Macronov blok bude mať v 577-člennej dolnej komore parlamentu 245 poslancov. Úspech v nedeľu oslavovala ľavicová koalícia NUPES (Nová ľudová, socialistická a ekologická únie), ktorú vedie Jean-Luc Mélenchon, a ktorá získala 131 kresiel. Za víťaza volieb sa však aspoň do istej miery dá pokladať Národné združenie Marine Le Penovej. Do poslaneckých lavíc zasadne 89 zástupcov krajnej pravice, čo je pre ňu historický úspech.
Prezidentské straty
"Jeho prezidentský mandát sa sotva začal, voliči chceli vyvážiť sily a nenechať voľnú ruku Macronovi,“ reagoval na výsledky volieb pre rozhlasovú stanicu France Info politológ Bruno Cautrès. Prezidentský blok stratil v porovnaní s voľbami v roku 2017 približne 100 mandátov a v hlasovaní neuspeli aj niektorí veľmi blízki spolupracovníci šéfa Elyzejského paláca.
"V roku 2017 Macronov tábor stelesňoval mladosť a obnovu, teraz sa však táto dynamika presunula k NUPES,“ uviedol Cautrès. Ľavica skutočne vo veľkej miere udávala tón v kampani. Mélenchon sa však chcel stať premiérom, na čo však v žiadnom prípade nemal dostatočnú politickú silu.
Foto: TASR/AP, Michel Euler
Súčasné rozloženie síl v parlamente sa na francúzskej politickej scéne môže pretaviť do nezvyčajných scenárov. Prezident Macron môže nechať vo funkcii existujúcu vládu a dúfať, že sa proti nej nevytvorí väčšina, ktorá by ju odvolala. V takom prípade by si kabinet musel vyjednávať zakaždým podporu medzi opozičnými poslancami. Na konci 80. rokov počas mandátu prezidenta Françoisa Mitterranda takto vládli socialistické kabinety, ktoré sa striedavo opierali o hlasy komunistov a stredových strán.
Foto: SITA/AP, Thibault Camus
Vylúčená nie je ani koaličná dohoda macronovcov s ďalším klubom. Najčastejšie sa spomínajú konzervatívni Republikáni. Povolebné vyhlásenia ich predstaviteľov ukazujú, že na to v strane nepanuje jednoznačný názor. "Sme v opozícii a zostaneme v opozícii,“ povedal šéf strany Christian Jacob, hoci viacerí jeho spolustraníci sa vyjadrovali k dohode s vládnymi silami ústretovo. Koaličné vlády sú však vo francúzskej politike v posledných desaťročiach niečím výnimočným. Piata republika a poloprezidentský systém sa zrodili za účelom obmedziť predchádzajúci štýl koaličného vládnutia, ktorý bol typický pre štvrtú republiku a generoval krehké vlády.
Bude to peklo?
Najviac sa však priaznivci francúzskeho prezidenta obávajú ochromenia parlamentu. Už v nedeľu večer premiérka Élisabeth Borneová hovorila o neobvyklej situácii, hoci niektorí jej kolegovia použili aj tvrdšie výrazy. "Bude to peklo,“ povedal jeden z nich denníku Le Monde. Ak by snemovňa bola naozaj ochromená, prezident ju môže v podstate kedykoľvek rozpustiť. Neočakáva sa však, že by k takému kroku pristúpil v najbližších 12 mesiacoch.
Čítajte viac Francúzsko zoči-voči politickej paralýze
Predstavitelia NUPES opakovane vyjadrili presvedčenie, že nová situácia môže posilniť úlohu parlamentu. Vraj Macron, ktorému je často vyčítaná arogancia a neschopnosť vnímať názory iných ľudí, bude musieť pristúpiť na podstatne konsenzuálnejší druh vládnutia.