„Je veľmi smutné, že sa to nepodarilo, ale nemám výčitky, že by som sa nesnažila,“ poznamenala Merkelová, ktorá v utorok večer na divadelnej scéne Berliner Ensemble odpovedala na otázky novinára a spisovateľa Alexandra Osanga v relácii Čo je teda moja krajina? (Was also ist mein Land? ).
Podľa Merkelovej sa nikdy nepodarilo úplne ukončiť studenú vojnu. "(Ruský prezident Vladimir) Putin mi v roku 2007 povedal, že rozpad Sovietskeho zväzu bol tou najhoršou vecou, čo sa v 20. storočí stalo. Pre mňa to bolo, naopak, oslobodenie, "uviedla. Poznamenala, že Putinov názor nezdieľala a že sa nepodarilo v Európe vybudovať dostatočný bezpečnostný systém.
"Jedno chcem ale povedať, prepadnutie Ukrajiny nemá žiadne ospravedlnenie. Je to brutálny útok, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, "zdôraznila.
Merkelová v rozhovore obhajovala odmietavý postoj k tomu, aby NATO prizvalo na summite v Bukurešti v roku 2008 Ukrajinu s Gruzínskom do Akčného plánu členstva (MAP) ako predstupňa plnohodnotného členstva v obrannej aliancii. Podľa nej bola Ukrajina v tom čase nestabilná, prelezená korupciou.
"To nebola Ukrajina, akú dnes poznáme. Bola to rozpoltená krajina medzi (proruským Viktorom) Janukovyčom a (prozápadným Viktorom) Juščenkom, "povedala s tým, že bolo jasné, že Putin by to tak nenechal.
Obhajovala tiež postup v roku 2014 po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský autonómny polostrov Krym a podporilo proruské povstanie na Donbase. "Čo by sa stalo, keby sa nikto neangažoval a Putin sa nezastavil? "položila si otázku. Ukrajina je teraz podľa kancelárky Putinovým geopolitickým rukojemníkom a nástrojom, ako poškodiť Západ.
Obhajovala sankcie uvalené na Rusko v reakcii na anexiu Krymu a úlohu Nemecka pri udržiavaní minského mierového procesu, ktorý mal ukončiť boje na východe Ukrajiny v rokoch 2014–15. Tvrdila, že mierový proces umožnil Ukrajine čas rozvinúť sa ako národ a posilniť svoju armádu.
Merkelová sa domnieva, že Ukrajina v ceste za slobodou a sebaurčením prechádza ťažkým obdobím, ktoré možno prirovnať k protikomunistickým povstaniam v roku 1953 vo východnom Nemecku a v rokoch 1956 v Poľsku a Maďarsku alebo k dianiu v Československu v roku 1968, keď invázia vojsk Varšavskej zmluvy zmarila demokratizáciu krajiny.
Podľa bývalej nemeckej kancelárky nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by zabránila vojne.
„Prirodzene som sa sama seba pýtala, čo sme mohli vynechať? Ja si tieto otázky kladiem stále,“ uviedla Merkelová a zopakovala, že ruskú vojenskú inváziu považuje za „veľkú tragédiu“.
Tiež povedala, že nebola naivná, pokiaľ ide o „nenávisť“ ruského prezidenta Vladimira Putina k západnému demokratickému modelu. Uviedla, že svojich kolegov niekoľkokrát varovala, že Putin chce zničiť Európsku úniu, ktorú podľa nej vníma ako sesterský projekt NATO.
Merkelová ďalej uviedla, že v žiadnom prípade sa nebude ospravedlňovať za úsilie zamerané na nájdenie diplomatického vyriešenia narastajúceho napätia, kým bola ešte kancelárkou. „Diplomacia nie je nesprávna len preto, že nefungovala. Takže nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo nesprávne, a nebudem sa za to ospravedlňovať,“ dodala.
Putin ide podľa Merkelovej proti západnému geopolitickému modelu. „Chce zničiť Európsku úniu, ktorú vidí ako predstupeň NATO,“ povedala. Preto sa tiež snažila na Rusko zapôsobiť cez hospodárstvo a obchodovanie, čo bola dlhodobá nemecká stratégia, ako dosiahnuť zmenu ruského režimu. „Verila som v susedstvo, pretože Rusko je susedom Európy. A keď to nejde politicky, mohlo by to ísť napríklad obchodom,“ povedala.
Minské mierové dohody, ktoré počítali s diplomatickým vyriešením proruského povstania na východe Ukrajinu, sú podľa Merkelovej minulosťou. Považovala ich za jediný trumf, ktorý Európa mala. Uviedla tiež, že najneskôr na summite skupiny G20 vlani v októbri v Ríme bolo jasné, že situáciu na rusko-ukrajinskej hranici je kvôli prítomnosti ruských vojsk potrebné brať vážne.
Bývalá kancelárka podporila posilnenie obranných kapacít, pretože vojenské odstrašenie je podľa nej to jediné, čomu Putin rozumie. Nemecko pod vedením terajšieho sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholze a za podpory opozičnej exkancelárky konzervatívnej únie CDU/CSU zriaďuje osobitný zbrojný fond pre armádu s objemom 100 miliárd eur. NATO tiež výrazne posilnilo ochranu východných členov aliancie.
Merkelová sa vlani v decembri po opustení kancelárstva uchýlila do ústrania a k následnej ruskej invázii poskytla len krátke písomné vyhlásenia. Mlčanie na verejnosti prelomila pred týždňom, keď mala prejav k odchodu dlhoročného šéfa odborov DGB Reinera Hoffmanna. Vtedy povedala, že ako bývalá kancelárka nechcela robiť žiadne hodnotenia, ale že ruská invázia sa do povojnovej histórie Európy zapísala očividným porušením medzinárodného práva. Zdôraznila, že podporuje všetky snahy Nemecka, Európskej únie, USA, NATO, OSN a skupiny veľkých ekonomík G7, aby táto barbarská útočná vojna Ruska bola zastavená.
Taktiež Merkelová povedala, že nie je bežnou občiankou, ale bývalou kancelárkou, preto musí byť vo svojich vyjadreniach a hodnoteniach opatrná. Bývalá konzervatívna šéfka nemeckej vlády tiež vyjadrila plnú podporu svojmu nástupcovi Scholzovi. Uviedla, že odovzdanie moci, od ktorého v stredu uplynie šesť mesiacov, bolo hladké.
Merkelová varovala pred zatracovaním ruskej kultúry a Ruska ako takého a povedala, že sama je Ruskom očarená, čo ale neplatí pre ruskú politiku. „Je to o to väčšia tragédia, pretože tú krajinu mám rada,“ povedala.