku ktorému sa neskôr pripojil aj Medzinárodný trestný súd (ICC).

15:10 Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR doposiaľ neeviduje zhoršenie epidemiologickej situácie súvisiace s infekčnými ochoreniami a migráciou osôb z Ukrajiny. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa úradu Daša Račková.

„Epidemiologickú situáciu od začiatku dôsledne monitorujeme s dôrazom na ľahko prenosné, ale i závažné prenosné ochorenia. Zvýšenú pozornosť venujeme výskytu infekčných ochorení nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. K dnešnému dňu sme nezaznamenali zhoršenie epidemiologickej situácie súvisiace s TBC či inými infekčnými ochoreniami a osobami utekajúcimi pred vojnou,“ uviedla Račková.

V prípade zmeny v epidemiologickej situácii bude ÚVZ podľa jej slov prijímať všetky potrebné protiepidemické opatrenia na zabránenie šírenia infekčných ochorení. „Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rovnako pripravené poskytnúť súčinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ďalším inštitúciám,“ doplnila.

14:37 Sankcie uvaľované na Rusko vrátane nových opatrení zameraných na vývoz ruskej ropy sú cielené na obyčajných ruských občanov a sú motivované nenávisťou voči Rusku. Vyhlásil to v utorok podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP a denníka The Guardian.

Medvedev, ktorý v minulosti zastával aj funkcie ruského prezidenta a premiéra, uviedol na sociálnej sieti Telegram, že sankcie nemajú vplyv na ruskú politickú elitu a nebudú ani „fatálne“ pre veľké ruské spoločnosti, no „sú namierené práve na ruský ľud“.

Podľa Medvedeva majú opatrenia zamerané na obmedzenie ruského ropného a plynárenského priemyslu prinútiť Rusko, aby znížilo svoj štátny rozpočet. „Embargo na kupovanie ropy a zemného plynu od Ruska? To je to isté ako zníženie príjmov do rozpočtu a prinútenie krajiny k tomu, aby upustila od svojich sociálnych povinností,“ uviedol Medvede.

14:16 Rusko v utorok uviedlo, že odovzdá Ukrajine telá 152 ukrajinských vojakov, ktoré boli nájdené v podzemí rozsiahleho areálu oceliarní Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ovládanom ruskou armádou. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho príslušníci našli telá „152 bojovníkov a vojakov ukrajinských ozbrojených síl“. Ruská strana pritom tvrdí, že tieto telá boli umiestnené v nákladnom aute s nefunkčnou chladiacou jednotkou, pričom ruskí vojaci pod telami údajne našli štyri míny. Ukrajinskí bojovníci pritom telá podľa ruského rezortu obrany podmínovali na príkaz Kyjeva, aby mohli následne obviniť Rusko z toho, že zničilo tieto pozostatky. Guardian však upozorňuje, že ruské ministerstvo tieto svoje tvrdenia nepodložilo žiadnymi dôkazmi.

13:32 Prezidentka SR Zuzana Čaputová je na návšteve Ukrajiny. Stretla sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpila s príhovorom pred poslancami ukrajinského parlamentu. Po stretnutí s poslancami bude rokovať aj s predsedom ukrajinskej vlády Denysom Šmyhalom. TASR o tom informoval Jozef Matej, riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR. Viac sa dočítate tu.

12:10 Od 1. júla sa majú zmeniť podmienky bezplatnej prepravy pre odídencov a občanov Ukrajiny. Dôvodom je časté zneužívanie systému. Osoby, ktoré budú opakovane vstupovať z Ukrajiny na Slovensko, by mali nárok na bezplatnú prepravu stratiť. Základná bezplatná preprava má platiť buď päť dní po vstupe na Slovensko alebo päť dní po získaní statusu odídenca. Platiť majú aj výnimky.

Čítajte viac Od júla sa majú zmeniť podmienky bezplatnej prepravy odídencov

11:51 Dvom ruským vojakom obžalovaným z raketového ostreľovania civilných cieľov v ukrajinskej Charkovskej oblasti dnes ukrajinský súd vymeral trest 11 a pol roka väzenia. O rozsudku informoval server Ukrajinska pravda. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred viac ako tromi mesiacmi je to druhý verdikt ukrajinskej justície nad príslušníkmi ruskej armády.

Obaja odsúdení slúžili v Murmanskej oblasti, Alexander Bobykin bol vodič odpaľovacieho raketového systému Grad a Alexander Ivanov bol strelcom rovnakého bojového vozidla. Čelili obžalobe z porušenia vojnového práva a zvyklostí, prokuratúra pre nich žiadala najvyšší možný trest 12 rokov. Dvojica na súde priznala vinu a svoje činy ľutovali.

11:36 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov navštívi na budúci týždeň Turecko, aby tam rokoval o odblokovaní vývozu obilia z Ukrajiny, ktorý sa zastavil v dôsledku ruskej invázie. Oznámil to v utorok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Čavušoglu v rozhovore odvysielanom v televízii uviedol, že Lavrov dorazí do Turecka 8. júna „na rokovania o záležitosti týkajúcej sa otvorenia bezpečných koridorov“, cez ktoré by sa okrem iného prepravovalo aj obilie v Čiernom mori.

„Je to najdôležitejšia otázka. Zameriavame sa na ňu. Plánujeme založiť v Istanbule centrum pre dohľad nad týmito koridormi,“ uviedol šéf tureckej diplomacie.

Lavrova bude na jeho ceste do Turecka sprevádzať tiež vojenská delegácia.

11:07 Zo slovensko-ukrajinskej hranice od stredy sťahujú sanitky. Po utorkovom rokovaní ústredného krízového štábu o tom informoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Ako uviedol, situácia je stabilizovaná a zvýšená zdravotná starostlivosť na hranici aktuálne nie je potrebná.

„Vzhľadom na to, že potreba zasahovania na hraniciach v rámci urgentnej zdravotnej starostlivosti je v posledných týždňoch blízka nule, už v minulých dňoch došlo k zníženiu počtov sanitiek na jednu vo Vyšnom Nemeckom. Od zajtrajšieho dňa sťahujeme aj toto vozidlo,“ uviedol minister. Dodal, že tak ako pre občanov SR je v prípade potreby garantovaný dojazdový čas do desiatich minút. V prípade potreby je rezort zdravotníctva pripravený poskytnúť zdravotnícke kapacity.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) informoval aj o obnovení činnosti riadiaceho výboru pre migráciu a azyl, ktorý vedie migračný úrad rezortu vnútra. Výbor má v súčinnosti s neziskovými organizáciami riešiť návrhy integračnej komisie, napríklad otázku dlhodobého ubytovania odídencov. Vzhľadom na nižšie počty utečencov z Ukrajiny sa tiež redukujú počty personálu na hraniciach. (tasr)

10:49 Nákladná loď vezúca kov vyplávala z juhoukrajinského mesta Mariupol a smeruje do Ruska, oznámil v utorok promoskovský separatistický líder v Doneckej oblasti Denis Pušilin. Je to prvýkrát, čo nejaké plavidlo opustilo tento prístav, odkedy padol do rúk ruských síl.

„Dnes odišlo z prístavu Mariupol 2500 ton zvitkov tabuľového plechu, loď smeruje do Rostova,“ napísal na sociálnej sieti Telegram Pušilin, prokremeľský separatistický líder v Doneckej oblasti. Mesto Rostov sa nachádza na rieke Don na juhu Ruska, v blízkosti Ukrajiny a Azovského mora.

„Toto dopravné centrum (Mariupol) je pre región Donbas veľmi dôležité. Je to najväčší prístav na pobreží Azovského mora a jediný prístav, kde môžu vybaviť všetky typy nákladných lodí, aj v zime,“ uviedol Pušilin. (tasr/afp)

10:21 Od začiatku ruskej invázie zabili na Ukrajine 32 pracovníkov médií. Vo svojom nočnom príhovore to povedal ukrajinský prezident Zelenskyj s tým, že v tomto počte je už zahrnutý aj francúzsky novinár Frédéric Leclerc-Imhoff.

Francúzsky spravodajský kanál BFM TV v pondelok uviedol, že reportéra trafil šrapnel, keď pripravoval materiál o ukrajinskej evakuačnej operácii.

„Pred niečo viac ako mesiacom som dával rozhovor presne tomuto televíznemu kanálu. Bolo to moje prvé interview s francúzskymi médiami počas vojny. Úprimnú sústrasť Frédéricovým kolegom a rodine,“ uviedol Zelenskyj.

10:00 Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom zastavila dodávky plynu do Holandska. Firma oznámila, že holandská obchodná spoločnosť GasTerra, ktorá dovoz plynu do Holandska zaisťuje, nezaplatila za plyn dodaný v apríli.

Čítajte viac Putin zastavuje dodávky plynu do ďalšej európskej krajiny

9:45 Ukrajinský prezident Zelenskyj v pondelok neskoro večer vo videopríhovore k Ukrajincom povedal, že dohoda na nových sankciách proti Rusku trvala v Európe príliš dlho. Poukázal na to, že posledný balík sankcií Európskej únie bol zavedený takmer pred dvoma mesiacmi. V utorok ráno o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

V príhovore ukrajinským občanom Zelenskyj uviedol, že je vďačný predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi za „snahu nájsť potrebné kompromisy“, aby tieto opatrenia mohli byť prijaté. „Rusi musia zaplatiť za svoju agresiu oveľa vyššiu cenu,“ povedal ukrajinský prezident.

