Agentúre Reuters to povedal jeden z pracovníkov najväčšej atómovej elektrárne v Európe, ktorú od marca okupuje ruské vojsko a v poslednom čase zažila ostreľovanie, z ktorého sa navzájom obviňujú Moskva a Kyjev.
Mnoho pracovníkov zariadenia poslalo svoje rodiny preč z mesta Enerhodar, kde sa elektráreň nachádza. Sami však zostali, aby zabezpečili bezpečnú prevádzku zariadenia. "Zamestnanci chápu, že potrebujú dostať svoje rodiny preč, ale sami sa vracajú. Musia pracovať kvôli možnosti veľkej katastrofy ako bol Černobyľ v roku 1986, "oznámil technik, ktorý si neželal zverejniť svoje meno z obavy pred ruskou odvetou.
Ťažko ozbrojení ruskí vojaci sú podľa neho všade, čo je samo o sebe veľmi znervózňujúce. Navyše na vstup do zariadenia, kadiaľ chodia do práce zamestnanci, mieria hlavne obrnených transportérov. „Neustále chodia po areáli so zbraňami. Je to veľmi ťažké, keď prídete do závodu a vidíte tých ľudí a musíte tam byť. Je to mentálne a psychologicky veľmi náročné,“ uviedol.
Pracovníkov niekedy nepustia domov
Ruské jednotky niekedy pracovníkov elektrárne nepustia po konci ich smeny ihneď domov, tvrdí. „Nachádzajú dôvody, prečo ich (zamestnancov) nepustiť von – ostreľovanie, alebo si vymýšľajú niečo iné,“ povedal. Ruské ministerstvo obrany na žiadosť Reuters o komentár bezprostredne neodpovedalo.
Ukrajinská štátna jadrová spoločnosť Enerhoatom, ktorá za normálnych podmienok na elektráreň dohliada, je presvedčená, že na pracovníkov zariadení sa vyvíja nátlak a že sú v nebezpečenstve. Šéf spoločnosti Petro Kotin na začiatku augusta uviedol, že zamestnanci pracujú pod „silným psychickým a fyzickým tlakom“, pričom sa sťažoval na prítomnosť Rusov v zariadení.
Jednou z neustálych obáv je možnosť prerušenia elektrického vedenia do elektrárne, pretože čerpadlá, ktoré chladia jadro reaktora a bazény s vyhoreným palivom, potrebujú na svoju prevádzku elektrinu, uviedol technik. Je tam záložná stanica, ktorá funguje na naftu, ale pracovník elektrárne si nie je istý, koľko dieselu v areáli zostalo.
Fungujú dva zo šiestich reaktorov
Hoci v súčasnosti fungujú iba dva zo šiestich reaktorov, zamestnanci majú množstvo dôležitej bezpečnostnej práce. Štyri zo šiestich reaktorov v súčasnosti nepracujú na normálny výkon, ale stále vyžadujú riadnu údržbu, opísal zamestnanec elektrárne. „Personál sa vrátil, aby udržiaval kontrolu, pretože v stávke je bezpečnosť Ukrajiny, celého európskeho kontinentu a sveta,“ dodal technik.
V Záporožskej jadrovej elektrárni pracovalo podľa Reuters pred ruskou inváziou na Ukrajinu 11 000 zamestnancov, súčasný počet ukrajinské úrady nezverejňujú, vysvetľujú to bezpečnostnými dôvodmi. Enerhodar mal pred vojnou viac ako 50 000 obyvateľov. Starosta mesta Dmytro Orlov agentúre povedal, že v meste zostalo asi 25 000 ľudí. Do júla mesto opustilo tiež zhruba 1000 zamestnancov elektrárne, uviedol hovorca Enerhoatomu.
Ukrajina aj Rusko vyhlásili, že chcú, aby zariadenie navštívili inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), píše Reuters, podľa ktorého jej šéf Rafael Grossi vyhlásil, že je pripravený takúto misiu viesť. Technik je však podľa Reuters skeptický, že by návšteva pracovníkov MAAE príliš pomohla. „Ľudia budú naozaj v bezpečí iba po úplnom ukončení okupácie mesta, jadrovej elektrárne, tepelnej elektrárne, Záporožskej a Chersonskej oblasti a ďalších,“ povedal pracovník Záporožskej jadrovej elektrárne.