Hrozby a výzvy
Slovensko na schôdzke zastupovala prezidentka Zuzana Čaputová. NATO v španielskom hlavnom meste oznámilo, že sa rozšíri o Fínsko a Švédsko, keď námietky proti severským krajinám stiahlo Turecko. Okrem toho si aliancia do Madridu pozvala aj partnerov z indo–pacifického regiónu, Južnú Kóreu, Japonsko, Austráliu a Nový Zéland.
Na druhej strane NATO označilo v strategickej koncepcii Rusko za hrozbu a spomína v nej aj Čínu. „Musíme mať jasno v tom, akú vážnu výzvu predstavuje, a musíme stáť spoločne s našimi partnermi, aby sme zachovali medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Medzinárodný systém musí byť založený na normách a hodnotách. Nie na hrubom násilí,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, no Čínu priamo neoznačil za protivníka aliancie.
Schôdzka sa začala v utorok a skončila sa včera. „Máme za sebou jeden z najvýznamnejších summitov Severoatlantickej aliancie. Zároveň by som chcela schôdzku vložiť do širšieho kontextu. Posledné dni, stretnutie G7 či kandidátsky štatút pre Ukrajinu v Európskej únii ukázali, že demokratický svet je jednotný. Že stojíme na spoločných hodnotách, že Slovenská republika je v tomto zmysle v dobrom klube. Vysielame jasný signál odhodlania pomoci Ukrajine, jasný signál, čo sa týka hodnotenia bezpečnostnej situácie, a hlavne jasný signál v súvislosti s konkrétnymi rozhodnutiami a pomocou,“ uviedla na summite prezidentka Čaputová.
Hlava štátu zdôraznila, že Slovensko sa veľmi aktívne podieľalo na prijatých rozhodnutiach, čo je dôkaz o jeho vplyve. „Prijali sme strategickú koncepciu, ktorá definuje výzvy a hrozby a to, akým spôsobom budeme na ne reagovať. Týka sa to aj posilnenia bezpečnosti a obrany na východnom krídle,“ objasnila Čaputová, ktorá sa v Madride okrem iného stretla s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorého pozvala na Slovensko, či so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou.
Koniec jednej éry
Samozrejme, v Madride najviac rezonovala ruská vojna proti Ukrajine.
„NATO reagovalo lepšie, ako by som očakával. Vyslalo vojakov, lietadlá a lode, aby bránilo členov na východnom krídle. Je to zvlášť pozoruhodné tým, akým spôsobom sa do toho zapojili krajiny, ktoré sú ďaleko od Ruska a z historického hľadiska nikdy z Moskvy nemali obavy. No bránia štáty, ktoré susedia s Ruskom,“ reagoval pre Pravdu Jason Davidson, expert na medzinárodnú bezpečnosť z Atlantickej rady. Podľa odborníka konflikt, ktorý Kremeľ začal, ukázal, že Moskva je ochotná zapojiť sa do nevyprovokovanej agresívnej vojny. „Rusko má na Ukrajine vojenské problémy a jeho ekonomika je slabá. Znamená to, že členovia NATO by nemali zveličovať hrozbu, ktorú Moskva predstavuje. Rusko má veľký jadrový arzenál a dokáže ovládať čas ukrajinského územia. Nie je však najväčšou hrozbou, ktorej členovia aliancie čelia. Spojenci na južnom krídle sa viac obávajú problémov spojených s terorizmom a Spojené štáty svoju pozornosť zameriavajú na Čínu,“ pripomenul Davidson.
VIDEO: Prídu na Slovensko ďalšie jednotky NATO? Korčok pozná odpoveď
Jean–Marc Rickli zo Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku tvrdí, že ruská invázia zmenila európsku bezpečnosť. „Je to pravdepodobne ukážka toho, že sa končí obdobie, ktoré prišlo po konci studenej vojny. Charakterizovali ho západná kultúrna hegemónia a líderstvo USA,“ povedal pre Pravdu Rickli. „Reakcia NATO na ruskú vojnu je rozsiahla. Počet aliančných jednotiek vo východnej Európe a v pobaltských štátoch sa v porovnaní s februárom 2021 zvýšil desaťnásobne. Reakcia Západu skutočne prekvapila Rusko aj Čínu,“ ozrejmil expert. „Z vojenského hľadiska sa však ukázalo, že Moskva má síce jadrový arzenál, ale proti NATO by nemala šancu. Problémy, ktorým ruské jednotky čelia na Ukrajine, Západu ukázali, čoho sú schopné ruské ozbrojené sily. Samozrejme, stále hovoríme o jadrovej mocnosti, ktorú je potrebné brať vážne. Okrem toho Rusko vie ako zbraň využiť potraviny či energie, a tak dokáže manažovať svoj globálny vplyv. Moskva zostane strategickým súperom západných štátov, najmä európskych krajín,“ myslí si Rickli.
Odborník zdôraznil, že vojna na Ukrajine sa netýka len suverenity tohto štátu. „Dôležitejšie je, že odráža istý pohľad na svet. Teda odmietanie aliancií liberálnych demokracií autoritatívnymi štátmi na čele s Ruskom a Čínou. Je dobré si pripomenúť, že deň pred začiatkom zimných olympijských hier sa v Pekingu stretli čínsky líder Si Ťin–pching a ruský prezident Vladimir Putin a dohodli sa na dokumente, v ktorom povedali, ako si predstavujú svet. Jasne sa postavili proti Západu a Čína po prvý raz odmietla rozširovanie NATO,“ vysvetlil Rickli.
Posilnená aliancia a Slovensko
NATO sa pre ruskú vojnu na Ukrajine posilní na východnom krídle. Aliancia by mala mať v budúcnosti až 300–tisíc vojakov v pohotovosti, ktorých dokáže rýchlo nasadiť. Rozhodnutie, ako by to malo fungovať, by mohlo padnúť už na jeseň. Povedal to v Madride minister obrany Jaroslav Naď. Ten zdôraznil, že rozvoj vojenskej infraštruktúry na Slovensku by mohol byť financovaný aj zo zdrojov, s ktorými ráta aliancia pri posilňovaní svojej prítomnosti v členských krajinách strednej a východnej Európy. Naď tiež povedal, že aj v spolupráci s Nemeckom bude Slovensko naďalej pomáhať Ukrajine, a že viac prezradí už čoskoro. V minulosti sa diskutovalo o tom, že by Berlín poskytol Bratislave tanky. Tie slovenské by potom mali ísť na Ukrajinu. Naď potvrdil, že Slovensko dosiahne úroveň investícií do obrany vo výške dvoch percent HDP. Stane sa to možno už v tomto roku.