Ruiny a smrť. Medzi zabitými "nacionalistami" je i dieťa

Vo východoukrajinskom meste Časiv Jar, kde cez víkend ruská raketa zasiahla obytný blok, záchranné tímy v stredu pokračujú v odpratávaní trosiek. Nádej, že po vyslobodení deviatich zranených nájdu ešte niekoho živého, je ale mizivá.

Kyjev obviňuje Rusov z terorizmu a zámerného zabíjania civilistov. Moskva hlási, že udrela na legitímny vojenský cieľ a zasiahla „nacionalistov“.

Podľa šéfa regionálnej správy Pavla Kyrylenka Rusi pálili zo salvového raketometu Uragan. Ukrajinská armáda a Štátna služba pre mimoriadne udalosti zase uviedli, že budovu zasiahli balistické riadené strely Iskander.

Úmyselné zabíjanie

„Bol to raketový útok. A každý, kto dáva rozkazy na takéto údery, každý, kto ich robí na naše mestá, na obytné štvrte, zabíja celkom úmyselne. Po takýchto útokoch vrahovia nebudú môcť povedať, že niečo nevedeli alebo niečomu nerozumeli, “ vyhlásil vo svojom pravidelnom videoprejave prezident Volodymyr Zelenskyj a sľúbil, že každý, kto ostreľuje ukrajinské mestá bude nájdený a potrestaný.

Ruské ministerstvo obrany spomenulo úder na Chasiv Jar až po dvoch dňoch. „Miesto dočasného rozmiestnenia 118. brigády teritoriálnej obrany ozbrojených síl Ukrajiny bolo zničené vysoko presnými pozemnými zbraňami,“ uviedlo v hlásení. „V dôsledku úderu bolo zabitých viac ako tristo nacionalistov,“ dodalo s obvyklým voľným prístupom k faktom a číslam.

Civilisti zomierajú s vojakmi

Kto má pravdu? Čo sa vlastne stalo v dvanásťtisícovom mestečku Doneckej oblasti, ktoré sa nachádza asi dvadsať kilometrov od frontovej línie? A kto v skutočnosti žil v päťpodlažnom bloku na Južnej ulici číslo 4?

Spravodajca talianskeho denníka La Repubblica Paolo Brera z miesta činu dal obom stranám čiastočne za pravdu. Svoju reportáž opatril titulkom Civilisti zomierajú spolu s vojakmi. Zo šestnástich mŕtvych, ktorých telá vyhrabali záchranári ako prvé, bola podľa neho väčšina vojakov. Do päťpodlažnej poloprázdnej budovy, kde zostala bývať len časť z pôvodných nájomníkov, sa skupina vojakov nasťahovala dva dni pred útokom, vypočul si reportér od svedkov. „Niekto ich zradil a Rusi vypálili tri rakety,“ píše Brera.

Taliansky novinár zaznamenal aj srdcervúci nárek dvadsaťročnej Saši, ktorá práve videla, ako sa z trosiek a tehál vynorilo otcovo telo. Jej mama je v Poľsku, ona zostala s otcom, pretože pracovali ako vartáši vo veľkej továrni na ohňovzdorné tehly, okolo ktorej vyrástol Časiv Jar. Ich budovu vlastnila továreň, ktorá je už dva roky zatvorená. Kedysi tam bývali rodiny zamestnancov, teraz ich zostalo len zopár: veľa bytov bolo voľných, čo vojaci využili.

Medzi mŕtvymi je aj Denis, najmladšie dieťa v bloku: „Mal deväť rokov, žil s matkou Irou“, hovoria susedia z vedľajšej budovy, ktorá je tiež čiastočne poškodená. „Bývala tam aj Tatiana s manželom Vitalijom, zamestnanci komunálnych služieb. A tiež babičky, Viera Ivanovna a Tamara. Nik nevie, či ešte žijú,“ píše spravodajca.

„Ruský vojenský cynizmus je dobre známy: zasahujú svoje ciele bez akéhokoľvek ohľadu. Ak sú tam civilisti, tak zomrú. Stáva sa to dosť často na to, aby to bolo pravidlo,“ píše La Repubblica.

Denník však spochybňuje aj tvrdenie Kyjeva, že Rusi zasiahli civilnú budovu, kde neboli žiadne vojenské ciele: „Nie je to úplne tak. Vojaci bojujúci za zastavenie ruského postupu musia niekde prespať. Niektorí tam spali, vedľa civilistov. Je to však nebezpečná voľba,“ dodáva La Repubblica.