Vzhľadom na závažnosť prípadu súd rozhodol, že si obaja budú musieť odpykať prinajmenšom dve tretiny trestu, kým budú môcť požiadať o predčasné prepustenie, namiesto zvyčajnej polovice vymeranej sadzby. Tancoš tak strávi za mrežami viac ako desať rokov.
Rozsudok o vine padol už v apríli, v stredu v podvečer sa odsúdení dozvedeli výšku trestu. Na dolapení páchateľov spolupracovala aj slovenská polícia.
Ľudia zo sociálne slabých pomerov, ktorých dvojica v rokoch 2010 až 2017 zotročila, boli vo veku od starších tínedžerov do 30 rokov. Išlo prevažne o mužov a ženy rómskeho pôvodu zo Slovenska, ktorí neovládali angličtinu, uviedol denník Guardian.
Štyridsaťšesťročný Maroš Tancoš a jeho rovnako stará partnerka Joanna Gomulská nútili zraniteľné osoby z východného Slovenska pracovať bez nároku na odmenu. Museli bez mzdy drieť nielen v Tancošovej umývačke áut, ale po nociach aj pri balení mlieka a triedení balíkov, pričom manželia míňali ich výplaty za ojazdené autá a hazardné hry.
Brána do pekla
V procese, ktorý trval tri mesiace, páchateľov v apríli usvedčili, že do Británie dopravili najmenej 29 zraniteľných osôb. Vyšetrovatelia síce vystopovali až 42 zneužívaných, ale len necelá tridsiatka z nich bola ochotná proti páchateľom svedčiť. Dvojica odsúdených ich nútila pracovať aj šestnásť hodín denne, sedem dní do týždňa a žiť v dome, ktorý jeden zo svedkov označil za „bránu do pekla“.
„Nestihli sme sa ani riadne vyspať. Pracovali sme, mali sme nejaké jedlo, potom sme išli spať a potom sme museli ísť do práce," povedal podľa BBC jeden zo svedkov.
Novodobí otrokári držali svoje obete ako väzňov „v núdznych podmienkach v dome v Bristole a vystavovali ich bitiu a vyhrážkam smrťou,“ uviedol súd.
„Spala som v jednej izbe s piatimi alebo šiestimi ďalšími ženami, zatiaľ čo v podkroví spalo šesť až sedem mužov,“ vypovedala jedna svedkyňa. Namiesto postelí mali len špinavé staré matrace pohodené na dlážke.
Jedna obeť bola nútená pracovať v umývačke áut so zlomenou rukou, zatiaľ čo iná utiekla po tom, čo otehotnela a porodila podvyživené dieťa.
„Nemali sme dovolené odísť. Keď oni odišli z domu, tak nás zamykali. Jediné, čo som mohol, bolo pracovať. Celý čas som si uvedomoval, že som tam otrok. Myslel som si, že už niet cesty späť,“ citoval večerník Evening Standard jedného zo svedkov.
Niektorí z týchto otrokov vyrastali v detských domovoch na Slovensku a manželia im sľúbili lepší život.
„S obeťami vášho zločineckého sprisahania ste zaobchádzali, akoby to bol hnuteľný majetok. Mali pre vás peňažnú hodnotu rovnako ako dobytok pre farmára," povedal podľa denníka Bristol Post sudca Martin Picton pri vynášaní rozsudku.
Prísun z detských domovov
Mark Morrison, vedúci vyšetrovateľ Národnej agentúry pre boj proti trestnej činnosti (NCA), pre Sky News uviedol: „Existuje niekoľko svedectiev o násilí, ktoré bolo na obetiach páchané, a o bití. Psychické utrpenie, ktorým títo muži a ženy prešli, je úplne odporné.“
Morrison dodal, že Tancoš mal väzby na detské domovy vo svojej rodnej krajine na Slovensku a mal „pripravený prísun“ zraniteľných obetí.
Páchatelia nalákali svoje obete falošným prísľubom, že si každý mesiac budú môcť ponechať polovicu mzdy, zatiaľ čo zvyšok pôjde na stravu a životné náklady.
Počas procesu si súd vypočul od svedkov, že Tancoš a Gomulská sa zmocnili dokladov totožnosti, telefónov a platobných kariet obetí a založili im nové bankové účty, okrem toho na ich mená žiadali o pôžičky a kreditné karty.
Podľa NCA z účtov obetí páchatelia ukradli takmer 300-tisíc libier, v prepočte takmer 350-tisíc eur. Tancos tiež nevyplatil svojim obetiam v autoumyvárni viac ako 920-tisíc libier, v prepočte 1,07 milióna eur, čo je suma, ktorú by zarobili, keby poberali minimálnu mzdu za osemročné obdobie páchania trestnej činnosti, dodala agentúra.
Úrad NCA dostal v roku 2017 prvýkrát upozornenie od orgánov na Slovensku, že jeden človek „utiekol z otroctva“ z adresy v Bristole. Podnietilo to vyšetrovanie a Tancoša a Gomulskú v júli toho istého roku v Británii zatkli.
Hlavná žalobkyňa Ruona Iguyovweová netajila nad prípadom zhrozenie. „Ide o skutočne otrasný prípad vykorisťovania trvajúci takmer desať rokov, keď boli ľudia vystavení utrpeniu, aby si dvaja bezohľadní páchatelia namastili vrecká,“ citoval ju denník Guardian.
„Jedna z obetí hovorila o tomto dome ako o ‚bráne do pekla‘ a rozprávala o tom, ako sa cítila v pasci, bez dokladov totožnosti nemohla vyhľadať pomoc, bola zamknutá v dome a vystavená vyhrážkam,“ dodala Iguyovweová.
Slovenská polícia si pochvaľuje spoluprácu s britskými orgánmi. Na sociálnej sieti napísala: „Spoločný vyšetrovací tím bol zriadený v novembri roku 2017 na vyšetrovanie závažnej cezhraničnej kriminality. Policajti Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií ÚHCP PPZ s Okresnou prokuratúrou Košice I na území Slovenska zabezpečovali dôkazy o páchaní tejto trestnej činnosti a aj podľa už vo Veľkej Británii medializovaného konštatovania riaditeľa britskej pobočky NCA v Bristole zohrali kľúčovú úlohu. K zriadeniu spoločného tímu prispela aj sprostredkovateľská a organizačná činnosť slovenského a britského zastúpenia medzinárodnej organizácie Eurojust so sídlom v Haagu.“