Kto je Putinov samovrah? Opil sa a vinný sa necítil

Nosieval kufrík, pomocou ktorého sa by sa dala zničiť veľká časť sveta. Vadim Zimin síce nepoznal jeho kódy, ale takú zodpovednosť mohli zveriť len duševne spoľahlivému človekovi, ktorý sa pohyboval v blízkosti hlavy štátu. Teraz sa však psychicky zrútil.

27.06.2022 07:00
debata (50)

Ruské médiá ozrejmili pozadie nevydareného pokusu o samovraždu Zimina, ktorý šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi nosil jadrový kufrík.

Plukovník, ktorý má 53 rokov, leží na jednotke intenzívnej starostlivosti so strelným poranením hlavy. Nachádza sa vo veľmi vážnom stave. Rukoväť kufríka držal dlhé roky. „Túto úlohu vykonával už počas vládnutia Borisa Jeľcina," pripomenul server TNS. Keď sa Putin dostal k moci, bol to Zimin, kto mu v Kremli odovzdal kufrík.

Jadrový kufrík majú kvôli spojeniu so šéfom... Foto: SHUTTERSTOCK
Jadrový kufrík Jadrový kufrík majú kvôli spojeniu so šéfom Kremľa aj minister obrany a náčelník generálneho štábu (na snímke z roku 2015 sú ich dvaja nosiči).

Čakal na súd

Zimin je v nemocnici v kóme. „Lekári nemôžu hovoriť o optimistickej prognóze," upozornil portál News. Zimin siahol po revolveri, keď ho do Krasnogorska v Moskovskej oblasti prišiel navštíviť brat z Dagestanu. V byte ho našiel opitého. „Brat uviedol vyšetrovateľom, že Zimin mu povedal, že chce spáchať samovraždu, ale prehovoril ho od nej. Potom debatovali o spoločných plánoch v podnikaní s kvetmi. O nejaký čas Zimin odišiel do druhej izby, kde ho brat vzápätí našiel v bezvedomí," napísali noviny Moskovskij Komsomolec.

V poslednom čase sa Zimin nachádzal vo svojom byte nepretržite. Bol v domácom väzení, kde čakal na súdny proces naplánovaný v auguste.

Jeho duševný stav sa zjavne postupne zhoršoval. „Príbuzným sa zdôveril, že proti nemu vzniesli obvinenie, keď odmietol podpísať dobrovoľnú žiadosť o uvoľnenie z funkcie," informoval Moskovskij Komsomolec.

Zimin pracoval ako šéf komisie zodpovednej za tendre na regionálnom colnom úrade. Z práce ho napokon vyhodili a ďalší stres mu spôsobovalo obvinenie. Noviny poznamenali, že podľa nepotvrdených informácií mal Zimin zobrať úplatok 20-tisíc rubľov a mobilný telefón a v inom prípade 3-tisíc rubľov od nejakých gastarbeiterov. V prepočte sú to malé peniaze: 350 eur a 53 eur. Zimin ubezpečoval príbuzných, že je nevinný a súd ho preto určite nepotrestá.

Chýbali mu peniaze

Zimin síce stratil prácu na colnom úrade, ale už poberal výsluhový dôchodok (na colnom úrade sa zamestnal po odchode z Kremľa do predčasnej penzie). Napriek tomu sa ponosoval na nedostatok financií. „Telefonoval svojej manželke a posťažoval sa, že nemá dosť peňazí," napísal Moskovskij Komsomolec bez spresnenia, či žili oddelene.

Médiá nezverejnili nijakú kvalitnú fotografiu, na ktorej by bol Zimin v blízkosti Putina. Publikovali však snímky zhotovené videozáznamom. Zimin bol na nich neprehliadnuteľný: urastený chlap, pod ktorého oblekom sa zjavne skrývali veľké svaly.

Sovietske a ruské jadrové kufríky

Moskva sa inšpirovala Washingtonom v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. S nápadom prišiel náčelník generálneho štábu Sergej Achromejev, ktorého rozviedka informovala, že jadrový kufrík má prezident USA. Sovietom trval náročný vývoj špeciálneho komunikačného zariadenia približne sedem rokov. Prvým šéfom Kremľa s jadrovým kufríkom bol Konstantin Černenko (pri moci bol krátky čas od februára 1984 do marca 1985, keď zomrel). Potom ho prevzal jeho nástupca vo funkcii Michail Gorbačov.

Označenie kufrík spočiatku nebolo výstižné, lebo mal hmotnosť ako plný kufor. Vážil okolo 11 kilogramov.

Počas neúspešného pokusu o štátny prevrat v auguste 1991 odporcovia Michaila Gorbačova znefunkčnili jeho jadrový kufrík. (Posledný líder Sovietskeho zväzu sa nachádzal na chate, pučisti naňho uvalili domáce väzenie. Ich snaha o zmenu režimu po troch dňoch stroskotala.)

Po Gorbačovovi mal právo rozhodnúť o nasadení atómových zbraní prvý ruský prezident Boris Jeľcin. Keď v decembri 1999 abdikoval, odovzdal jadrový kufrík svojmu nástupcovi Vladimirovi Putinovi (odvtedy vládne s prestávkou v rokoch 2008 – 2012, keď bol hlavou štátu Dmitrij Medvedev).

Odhaduje sa, že prostredníctvom šifrovanej komunikácie by sa jadrové rakety dali vystreliť do 15 minút (umiestnené sú v bunkroch). Dosiaľ je známy jediný prípad, keď Rusko spustilo bojový režim spojenia. V januári 1995 si Rusi pomýlili v Nórsku vypustenú sondážnu meteorologickú raketu s americkou balistickou raketou typu Trident. Rýchlo však zistili, že im nič nehrozí.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #vojna na Ukrajine