Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre Washington Post minulý pondelok vyzval Západ, aby uzavrel svoje hranice pre všetkých Rusov bez ohľadu na to, či Putinovu agresiu podporujú alebo nie. Žiadal dokonca deportácie tých Rusov, ktorí sa už v západných krajinách nachádzajú.
„Nech sú Rusi akýkoľvek, treba ich poslať späť do Ruska, " povedal Zelenskyj. Odmietol pritom námietku, že všetko obyvateľstvo nemôže niesť zodpovednosť za Putinovu vojnu . "Môže. Obyvateľstvo si vybralo túto vládu a nebojuje proti nej, neháda sa s ňou, nekričí na ňu,“ dodal.
Viacerí ruskí disidenti proti slovám Zelenského protestovali v otvorených listoch. Pripomenuli, že v Rusku je diktátorský režim bez slobodných volieb, a že za protesty proti vojne už desaťtisíce Rusov skončili v celách a na lavici obžalovaných.
Kira Jarmyšová, hovorkyňa väzneného opozičného aktivistu Alexeja Navaľného, upozornila, že „návrhy na zákaz víz pre všetkých Rusov bez rozdielu nijako nezastavia vojnu, ale hrajú do karát ruskej propagande, ktorá bude môcť dňom i nocou rozprávať o rusofóbii panujúcej na Západe“.
Protivojnový výbor, združenie ruských opozičných aktivistov, ktorí pred hroziacim prenasledovaním ušli do cudziny, varoval, že „výzva na vízovú blokádu pre všetkých ruských občanov vrátane tých, čo zastávajú jasný protivojnový postoj a v dôsledku toho riskujú dlhodobé väzenie, majú smutné príklady z nedávnej európskej histórie a jasne nahrávajú v prospech Kremľa.“ Vyhlásenie podpísali také známe tváre ruskej opozície ako šachový veľmajster Garri Kasparov, bývalý poslanec parlamentu Dmitrij Gudkov, zakladateľ ropného koncernu Yukos Michail Chodorkovskij, či spisovateľ Viktor Šendrovič.
Privilégium, nie právo
Zelenského návrh ihneď zarezonoval v Pobaltí. Estónska premiérka Kaja Kallasová len tri dni po ňom ohlásila zrušenie víz pre Rusov. „Návšteva Európy je privilégium, nie ľudské právo,“ obhajovala rozhodnutie svojej vlády.
Lotyšský parlament v rovnaký deň uznal Rusko za štátneho sponzora terorizmu a vyzval krajiny Európskej únie, aby okamžite zastavili vydávanie turistických a iných vstupných víz občanom Ruska a Bieloruska. Otázkou zastavenia udeľovania schengenských víz ruským občanom sa už zaoberá EÚ na podnet českého rotujúceho predsedníctva. Očakáva sa, že konečné rozhodnutie padne do konca augusta, keď sa v Prahe zídu šéfovia diplomacií EÚ.
Kým sa totiž na spoločnom postupe nezhodne celá únia, dovtedy kroky Tallinnu zostanú iba v symbolickej rovine.
Čo sa zmení pre Rusov?
Mnohým Rusom kroky Tallinnu znepríjemnia život, ale Estónsko sa pred nimi stále nedokáže uzavrieť. Hoci Tallinn už pred piatimi mesiacmi pozastavil vydávanie turistických víz Rusom, ten, kto má naďalej platné estónske vízum, môže jeho pomocou vstúpiť do inej krajiny schengenskej zóny a odtiaľ nerušene zamieriť do Estónska. S vízami vystavenými inými krajinami môže prísť do Estónska dokonca i priamo z Ruska. A aj keby sa tallinským úradom podarilo zavrieť tieto zadné vrátka, do Estónska sa bude dať naďalej dostať cez iné krajiny EÚ.
Hoci priame letecké a vlakové spojenie medzi Ruskom a Európskou úniou bolo v rámci sankcií už dávnejšie prerušené, ruskí občania s platným schengenskými vízami môžu stále vstúpiť do bloku po zemi okrem Estónska aj cez Fínsko alebo Lotyšsko. Vo Fínsku len za minulý mesiac zaznamenali vyše 175-tisíc prekročení hraníc z Ruska. Do EÚ sa teraz dá z Ruska pomerne ľahko doletieť aj cez Turecko či Srbsko.
Vydávanie turistických víz už pred časom obmedzilo Lotyšsko, Litva, Poľsko či Česká republika. Mnohé krajiny EÚ a Schengenu však stále od Rusov prijímajú žiadosti o turistické víza.
Zelenskyj už pripúšťa výnimky
Viaceré krajiny EÚ sa medzičasom už vyslovili za zrušenie víz pre Rusov. Ozvali sa ale aj odporcovia. Napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz povedal, že si „ťažko dokáže predstaviť“ úplné zrušenie víz pre Rusov, keďže podľa jeho názoru je za inváziu na Ukrajinu zodpovedný osobne Putin, a nie obyčajní Rusi.
O niečo menej radikálny hlas zaznel už aj z Kyjeva. Zelenskyj cez víkend, len päť dní potom, čo žiadal spustiť závoru pred všetkými ruskými občanmi bez výnimky, a dokonca vyhostiť aj tých, ktorí sa už na území EÚ zdržiavajú, pripustil, že odporcovia Putinovho režimu by mali mať nárok na úľavy. „Mali by dostať pomoc od civilizovaného sveta. Ide o známe právne mechanizmy – cez štatút utečenca, cez žiadosti o azyl, cez ďalšie možnosti pomoci a podpory, citovala Zelenského Ukrajinská pravda.
"Ale to je pre tých, ktorí bojujú, sú prenasledovaní. Nemalo by sa to vzťahovať na zvyšok ruských občanov v Európe, na cestovný ruch, zábavu, obchodné záležitosti. Nemôžete pracovať pre teroristický štát,“ zdôraznil.
Poradca šéfa prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak v rozhovore pre internetovú televíziu Current Time cez víkend vyhlásil, že on osobne uprednostňuje individuálny prístup k hodnoteniu každého človeka podľa jeho činov, a preto sa domnieva, že zo západných krajín by mali deportovať len Rusov, ktorí podporujú vojnu.
„Prirodzene, tí, čo bojujú proti Putinovi a zastávajú protivojnový postoj, sú na strane Ukrajiny. Rátam, že takých ľudí je asi dvadsať percent. A my sa k nim musíme správať s porozumením, nájsť spôsob, ako ich začleniť do ľudskej civilizácie, do ktorej patrí Európska únia aj my,“ povedal Podoľak s tým, že vymknúť z Európy treba tie štyri pätiny Rusov, ktoré podporujú Putinovu vojnu. . „Ide o zložitý proces,“ pripustil poradca.
V tom, či sa Európskej únii podarí nájsť jednotný postoj a zaradiť vízové obmedzenia pre občanov Ruska do ďalšieho sankčného balíka, by mohlo byť jasno už do dvoch týždňov.
Kým zrušenie turistických víz má šancu prejsť, vymknúť všetkých Rusov z EÚ sa určite nepodarí, myslí si v exile žijúci ruský politológ Fiodor Krašeninnikov. „Som absolútne presvedčený, že EÚ neprijme žiadne rozhodnutia o zákaze udeľovania víz a tým skôr o vyhostení ruských občanov,“ napísal vo svojom telegramovom kanáli. „Šikanovanie emigrantov by rozhodne nezlepšilo situáciu na frontoch," dodal.