V posledných mesiacoch veľa pozorovateľov porovnáva vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou so vzťahmi medzi Pekingom a Tchaj-pejom. Ako to vnímate?
Sú veci, ktoré sú podobné, ale vidíme rozdiely. V skutočnosti si myslím, že to nie je vhodné porovnávanie. Chápem, keď niekto porovnáva Taiwan a Hongkong. Ale mnoho ľudí by ani nevedelo povedať, ako sa pred inváziou vyvíjala Ukrajina. Takže, keď ju niekto používa, aby varoval Taiwan, že sa nemá odpútať od Číny, pokladám to za čudný argument. Dá sa však vysvetľovať rôzne. Niekto môže povedať, že dnes riešime Ukrajinu a zajtra to bude Taiwan. Ale dá sa to aj obrátiť. Dnes Rusko a zajtra Čína v tom zmysle, že by sme mali venovať pozornosť tomu, čo robí Peking.
Ak hovoríme o ruskej invázii, myslíte si, že vo všeobecnosti zvýšila riziko, že sa komunistický režim v Pekingu pokúsi ovládnuť Taiwan silou? Alebo ho znížila?
V tejto chvíli sa dá povedať, že invázia by mohla byť varovaním pre komunistického vodcu Si Ťin-pchinga. Vidí, že ruský prezident Vladimir Putin trpí a jeho krajina má problémy, lebo urobil chybu, keď zaútočil na Ukrajinu. Západ je s ňou mimoriadne solidárny a to je varovanie pre Si Ťin-pchinga. To, čo sa deje, našťastie pomáha Taiwanu. Vyzerá to tak, že Čínu by vojenský útok vyšiel draho. No faktom je, že hovoríme o momentálnej situácii. Nevieme povedať, ako bude vyzerať vojna o niekoľko týždňov. Dúfajme, že Ukrajina bude schopná naďalej bojovať s Ruskom. A ešte dôležitejšie bude, aby Západ neopantala únava z vojny. Ak by sa to stalo, nebola by to dobrá správa ani pre Taiwan. Mimochodom, inváziu sme hneď odsúdili a zaviedli sme sankcie proti Rusku. Už 28. februára Taiwan poslal Ukrajine 28 ton zdravotníckej pomoci.
Ako teda z percentuálneho hľadiska odhadujete pravdepodobnosť, že Čína v najbližších piatich rokoch zaútočí na Taiwan? Na desať percent? Alebo je to menej, či viac?
Väčšina ľudí mi kladie otázku, čo urobí Si Ťin-pching s Taiwanom pred jesenným 20. straníckym kongresom. Odpoveď znie, že sa nebude dovtedy púšťať do rizika. Ale áno, uvidíme, čo bude potom, keď Si Ťin-pching zostane lídrom na ďalších päť rokov. Vyzerá to tak, že toto obdobie bude veľmi neisté. Ak bude chcieť Si Ťin-pching urobiť niečo proti Taiwanu, je pravdepodobné, že sa to stane v nasledujúcich piatich rokoch. Myslím si to. Okrem toho však Si Ťin-pching bojuje sám so sebou.
V akom zmysle?
Má čoraz menšie možnosti, ako zapôsobiť na ľudí z ekonomického hľadiska. Preto sa môže stať, že Komunistická strana Číny sa bude usilovať obyvateľov presvedčiť, že jej legitimita vyplýva z nacionalizmu. Že len ona môže priviesť krajinu k sláve, akú dosiahla v minulosti. Keď sa to však stane, otázkou je, čím tento nacionalistický prístup komunisti obsahovo naplnia. Ovládnutie Taiwanu by pre nich asi bolo najdôležitejším krokom. Rastie riziko, že Si Ťin-pching niečo urobí počas tretieho päťročného obdobia, keď bude pri moci. Predpokladám však, že bude stále aj kalkulovať. Keď to vyhodnotí tak, že podniknúť niečo extrémne proti Taiwanu by bolo príliš riskantné, možno to neurobí. Ale vojna môže mať rôzne podoby. Možno sa Peking odhodlá na niečo, čo by som definoval ako snahu dať Taiwanu takpovediac lekciu. To je celkom pravdepodobný scenár.
