Radikálne hnutie Taliban ovládlo Afganistan vlani v auguste, hoci aj slovenskí vojaci v ázijskej krajine strávili takmer 20 rokov. "Jedným z kľúčových problémov našej prítomnosti v Afganistane bolo, že sme venovali pridlho priveľa pozornosti regiónu, ktorý nie je zo strategického hľadiska veľmi významný,“ pripomenula Felbabová-Brownová.
Američania nedávno v Kábule zabili šéfa teroristickej siete Al-Kajdá Ajmána Zavahrího. Prekvapilo vás alebo ani nie, že bol v Afganistane?
Existovali značné obavy, že Al-Kajdá sa v Afganistane posilní. Na jar to naznačila aj správa OSN. Preto ma neprekvapilo, že Zavahrí sa presunul do krajiny. Dôležitým faktom však je, kde bol. Zavahrí žil v príjemnej a bezpečnej štvrti Kábulu, v ktorej predtým bývali mnohí afganskí vládni predstavitelia. Dnes tam majú domy viacerí vrcholní predstavitelia Talibanu. Je takmer nemožné si predstaviť, že by bol Zavahrí v Kábule a že by o ňom nevedeli aspoň niektorí vysokopostavení členovia radikálneho hnutia, ktoré vládne Afganistanu. Už vieme, že šéf Al-Kajdá žil v dome poradcu ministra vnútra Siradžuddína Hakkáního, čo je líder jednej z najsilnejších teroristických talibanských skupín. Je až neuveriteľné, že Hakkání a Zavahrí boli takí arogantní, že mali pocit, že sú nedotknuteľní. Zabitie šéfa Al-Kajdá je aj odkazom pre Taliban, že nemá prekračovať červené čiary.
VIDEO: Pekelná strela. Pozrite si, čím zabili USA šéfa Al-Kajdá
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v súvislosti s tým, že Zavahrí bol v Kábule, povedal, že Taliban zásadným spôsobom porušil dohodu z katarskej Dauhy, ktorú s USA uzavrel vo februári 2020. Čo to znamená?
Spojené štáty talibanskú vládu neuznávajú, ale majú s ňou rôzne kontakty cez sprostredkovateľov, najmä čo sa týka boja s terorizmom. USA a Západ sa usilovali, aby im Taliban verejne sľúbil, že preruší kontakty s Al-Kajdá a nedovolí zahraničným bojovníkom pôsobiť v Afganistane. Toto chcela dosiahnuť už vláda prezidenta Baracka Obamu pri prvých testovacích rozhovoroch s radikálmi v roku 2009. Potom o tom rokoval americký osobitný vyslanec Zalmay Khalilzad. No Taliban nikdy verejne nepovedal, že skoncuje s Al-Kajdá. Vyhlásil iba, že nedopustí, aby v Afganistane niekto pripravil teroristické útoky. Prítomnosť Zavahrího v Kábule však bola z pohľadu USA porušením záväzkov Talibanu. Minimálne z toho pohľadu, ako ich chápe Washington. Ale Taliban bude tvrdiť, že nikdy nesľúbil, že zakáže zahraničným bojovníkom pôsobiť v Afganistane. No bez ohľadu na to, ako budú radikáli prikrášľovať situáciu, Zavahrího pobyt je obrovskou škvrnou na ich povesti. Predstavitelia americkej vlády, ale aj analytici ako ja už mesiace vedia, že zahraniční teroristi sa do Afganistanu sťahujú z Pakistanu, z Blízkeho východu, zo Sýrie, zo Strednej Ázie či dokonca z Číny. A ako som povedala, Zavahrího pobyt v Kábule bol znakom absolútnej arogancie.
V júni 2021 sa NATO stretlo v Bruseli a v záverečnom komuniké zo schôdzky sa Afganistan spomínal 15-krát. Čo si myslíte, koľko ráz sa o ňom hovorí v deklarácii z madridského summitu Severoatlantickej aliancie z júna tohto roku?
Nepočítala som to, ale predpokladám, že ani raz, možno jeden raz.
Ani raz je správna odpoveď. Vyzerá to tak, že Západ na Afganistan zabudol veľmi rýchlo. Je to tak?
