Alpská krajina však chce poskytnúť pomoc nemocniciam priamo na Ukrajine. Rozhodnutie ministerstva zahraničia ale kritizujú niektorí poslanci, uviedla verejnoprávna televízia RTS.
Švajčiarska diplomacia sa odvoláva na Ženevské dohovory z roku 1949. Tie síce umožňujú tretím krajinám poskytovať lekársku pomoc vo vojne zraneným vojakom iných štátov, neutrálne krajiny by ale potom mali dohliadnuť na to, aby títo vojaci po vyliečení nezačali znovu bojovať.
To by však švajčiarske úrady mohli len ťažko zaručiť po návrate ukrajinských vojakov do vlasti. Švajčiarske ministerstvo zahraničia odmietlo prijať na svoje územie aj zranených civilistov, pretože ich podľa diplomatov možno len ťažko rozlíšiť od vojakov.
Švajčiarsko však chce poskytnúť pomoc priamo ukrajinským nemocniciam. Švajčiarska armáda sa chce tiež podieľať na odmínovaní a likvidácii nevybuchnutej munície na ukrajinskom území.
Podľa stanice RTS bolo viacero švajčiarskych nemocníc ochotných prijať zranených Ukrajincov, ak by so žiadosťou Bern súhlasil. Kritickí sú k rozhodnutiu vlády niektorí zákonodarcovia, podľa ktorých Švajčiarsko mohlo prijať aspoň určitých civilistov, u ktorých bola pravdepodobnosť zapojenia sa do bojov nízka, napríklad ženy či deti. „To by sa v žiadnom prípade nedotklo otázky suverenity, pomohlo by to ukrajinským úradom a znížilo by to obrovskú záťaž, ktorej čelia susediace krajiny (s Ukrajinou),“ uviedol poslanec za stranu Zelených Nicolas Walder.
Čítajte viac Prieskum: Švajčiari pre vojnu na Ukrajine podporujú zbližovanie s NATO a EÚ
Stanica RTS poukazuje na to, že Rakúsko, ktoré je ďalšou krajinou so silným dôrazom na svoju neutralitu, sľúbilo prijať zranených Ukrajincov. Viedeň v máji sľúbila, že vo svojich nemocniciach bude liečiť až 100 vážne zranených osôb z Ukrajiny. Zatiaľ však rakúske nemocnice ošetrili iba troch zranených z tejto východoeurópskej krajiny.