Assangea chcú vydať do Ameriky. Majú sa novinári začať báť?

"Rozhodnutie ministerky vnútra Patelovej nie je prekvapujúce. Na základe platných zákonov mala len limitované možnosti, keby chcela vydanie Assangea zastaviť. Celý proces v Británii je do veľkej miery justičná záležitosť. Priame politické zapojenie je minimálne,“ reagoval pre Pravdu Arnell, ktorý pôsobí na Univerzite Roberta Gordona v škótskom Aberdeene.

Obvinenia a 175 rokov väzenia

V USA čelí Assange 17 obvineniam zo špionáže a z neoprávneného použitia počítačovej techniky. Podľa jeho právnikov mu hrozí až 175 rokov väzenia. Prokuratúra v USA tvrdí, že Assange nezákonne pomohol spravodajskej analytičke americkej armády Chelsei Manningovej získať utajené diplomatické a vojenské správy, ktoré sa neskôr objavili na stránkach WikiLeaks. To vraj viedlo k ohrozeniu životov viacerých ľudí. Obhajcovia bránia Assangea s tým, že aktivista, ktorý pochádza z Austrálie, by mal byť pod ochranou prvého dodatku americkej ústavy o slobode prejavu.

Projekt WikiLeaks vznikol v roku 2006. Okrem iného zverejnil viaceré tajné materiály, ktoré súviseli s pôsobením USA v Afganistane či v Iraku. V roku 2016 publikovali WikiLeaks dokumenty, ktoré hackeri ukradli Národnému demokratickému výboru a vtedajšiemu šéfovi prezidentskej kampane Hillary Clintonovej Johnovi Podestovi. Viaceré vyšetrovania ukázali, že za únikom stoja ruské tajné služby. Assange však v minulosti niekoľko ráz odmietol tvrdenia, že hacknuté dokumenty mal WikiLeaks z Moskvy. Portál však bol v kontakte so Donaldom Trumpom juniorom, synom Donalda Trumpa, ktorý v roku 2016 prezidentské voľby nakoniec vyhral.

Zaujímavé je, že za Assangea sa po Patelovej rozhodnutí postavila aj krajne pravicová americká kongresmanka Marjorie Taylorová-Greenová. Na sociálnej sieti Twitter napísala, že na aktivistu by sa mal vzťahovať prvý dodatok ústavy.

Zakladateľ WikiLeaks má však aj oveľa konvenčnejších podporovateľov ako trumpistickú političku. "Ak k jeho vydaniu naozaj dôjde, sme mimoriadne znepokojení tým, že by Assange mohol čeliť vysokému riziku dlhej väzby na samotke, čo by mohlo znamenať porušenie zákazu mučenia alebo iného zlého zaobchádzania. Diplomatické ubezpečenia zo strany USA, že Assangea nebudú držať na samotke, nemožno brať vážne vzhľadom na to, čo sa v minulosti udialo. Vyzývame Britániu, aby Juliana Assangea nevydávala, a USA, aby zrušili obvinenia. Assangea je potrebné prepustiť,“ uviedla ľudskoprávna organizácia Amnesty International.

Dve odlišné veci

Ministerstvo vnútra argumentovalo práve tým, že súdy sa vyjadrili, že ak aj Londýn pošle aktivistu do Ameriky, nebudú porušené jeho ľudské práva. Zároveň sa Spojené štáty vyjadrili, že so zakladateľom WikiLeaks budú zaobchádzať vhodným spôsobom. Je to však naozaj tak?

"Čo súdy predpokladajú a čo sa naozaj stane, sú dve odlišné veci. Sudcovia však majú povinnosť pozrieť sa do budúcnosti a rozhodnúť, či existuje skutočné riziko porušenia ľudských práv zainteresovanej osoby, alebo či napríklad jej zlý zdravotný stav by mohol viesť k tomu, že proces na ňu bude mať negatívny vplyv,“ pripomenul Arnell.

Už v roku 2012 sa Assange uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne. V tom čase čelil obvineniam zo sexuálneho násilia, ktorého sa vraj mal dopustiť vo Švédsku. To naňho vydalo aj medzinárodný zatykač. Assange tvrdil, že nemá problém sa obhajovať, ale vraj existovalo riziko, že by ho Švédi vydali Američanom.

V roku 2019 prokuratúra v severskej krajine stiahla obvinenia. Zdôvodnila to tým, že síce verí ženám, ktoré Assangea obvinili, ale od údajného spáchanie zločinu prešiel príliš dlhý čas na to, aby ho bolo možné náležite vyšetriť. No v apríli 2019 ekvádorské úrady umožnili britskej polícii vstup na veľvyslanectvo. Assangea zatkli na základe americkej žiadosti o jeho vydanie. Odvtedy je aktivista vo väzení Belmarsh.

V roku 2021 nižší súd rozhodol, že Assangea nie je možné vydať do USA, pretože je potrebné brať do úvahy duševné zdravie obvineného, ktorý by mohol spáchať samovraždu. Súdy vyššej inštancie však vydanie potvrdili.

"Assangeovi právnici argumentovali, že nie je možné spoľahnúť sa na sľuby či ubezpečenia, podľa ktorých budú v USA s ich klientom zaobchádzať vhodným spôsobom. V súvislosti s tým však máme málo dôkazov, že by Spojené štáty chceli porušiť to, k čomu sa zaviazali. Je však jasné, že samotné vydanie, proces a väzenie, ak by ho odsúdili, sú pre Assangea a jeho rodinu zdrojom značných obáv,“ reagoval Arnell.

Mrazivý odkaz

Obhajcovia austrálskeho aktivistu však ani po rozhodnutí Patelovej neskladajú zbrane. "Assangeov prípad sa nekončí. V odvolaní proti rozhodnutiu sa jeho právnici chcú zamerať na jeho právo na slobodu prejavu, ktoré by bolo porušené vydaním do USA. Je to zaujímavý a inovatívny argument, ale je veľmi pravdepodobné, že ho súdy odmietnu. Viacero novinárskych organizácií však vyjadrilo obavy, že Assangeovo vydanie vysiela signál, že sloboda tlače je v ohrození. Vo všeobecnosti je to pravda. No Assangeov prípad je taký výnimočný, že je ťažko predstaviteľné, že by sme boli bežne svedkami niečoho podobného,“ vysvetli Arnell.

Amnesty International však varuje: Vydanie Juliana Assangea do USA preňho znamená veľké riziko a vysiela mrazivý odkaz pre novinárov po svete.