Nemyslím si, že je celkom tak. Ale svet čelí mnohým akútnym problémom. Najmä v Európe. Predstavte si, že NATO by stále malo v Afganistane vojakov v čase, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil útok na Ukrajinu. V každom prípade by sa aliancia musela zamerať na dianie v Európe a posilňovala by svoju prítomnosť v krajinách, ako je Slovensko. Ale ľudia, ktorí sa Afganistanom zaoberajú, mu stále venujú pozornosť. Či sa to týka finančných sankcií proti Talibanu, obnovy zákazu cestovania pre jeho predstaviteľov, alebo humanitárnej pomoci pre krajinu. Faktom je, že Afganistan čelí veľmi zlej situácii. A je očividné, že tlak zvonku na Taliban má len obmedzený vplyv. Pochopili sme to za posledný rok. Mnoho ľudí vrátane mňa verilo, že v Talibane sú aj takpovediac umiernení predstavitelia, ktorých ja radšej definujem ako viac medzinárodne zameraných členov hnutia. Príkladom sú mulla Baradar alebo minister zahraničných vecí mulla Mutakí.
V čom sú umiernenejší, či ako ste povedali, medzinárodnejšie orientovaní?
Nemajú záujem o to, aby sa opakovali najhoršie veci z obdobia z 90. rokov, keď sa Taliban dostal po prvý raz k moci. Nechcú, aby ich vláda mala vyslovene nepriateľské vzťahy so Západom. Sú to ľudia, s ktorými sme niekoľko rokov rokovali v Dauhe. No ukázalo sa, že de facto líder Talibanu mulla Hajbatulláh a ľudia okolo neho majú zásadný vplyv na všetky rozhodnutia. Preto sa v Afganistane presadzuje z ich pohľadu čistý systém vládnutia. Lenže to má vplyv na práva žien, ľudské práva, slobodu prejavu, sociálnu politiku či boj s terorizmom. Výsledkom sú rozhodnutia, ktoré sú často príšerné.
Foto: SITA/AP, Ebrahim Noroozi
Viem, že ste vlani podporovali odchod zahraničných jednotiek z Afganistanu. Bol to naozaj správny krok?
Stále si myslím, že odchod vojakov z Afganistanu bol správnym rozhodnutím. A to, čo sa deje, nám to tragicky pripomína. Hovorím o ruskej vojne proti Ukrajine. Mohlo sa stať, že naše tajné služby a špeciálne jednotky by boli stále zamerané na Afganistan. No to, čo sa deje v Európe, má oveľa vážnejšie geostrategické následky. Putinova invázia je kataklizmatická. Jedným z kľúčových problémov našej prítomnosti v Afganistane bolo, že sme venovali pridlho priveľa pozornosti regiónu, ktorý nie je zo strategického hľadiska veľmi významný. Medzitým narástli oveľa zásadnejšie hrozby v indicko-pacifickej oblasti a ruské kroky vyvrcholili útokom na Ukrajinu. Dlhé roky som podporovala a obhajovala západnú misiu v Afganistane. No okolo roku 2018 som dospela k záveru, že tam nie je možné zostať.
Prečo ste zmenili názor?
Naši afganskí partneri a vláda v Kábule bol príliš korupční, neefektívni a robili rozhodnutia, z ktorých mali prospech len niektorí politici. Takéto správanie podkopávalo všetky snahy o budovanie funkčného štátu či vytvorenie ozbrojených síl. Afganskí politici mali jednoducho pocit, že sa môžu obohacovať, hoci ich ľudia trpia, a Západ bude do ich krajiny naďalej investovať. Neexistoval žiadny spôsob, ako ich presvedčiť, že takto to nebude donekonečna. USA však v Afganistane zostali oveľa dlhšie, ako ktokoľvek po 11. septembri 2001 predpokladal.
Dá sa teda povedať, že odchod z Afganistanu odráža aj politickú kalkuláciu Západu, že jednoducho bolo potrebné sa stiahnuť?
Mnoho ráz som sa rozprávala s afganskými predstaviteľmi, že Spojené štáty chcú z ich krajiny odísť. Na stole to bolo už za Obamu. V roku 2012 to povedal veľmi jasne a v roku 2014 takmer urobil rozhodnutie o stiahnutí sa z Afganistanu. Vláda Donalda Trumpa v snahe nájsť spôsob, ako odísť, pokračovala, a po nástupe Joea Bidena k tomu aj skutočne došlo. Afganskí politici to však nechceli vnímať. V istom momente som stratila nádej, že môžeme urobiť niečo, aby sme ich presvedčili, že by mali aspoň do istej miery zmeniť svoje správanie. Musím však povedať, že keď Taliban vlani ovládol krajinu prakticky za šesť týždňov, veľmi ma to prekvapilo.