Navštívili ste Slovensko, bol tu aj minister zahraničných vecí Joseph Wu či taiwanskí poslanci a podnikatelia. Kontakty medzi Bratislavou a Tchaj-pejom sa za posledné roky prehĺbili. Čím si to vysvetľujete?
Do tanca treba dvoch. Dá sa povedať, že Taiwan ukázal svoj potenciál. Vieme spolupracovať. Týka sa to najmä našej výroby polovodičov. Taiwan je v globálnom ekonomickom systéme dôveryhodným partnerom. Východná a stredná Európa vrátane Slovenska sa už viac-menej vyliečili z prehnaných očakávaní v rámci formátu 16+1 či 17+1 s Čínou. Peking nasľuboval pekné veci, ale nesplnil ich. Toto si uvedomili viaceré krajiny, a Litva zašla najďalej. Slovensko však tiež zintenzívnilo spoluprácu s Taiwanom. Navzájom sme vyslali obchodné a investičné delegácie. Presvedčili sme našich ľudí, že vzájomná spolupráca je veľmi zdravá a má budúcnosť.
Spomenuli ste nesplnené sľuby Číny. Čo môže Slovensku a strednej Európe ponúknuť Taiwan?
Ak nad tým rozmýšľate tak, že je konkurenčný súboj medzi Taiwanom a Čínou, moja rada znie, aby ste to tak nevnímali. My robíme biznis iným spôsobom. Taiwan a Slovensko už podpísali niekoľko memoránd o porozumení. Každý mesiac vyhodnocujeme, aký pokrok sa nám podarilo dosiahnuť. Je to spôsob, ako ukázať, že naše záväzky berieme vážne. Myslím si, že Slovensko robí to isté. Samozrejme, neriešime len naše vzájomné vzťahy. Zameriavame sa na celý svet. Slovensko ešte viac ako Taiwan, lebo my predsa len čelíme politickým ťažkostiam. V našej spolupráci sa však sústreďujeme na špecifické oblasti. Spomenul som už výrobu polovodičov. V tejto sfére sme v dobrej pozícii. Nemôžeme ponúknuť to, čo vám môže dať Čína, teda lacnú pracovnú silu či lacné pozemky. Myslím si však, že by sme nemali myslieť len na zarábanie peňazí. Vyberáme si priateľov, aby sme s nimi robili biznis.
Boli by ste radi, keby Slovensko podľa vzoru Litvy zriadilo Taiwanskú reprezentačnú kanceláriu? Vilnius si však za to vyslúžil kritiku a sankcie zo strany Pekingu. Na Slovensku funguje Tchajpejská reprezentačná kancelária.
Samozrejme, že by som bol rád. Ale nie je to niečo, čo chceme dosiahnuť. Ako som však povedal, bol by som rád, lebo Taiwan predstavuje našu identitu. No slovo Taiwan sa stalo citlivým preto, že sa Číne nepáči. Chcel by som dúfať, že Európska únia nazve svoj úrad na Taiwane taiwanským úradom. Chcel by som dúfať, že aj inde nás budú akceptovať spôsobom, akým to urobila Litva. A ani by to nebolo porušenie politiky jednej Číny, ktorá nezakazuje nazývať Taiwan Taiwanon.
Nedávno Taiwan navštívila delegácia slovenských politikov. Zo žartu imitovali bitku vo vašom parlamente. Ako ste to vnímali?
Bola to len zábava. Keď to rieši politická opozícia, je to jednoducho tak. Myslím si, že by to bolo rovnaké, keby k tomu došlo vo vašej krajine. Ale nemáme na vás pre to, čo sa stalo, ťažké srdce. Je to v poriadku. Žijeme v demokracii a môžeme sa prejaviť.