Vyjadril sa takto na otvorení veľtrhu zbrojárskeho priemyslu Eurosatory, ktorý sa koná pri Paríži a je zameraný na oblasť pozemnej a leteckej obrany a bezpečnosti. Francúzsky prezident vo svojom prejave okrem iného zdôraznil, že Európa potrebuje „oveľa väčší obranný priemysel“, aby sa nemusela spoliehať na dodávateľov z iných krajín, pokiaľ ide o jej potreby v oblasti vojenského vybavenia, informovala agentúra AFP.
Macron uviedol, že požiadal ministerstvo obrany a náčelníkov generálnych štábov ozbrojených síl, aby prispôsobili šesťročný rámcový plán obranných výdavkov do roku 2025 novej geopolitickej situácii – aby „prispôsobili prostriedky hrozbám“.
AFP podotkla, že ešte pred vojnou na Ukrajine, od Macronovho nástupu do prezidentskej funkcie v roku 2017, sa výdavky Francúzska na obranu postupne zvyšovali a tento rok dosiahli 41 miliárd eur. Plánuje sa pritom, že v roku 2025 dosiahnu 50 miliárd eur.
Macron v pondelok vysvetlil: „Nečakali sme na strategické zmeny, aby sme reinvestovali“. Vojna na Ukrajine podľa neho vytvorila „potrebu postupovať rýchlejšie a stať sa silnejšími pri nižších nákladoch“.
„Každému, kto pochybuje o naliehavosti tohto úsilia,“ Macron odkázal: „Stačí pozrieť sa na Ukrajinu, kde vojaci žiadajú kvalitné zbrane a majú právo na reakciu od nás“.
AFP informovala, že v situácii, keď európske vlády zvyšujú rozpočty na obranu, Macron vyzval na posilnenie európskeho obranného priemyslu. Európa podľa neho potrebuje obranný priemysel, ktorý bude „oveľa silnejší a ambicióznejší“ ako v súčasnosti.
Vyslovil obavy, že ak k posilneniu európskeho obranného priemyslu a priemyselnej a technologickej základne nedôjde, Európa si vytvorí „závislosť zajtrajška“.
AFP však na margo európskej spolupráce v oblasti obrany pripomenula, že projekt európskych stíhačiek podľa odborníkov v súčasnosti mešká približne desať rokov a nový francúzsko-nemecký projekt bojového tanku MGCS by mal byť hotový až o takmer dve desaťročia.