„Kľúčovým bodom je, samozrejme, ropa. Som presvedčený, že Európa sa v každom prípade musí vzdať ruskej ropy a ropných produktov. Pretože ide o nezávislosť samotných Európanov od ruských energetických zbraní. A čím skôr sa to stane, čím úplnejšie bude odpojenie od ruskej ropy, tým väčší osoh bude mať nakoniec Európa,“ vyhlásil Zelenskyj. (tasr)

9:26 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v pondelok viac ako 2400 osôb, z toho bolo 638 mužov, 1 486 žien a 328 detí. O dočasné útočisko požiadalo 314 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v pondelok viac ako 2 700 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 47 policajtov, 56 hasičov, 91 colníkov, 156 vojakov, 57 dobrovoľníkov, 120 zamestnancov okresných úradov, 48 príslušníkov zahraničných zložiek a 20 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 15 autobusov, ktoré prepravili 124 osôb. Vlakovou dopravou bolo prepravených 34 osôb.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 471-tisíc osôb, udelených bolo takmer 79-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 216-tisíc osôb.

8:54 Bielorusko plánuje na prelome júna a júla ďalšie vojenské cvičenia pri hraniciach s Ukrajinou. Informovala o tom v pondelok bieloruská štátna agentúra BelTA. Manévre v Homelskej oblasti na juhu Bieloruska majú vyskúšať bojovú pripravenosť armádnych záloh, uviedol vojenský komisár Andrej Krivonosov, podľa ktorého sa takéto cvičenia konajú pravidelne. Bielorusko, ktoré je blízkym spojencom Moskvy, sa doteraz priamo vojensky nezapojilo do ruskej vojny proti Ukrajine, od februára však umožňuje ruským silám útočiť na susednú krajinu zo svojho územia.

Od 22. júna do 1. júla sa podľa agentúry BelTA bude cvičenie týkať ozbrojených síl a vojenskej správy, od 28. júna do 16. júla potom mužov, ktorí môžu byť povolaní do jednotiek teritoriálnej obrany. „Akcie tohto typu tradične prispievajú k zvýšeniu bojovej a mobilizačnej pripravenosti vojenských veliteľstiev ak zlepšeniu vojenských znalostí a praktických zručností tých, ktorí podliehajú brannej povinnosti,“ doplnil Krivonosov.

Bieloruská armáda vykonala rozsiahle cvičenia začiatkom mesiaca, ministerstvo obrany uviedlo, že nepredstavuje žiadnu hrozbu pre susedné krajiny alebo pre európske spoločenstvo všeobecne.

Z Bieloruska sú stále odpaľované ruské rakety a strely a vzlietajú ruské bombardéry na útoky na Ukrajinu. Ukrajinský generálny štáb v posledných dňoch upozornil, že Bielorusko na hranici s Ukrajinou nasadilo ďalšie jednotky a vykonáva prieskumné operácie. Ruskej invázii na sever Ukrajiny koncom februára predchádzalo veľké spoločné cvičenie Bieloruska a Ruska na bieloruskom území.

7:35 Španielsko si v pondelok pripomenulo 40. výročie svojho vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO). Kráľ Filip VI. pri tejto príležitosti potvrdil záväzok svojej krajiny podporovať východ Európy, uviedol denník El País.

Filip VI. potvrdil záväzok svojej krajiny podporovať východnú časť Európy, ktorá čelí hrozbe v spojitosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Panovník však Alianciu požiadal, aby nezanedbávala ani hrozby, ktoré predstavuje narastajúca nestabilita a vzostup džihádismu v južnej časti NATO.

„Dnes si pripomíname špeciálny dátum: 40 rokov od vstupu Španielska do NATO,“ napísal na Twitteri španielsky premiér Pedro Sánchez. Členstvo v tejto aliancii je podľa premiéra pre Španielsko dôležité. „Spojenci si vybrali správnu stranu dejín, brániť mier a podporovať spravodlivejší, prosperujúcejší a bezpečnejší svet,“ napísal na Twitteri Sánchez.

Takisto pripomenul, že o niekoľko týždňov sa v Madride uskutoční summit NATO, na ktorom sa určí stratégia organizácie na najbližšie desaťročie.

Na pondelkových oslavách 40. výročia vstupu Španielska do NATO sa v Madride zúčastnil aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.

