Biden nevyhlásil stav klimatickej núdze, ako od neho žiadajú demokrati, ale uviedol, že bude klimatickú krízu riešiť s takým dôrazom, ako by sa tak stalo. Namiesto toho oznámil investície do veterných elektrární na mori aj navýšenie prostriedkov na prevenciu a riešenie dopadov zmien klímy.
Spojené štáty postavia veterné elektrárne na mori v Mexickom zálive a ich prevádzka prinesie do regiónu množstvo pracovných miest, povedal Biden. Takto vyrobená energia bude čistejšia ako tá z uhoľných elektrární, čo prispeje k zdraviu obyvateľov, zdôraznil prezident a spomenul vlastných predkov, ktorí pracovali v ťažiarskom priemysle. Biely dom uviedol, že vláda už vytipovala aj konkrétne lokality, kde by sa malo stavať.
„V hre je zdravie našich spoluobčanov,“ povedal Biden. Pre prejav o smerovaní energetiky USA si vybral areál uhoľnej elektrárne s vysokými emisiami škodlivín, uzavretej od roku 2017.
Federálna agentúra pre riešenie krízových situácií (FEMA) poskytne 2,3 miliardy dolárov na pomoc štátom s budovaním chladiacich centier alebo na rozšírenie protipovodňovej ochrany a rodinám na uhradenie nákladov na vykurovanie a chladenie domácností, citovala prejav agentúra Reuters. Biden tiež pripomenul živelné katastrofy, s ktorými sa USA stretávali a spojil ich so zmenami klímy.
Americký prezident presadzuje tvrdé opatrenia proti zmene klímy a pri medzinárodných rokovaniach sa zaviazal, že USA do roku 2030 znížia uhlíkové emisie o 50 percent oproti roku 2005.
Jeho environmentálne plány však utrpeli v posledných týždňoch niektoré rany. Najvyšší súd verdiktom z konca júna zasiahol proti schopnosti federálnej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) regulovať emisie oxidu uhličitého z amerických elektrární.
Senátor Demokratickej strany Joe Manchin, ktorého hlas sa pri rozdelení Senátu v pomere 50 na 50 stal kľúčovým, minulý týždeň potopil aj výrazne oklieštenú verziu Bidenovho plánu na podporu nízkoemisnej energetiky.