Očakávali ste iný scenár?
Predpokladala som, že od momentu, keď sa zahraniční vojaci stiahnu, bude trvať asi rok, kým Taliban ovládne krajinu. Očakávala som, že vláda v Kábule v istom momente začne vážne rokovať s radikálnym hnutím, hoci nebolo jasné, či o to bude mať Taliban záujem. Nakoniec však predchádzajú režim padol za menej ako dva mesiace. Ukázalo sa, že afganský projekt bol prázdny a absolútne neudržateľný. Sú analytici, ktorí tvrdia, že sme nikdy nemali odísť, že sme v krajine mali pôsobiť ďalších päť či desať rokov. Iní zase hovoria, že sme sa v Afganistane po roku 2001 vôbec nemali zostať. Ja nie som ani v jednom z týchto táborov. Podľa mňa existovala šanca, že sme mohli v Afganistane uspieť. Ale faktom je, že sa to nestalo, pretože Západ urobil obrovské množstvo chýb, ale najmä preto, že medzi afganskými politickými elitami prevládla korupcia a sebectvo.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Už ste hovorili o Rusku a o vojne na Ukrajine. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že odchod z Afganistanu Putinovi ukázal, že Západ nie je ochotný bojovať, a aj preto zaútočil na Ukrajinu. Ako to hodnotíte vy?
V roku 2014 Putin anektoval Krym v čase, keď USA dokončovali zvyšovanie počtu vojakov v Afganistane. Ruský režim bol v posledných rokoch čoraz viac naladený proti Západu, ale zároveň, ako to v autoritatívnych systémoch býva, riadil sa nepresnými informáciami. A tie sa asi dostali aj k Putinovi. Nemyslím si, že o napadnutí Ukrajiny rozhodol preto, že Západ v Afganistane nedosiahol svoje ciele a odišiel. To sa už mohol Putin riadiť aj sovietskym príkladom a tým, ako ZSSR skončil v Afganistane. Skôr predpokladám, že Kremeľ sa pozeral najmä na to, ako jednoducho sa mu podarilo obsadiť Krym, a že so zvyškom Ukrajiny to pôjde rovnako hladko. Ale, samozrejme, teraz len hádame. Možno raz budeme mať šancu nahliadnuť do archívov a zistíme viac o tom, ako sa zrodilo rozhodnutie o invázii. No bez ohľadu na to, ako k nemu došlo, jedna vec sa dá povedať. Stiahnutie sa z Afganistanu umožnilo americkým spravodajským službám viac sa zamerať na Ukrajinu. Z toho vyplynuli varovania pred inváziou v zime minulého roku a tiež to prispelo k väčšej podpore pre Kyjev. Často počúvam, že by stačilo, keby sme nechali v Afganistane len päťtisíc vojakov. Lenže to nie je také jednoduché. Museli by sme vynaložiť veľké prostriedky na to, aby sme takúto misiu ochránili. Je jasné, že Taliban by nepovedal, že päťtisíc zahraničných vojakov mu predsa neprekáža a nič proti nim nepodnikne.
Čítajte viac Pokúsi sa Al-Kajdá pomstiť smrť svojho šéfa?
Keď sa budeme o Afganistane rozprávať povedzme o rok, myslíte si, že nejaká krajina dovtedy uzná talibanský režim?
Zatiaľ s ním nikto nenadviazal diplomatické vzťahy. Na jar sa očakávalo, že Taliban by mohli uznať Rusko, Čína, Pakistan či niektoré štáty Perzského zálivu. Nestalo sa to. No z rôznych praktických dôvodov niektoré zo spomenutých krajín majú svoje misie v Kábule. De facto je to uznanie. A prednedávnom sa ruský predstaviteľ v Afganistane pridal k Talibanu, keď slovne zaútočil na USA. Vyhlásil, že krajina je konečne slobodná a všetko, čo sa udialo pred nástupom súčasných vládcov, bolo hrozné. Keď som to počula, povedala som si, že to síce nie je formálne diplomatické uznanie zo strany Ruska, ale nemalo to od toho ďaleko. Nehovoriac o tom, že takéto vystúpenie ruského diplomata bolo odporné.