„Na summite v Madride zmapujeme cestu vpred pre ďalšie desaťročie, nastavíme naše odstrašujúce prostriedky a obranu pre nebezpečnejší svet. Pripoja sa k nám Fínsko a Švédsko, ktoré podali historické žiadosti o vstup do našej Aliancie. Summit v Madride je dôležitou príležitosťou na opätovné potvrdenie hodnôt NATO,“ uviedol Stoltenberg.

6:56 Milície Luhanskej ľudovej republiky spolu s ruskou armádou majú v rukách približne 95 percent republiky, tvrdí jej šéf Leonid Pasečnik v rozhovore pre agentúru TASS. Podľa neho však nie je korektné robiť nejaké prognózy, kedy „úplne oslobodíme republiku v ústavných hraniciach“. Priznal, že to bol problematický proces. „Vojna nie je ľahká úloha. Trvalo nám veľa času, kým sme napríklad oslobodili Rubežnoje a Popasnaju,“ povedal.

Čítajte viac Skaza Rubižne. Dron ukázal zdevastované mesto po bojoch

6:16 Ruské sily obsadili približne tretinu východoukrajinského mesta Severodoneck, a postupujú tak pomalšie, než pôvodne predpokladali. Agentúre TASS to povedal vodca neuznanej separatistickej Luhanskej ľudovej republiky (LNR) Leonid Pasečnik.

O Severodoneck sa zvádzajú tuhé boje, ruskí vojaci v pondelok prenikli na severovýchodný a juhovýchodný okraj mesta.

„Môžeme povedať, že tretina Severodonecka je už pod našou kontrolou,“ uviedol Pasečnik. „Chceme ale zachovať infraštruktúru,“ dodal. Ďalší postup ruských jednotiek podľa agentúry TASS komplikujú areály niekoľkých veľkých chemických tovární.

„Situácia na Donbase je ďalej nanajvýš náročná. Ruská armáda sa pokúša zaistiť si v určitých oblastiach zdrvujúcu prevahu a zvyšuje tlak na našich obrancov… Severodoneck, Lysyčansk, Bachmut, Avdijivka, Kurachove, Slovjansk a niekoľko ďalších sídiel sú v tomto smere ďalej kľúčovými cieľmi okupantov,“ povedal vo svojom nočnom videoprejave ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

6:00 V uliciach východoukrajinského Severodonecku sa odohrávajú tvrdé boje s ruskými vojakmi a obete pribúdajú každú hodinu, povedal v telefonickom rozhovore s agentúrou AP starosta mesta Oleksandr Strjuk. Ruskí vojaci podľa neho postupujú k centru úplne zničeného mesta.

„Počet obetí rastie každú hodinu, ale uprostred pouličných bojov nedokážeme počítať mŕtvych a ranených,“ uviedol starosta. V meste je podľa neho približne 12 000 až 13 000 civilistov. Pred vojnou mal Severodoneck vyše 100 000 obyvateľov. Tí, ktorí zostávajú, sa pred bombardovaním uchýlili do pivníc či krytov.

Moskva sa snaží ovládnuť celú oblasť Donbasu a Severodoneck je z tohto pohľadu kľúčový, poznamenala AP. Na mesto Rusi zaútočili po tom, čo sa ho bezúspešne pokúšali obkľúčiť.

Podľa starostu sú v Severodonecku prerušené dodávky energie a tiež komunikačné linky. Ruské delostrelecké útoky zničili kritickú infraštruktúru a 90 percent budov, píše AP. Podľa odhadov starostu v meste od začiatku vojny zomrelo 1 500 civilistov, a to tak kvôli útokom samotným, ako aj kvôli chýbajúcim liekom a nemožnosti dostať sa k náležitej zdravotnej pomoci.

Najmenej 22 000 ľudí bolo od začiatku ruskej invázie zabitých v prístave Mariupol na juhu Ukrajiny. Stanica Sky News, ktorá sa odvoláva na úrady v tomto meste.

„Odhadujeme, že počet mŕtvych v Mariupole je 22 000,“ povedal starosta tohto mesta Vadym Bojčenko. Čoraz viac údajov však podľa jeho slov potvrdzuje, je následky tohto „rasistického zločinu“ sú oveľa horšie. „Toto si vyžaduje špeciálnu pozornosť svetového spoločenstva, rovnako ako hrozivá situácia miestnych obyvateľov na okupovanom území,“ dodal.

Mestské zastupiteľstvo Mariupola uviedlo, že od začiatku mája bolo na jeden z mestských cintorínov umiestnených 25 nových masových hrobov.

Od polovice apríla bolo v masových hroboch v okolí Mariupola pochovaných najmenej 16.000 ľudí. Ďalších 5000 bolo pochovaných v období do polovice marca. Tisíce tiel sú podľa úradov ešte stále pod troskami či v dočasných márniciach.