NATO odkazuje Rusku: Neprejdeš

Vracia sa do Európy 20. storočie? Starý kontinent pomaly začína pripomínať časy studenej vojny. Rusko inváziou na Ukrajinu, ktorú Moskva odštartovala 24. februára, spustilo novú železnú oponu. A NATO chce byť pripravené.

, 30.06.2022 06:58
Spain NATO Summit Foto: ,
Prezident USA Joe Biden (vľavo) a geńerálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg na summite v Madride.
debata (394)

Lídri Severoatlantickej aliancie sa v tejto situácii stretli v Madride. Ich summit sa začal v utorok a skončí sa tento štvrtok. Slovensko na ňom zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová.

„Naše zasadnutie je do veľkej miery reakciou na zmenenú bezpečnostnú situáciu vzhľadom na agresiu Ruska proti Ukrajine. To bol aj dôvod, prečo sa dva predtým neutrálne štáty rozhodli uchádzať sa o členstvo v NATO. Je to dôležitá správa aj v rámci kolektívnej bezpečnosti,“ povedala Čaputová.

VIDEO: NATO sa opevňuje proti Rusku. Čo si dohodlo na summite?

Prezidentka hovorila o Švédsku a Fínsku, ktoré by mali vstúpiť do aliancie, keď to ratifikuje všetkých 30 krajín, ktoré v súčasnosti tvoria NATO. Dva severské štáty si podali prihlášku do transatlantickej organizácie 18. mája, čo bola priama reakcia na ruskú vojnu proti Ukrajine.

Súboj hodnôt

Aliancia sa v prvý deň summitu zamerala na to, čo robiť s Moskvou.

„Schválili sme novú strategickú koncepciu, ktorá má platiť ďalších desať rokov. Rozhodli sme o balíku pomoci pre Ukrajinu. Musím povedať, že táto téma rezonovala v príhovoroch jednotlivých lídrov. Hovorili sme o tom, akým spôsobom Ukrajine pomáhame a ako jej pomáhať treba. Je to dôležité pre zaistenie mieru aj v našich členských štátoch,“ uviedla Čaputová. „Prezentovali sme, čo robí Slovensko. A tiež to, prečo je potrebné zaoberať sa Ukrajinou. Nie je to lokálny, ale globálny problém. Je to súboj hodnôt medzi demokraciou a autokraciou,“ pripomenula prezidentka.

Lídri NATO sa vzťahom s Moskvou venovali aj v madridskej deklarácii. „Rusko je najzásadnejšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore. Čo najdôraznejšie odsudzujeme ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine. Vážnym spôsobom podkopáva medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu. Je to nehorázne porušenie medzinárodného práva. Rusko nesie plnú zodpovednosť za humanitárnu katastrofu,“ uvádza sa v dokumente zo summitu.

O tom, že Rusko je najzásadnejšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť, sa píše aj v prijatej strategickej koncepcii NATO. Zaujímavé je, že v rovnakom dokumente z roku 2010 aliancia o Moskve ešte hovorila ako o strategickom partnerovi. A podobne je to s Čínou. Strategická koncepcia aliancie z roku 2010 ju vôbec nespomína. Tá nová už hovorí o nátlakovej politike Pekingu, ktorá je výzvou pre záujmy, bezpečnosť a hodnoty NATO.

Aliancia však nezostala v reakcii na zmenené bezpečnostné prostredie len pri slovách. NATO posilní bojové prápory na východnom krídle aliancie na úroveň brigád a sily rýchlej reakcie by mali mať 300–tisíc vojakov. A generálny tajomník NATO Jens Stolteberg okrem iného vyhlásil, že aliancia bude Kyjevu pomáhať tak dlho, ako to bude potrebné.

„Túto vojnu Rusko nevedie iba proti Ukrajine. Je to vojna o právo diktovať podmienky v Európe, je to konflikt o podobe budúceho svetového poriadku,“ pripomenul NATO ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa lídrom aliancie prihovoril prostredníctvom videohovoru.

Do istej miery sa dá za víťaza summitu považovať Varšava. Poľsko dlhodobo hovorilo, že chce posilnenú prítomnosť najmä amerických vojakov na svojom území. Teraz sa dočkalo. V Madride prezident USA Joe Biden oznámil vytvorenie nového armádneho veliteľstva. Vláda vo Varšave to pokladá za jasný signál Rusku.

Moskva na iniciatívy NATO zareagovala s tým, že rozširovanie aliancie pokladá za destabilizáciu bezpečnosti v Európe a že sa nedá zastrašiť väčším počtom amerických vojakov na starom kontinente.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na... Foto: SITA/AP, NATO
220629b-022 Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na summite NATO v Madride. Vľavo generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg, vpravo španielsky premiér Pedro Sánchez.

Korčok: Ukrajine musíme pomáhať

„Odkaz NATO Rusku je úplne jednoznačný. Skončite nezmyselnú vojnu. Je to nevyprovokovaný konflikt a ide o hrubé porušenie medzinárodného práva. Odkaz NATO je jasný v tom, že Rusko si svojím správaním doslova vyžiadalo, a je to tak uvedené v strategickej koncepcii, pomenovanie, že je hrozbou. Je to veľmi vážny posun. Ale aliancia by k nemu nikdy nedospela sama od seba. Pred desiatimi rokmi sme sa medzi NATO a Ruskom usilovali o spoluprácu. Teraz vidíme realitu, aká je. Musíme si ju pomenovať. Predsa nie je možné zakrývať si oči, veď Rusko naďalej pokračuje v operácii na Ukrajine,“ povedal v Madride slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Pripomína súčasná situácia šéfovi diplomacie studenú vojnu? „Naše vzťahy s Ruskom sú napäté na najvyššiu možnú mieru. Jasne však zaznelo, že NATO nie je vo vojne s Moskvou. Je však pravdou, že vďaka kolektívnej obrane, ktorú máme, môžeme individuálne pomáhať Ukrajine. Rozumiem výzvam na mier a sú namieste. A povedzme si, že ak Rusko prestane útočiť, bude po vojne. Ale keď sa Ukrajina prestane brániť, bude po nej. V prípade, že jej nebudeme pomáhať, že ona nebude bojovať, tak zmizne,“ vyhlásil Korčok.

NATO a Rusko

Severoatlantická aliancia na summite v Madride schválila novú strategickú koncepciu. Rusko je v nej označené ako hrozba.

Aliancia posilní bojové prápory na východnom krídle na úroveň brigád a sily rýchlej reakcie by mali mať 300–tisíc vojakov.

V Poľsku vznikne americké armádne veliteľstvo a USA vysielajú do Európy aj viac stíhačiek F–35 a torpédoborcov.

© Autorské práva vyhradené

394 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #Rusko #NATO #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy