Anna Gin: Modrá veľryba Charkovčanov budí a ubíja

Z Charkova pre Pravdu píše ukrajinská publicistka a spisovateľka.

10.08.2022 06:00
Charkov Saltivka
Obytný dom zasiahnutý ruským ostreľovaním v charkovskej štvrti Saltivka FOTO: SITA/AP
debata (58)

Charkovčania chodia v noci spať s tým, že nevedia, či sa dožijú rána. Znie to pateticky, ale je to v druhom najväčšom ukrajinskom meste absolútne reálna každodenná prax.

Každú noc. Každú. Na Charkov a jeho oblasť z ruského Belgorodu odpaľujú obrovské smrtiace rakety. V posledných dňoch ich lieta osem naraz, asi o štvrtej ráno.

Pripomína to desivú tínedžerskú hru na sociálnych sieťach známu ako „modrá veľryba“ alebo „zobuď ma o 4:20“, kde deti strašili a dovádzali k samovražde. Ako vtedy písali psychológovia, čas sa vyberal nie náhodne. V tomto čase je nejaká významná fáza spánku. Ak človeka zobudíte okolo štvrtej nadránom, stane sa zmätený, unavený, vyčerpaný, zbavený energie na celý deň.

A čo ešte ak ho zobudíte silnými výbuchmi?

Prenikajú do tela s takou strašidelnou vibráciou, že sa nedá nezobudiť. Dokonca aj keď ste si líhali pod tabletkami alebo alkoholom. Vždy sa vám zdá, že to buchlo niekde blízko. Deti v susedných bytoch začínajú plakať, psy a mačky sa mecú, môj vtáčik, papagáj Kira, zúrivo máva krídlami.

Mesto sa prebúdza. V hrôze.

Prvé sekundy po výbuchu sú najťažšie. Bojujem s divokou túžbou spať a s potrebou vstať a ísť von aspoň na chodbu, preč od okien.

Hektor, môj doberman, beží do kúpeľne v prvých sekundách sirény. Na celej Ukrajine sa pri protivzdušných poplachov nenájde nik disciplinovanejší.

A Kira okamžite sklapne. Vo všeobecnosti tento vták tára, ako dýcha. Zobák sa mu nezatvára. Obzvlášť sa rád chvastá: „Kira je krásne, milé dievčatko, zlatý vtáčik.“ Celé hodiny.

Ale so spustením alarmu stíchne a mlčí celý čas, pokiaľ trvá ostreľovanie. A čo je zaujímavé, keď papagáj začne opäť mumlať – je po ostreľovaní. A hovoriť začína desať minút pred oficiálnym koncom poplachu.

Hneď ako Kira začne rozprávať, Hektor vylezie z vane, zhlboka sa nadýchne a ľahne si do pelechu.

Nie je jasné, ako to funguje, ale hlavne, že to funguje. Môžete sa upokojiť a ísť si dať čaj. Moje zvieratá sa nikdy nezmýlili.

O protileteckých krytoch sa v Charkove už nediskutuje. Letecký poplach sa spustí 5–7 krát denne. Musíte bývať buď v pivnici (ktorá v šiestom mesiaci vojny nie je vhodná na trvalý život) alebo ísť von na chodbu, či aspoň do kúpeľne, ak nemá okná a modliť sa.

Prinajmenšom o tej prekliatej štvrtej ráno, keď na sto percent niečo priletí.

Poznám pár ľudí, ktorí si teraz nastavili budík na trištvrte na štyri, aby vstali na známu melódiu, nie na zvuky kanonády.

Existuje niekoľko kanálov Telegramu prevádzkovaných ľuďmi, ktorí sledujú lety z okien svojich domovov. Ak vstanete skoro, môžete s nimi rátať. Vyzerá to takto: „Pozor, Charkov, prvý vyletel! (sekundy) Druhý letí! (sekundy) Tretí! Ôsmy je tu!“.

Osobne mi to neprináša optimizmus. Vyskočím s prvým treskotom, doberman vbehne do vane, a ja, zatiaľ čo spím, sa vlečiem za ním.

Keď sa ozve všetkých osem explózií, prvá otázka každého znie „kam to dopadlo?".

Začneš surfovať po sociálnych sieťach. V mobile sú desiatky kanálov Telegramu – dvory, ulice, sídliská, mestské, krajské, oficiálne aj neoficiálne.

Je jasné, že miesto okamžite neohlásia, ale podľa niektorých náznakov, dymu, ak ho vidieť, si približne domyslíte, kde to dopadlo.

Toto je dôležité, pretože práve teraz by tam mohol byť váš priateľ, príbuzný, milovaný človek. A potom treba volať, písať, čakať na odpoveď, skočiť do auta, ísť zachraňovať.

Oficiálne informácie o zásahoch a obetiach nočného ostreľovania úrady poskytnú najskôr o desiatej.

A deň sa začína. Cez deň tiež niečo zahrmí, horí a vybuchuje. Sirény sa stále spúšťajú. Nie však systematicky, ale v rôznych časoch, v rôznych častiach mesta.

Deň plynie tradične – práca, dobrovoľníctvo, problémy. Ťažké otázky, dôležité stretnutia, znepokojujúce rozhovory. A potom, práve keď som so psom vonku, niekoľko výbuchov na Saltivke. Treskot v susednej štvrti. Hektor vystrašene vybieha smerom k domu.

O minútu neskôr mi volá Lena. – Aňa, schytali sme to! Priamo na našom dvore!

Lena žije v najobyčajnejšom deväťpodlažnom bytovom dome. Z vojenských strategických zariadení sú nablízku len lekáreň a obchod s potravinami.

Na Lenin balkón priletel kovový úlomok veľkosti hrušky. Povedala: „Uložím si to na pamiatku. " Vo vchode rozbilo okná a dvere, vo viacerých bytoch utrhlo klimatizáciu, vo dvore doráňali parkujúce autá črepiny.

Oficiálne informácie po čase hlási: ostreľovanie zasiahlo autobusovú zastávku, druhá strela dopadla do dvora obytnej budovy. Dvaja zranení: 30-ročný mladík a 72-ročný muž, ktorí v nemocnici zomrel.

Blíži sa noc. Idete si ľahnúť a neviete či to zvládnete do rána. Ktorá z rakiet doletí do vášho domu? Prvá? Piata? Ôsma?

© Autorské práva vyhradené

58 debata chyba
Viac na túto tému: #charkov #poplach #raketový útok #Modrá veľryba #vojna na Ukrajine
Flowers