Toms Rostosk, riaditeľ Centra pre bezpečnostný a strategický výskum v lotyšskej Akadémii národnej obrany
Po šiestich mesiacoch je úplne jasné, že Kremeľ nedosiahol svoje počiatočné maximalistické ciele. Väčšina analytikov bola zmätená z toho, čo vyzeralo ako iracionálne správanie Ruska na začiatku vojny. Nemalo dostatok vojakov na naplnenie svojich cieľov. Nemáme však dostatok informácií, aby sme mohli jednoznačne posúdiť, či odhady Moskvy o tom, čo by sa dalo dosiahnuť na Ukrajine, boli nesprávne. Myslím si, že Rusi mali dôvody očakávať, že mnohí ukrajinskí dôstojníci a vládni predstavitelia sa postavia na ruskú stranu v konflikte. Buď preto, že by si ich kúpili, alebo preto, že by sa priklonili k predpokladanému víťazovi, teda k Moskve.
Vojna teraz vstúpila do štádia, keď ruská armáda už nemôže postupovať, ale ešte sa uvidí, či ukrajinské sily dokážu získať späť väčšinu okupovaných oblastí. Jedna vec je zasiahnuť ruské muničné sklady hlboko na okupovanom území, ale akákoľvek operácia, ktorej cieľom je získať späť stratené územie, by bola oveľa ambicióznejšia. Scenár, že ukrajinskí vojaci nakoniec prinútia ruských okupantov na ústup pre nedostatok munície a iných zásob, znie presvedčivo, ale situácia na bojisku sa môže vyvinúť inak.
VIDEO: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozýva na Deň nezávislosti: Ulica posiata ruskými tankami
Orysia Lucevyčová, šéfka Ukrajinského fóra v rámci Ruského a euroázijského programu, Chatham House
Rusku sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť vojnové ciele, ktorými sú ovládnutie Kyjeva a nastolenie bábkového režimu. Putin sa však týchto maximalistických myšlienok nevzdáva. Usiluje sa rozdrviť ukrajinský štát, armádu a ľudí, aby kapitulovali, pristúpili na jeho podmienky a uznali územné straty. Ukrajina je však odhodlaná a 90 percent jej občanov verí, že dokážu odraziť ruskú agresiu. S pomocou novej západnej výzbroje a vlastného vojenského rozvoja sú teraz ukrajinské ozbrojené sily schopné zasiahnuť ciele hlboko na území okupovanom Ruskom, ničiť muníciu a zásobovacie trasy. Ruský útok sa zastavil a Moskva sa usiluje zmobilizovať dostatočné ľudské zdroje na boj. No fakt, že Ukrajina dokázala zaútočiť na vojenskú základňu na Kryme, ďalej vážne poškodil ruské ozbrojené sily, o ktorých sa hovorí, že je to druhá najsilnejšia armáda na svete. Tento mýtus bol úplne vyvrátený. Teraz je otázkou, či Západ poskytne Kyjevu dostatočnú pomoc nielen na to, aby zastavil ruský útok, ale aj aby porazil ruské jednotky a vytlačil ich z Ukrajiny. Uvidíme to v najbližších mesiacoch.
Gustav Gressel, Európska rada pre zahraničné vzťahy
Myslím si, že vojna ešte nie je rozhodnutá. To je dôvod, prečo Moskva pokračuje v boji. Hoci je to pomalý a krvavý pokrok, ruské ozbrojené sily stále postupujú. Ukrajina sa posilnila, najmä keď mnohé z mobilizovaných síl získavajú skúsenosti a cvičia. Ale dodávky zbraní zo Západu nie sú také veľké, aby dramaticky zmenili rovnováhu palebnej sily v prospech Kyjeva. Na druhej strane Rusko bude mať problém s náborom dostatočného počtu vojakov. Od septembra do novembra opäť vyprší veľa kontraktov súčasných príslušníkov ozbrojených síl. Rusko môže nútiť vojakov, aby zostali bojovať, ale nie je to dobré pre disciplínu a morálku. Moskva sa teda pokúsi vyvinúť tlak na Západ, aby zastavil alebo obmedzil dodávky zbraní. Využije vydieranie pomocou energií, jadrové vydieranie cez Záporižžskú atómovú elektráreň, bude dúfať, že v novembri trumpisti vyhrajú v USA kongresové voľby, a skúsi aj ďalšie veci. Ak sa Rusku bude v tomto dariť, potom by mohlo pomaly stupňovať tlak na Ukrajinu do jej vojenského vyčerpania v priebehu budúceho roka.
Ak Západ zostane silný, Ukrajina spôsobí Rusom čoraz väčšie straty a na jeseň s najväčšou pravdepodobnosťou bude môcť podniknúť väčšie protiofenzívy.
Oba scenáre sú možné. Je na nás, aby sme urobili správnu vec.
Čítajte viac Peter Veľký, Stalin, Hitler. Ku komu sa dá Putin prirovnať?
Nicolas Tenzer, prezident Centra pre výskum a reflexiu politickej činnosti
Momentálne sa dá vývoj vojny zhodnotiť ako relatívna porážka ruských síl, ktoré ukázali svoje slabosti. Naopak, ukrajinská armáda preukázala mimoriadne schopnosti. Nielen odoláva, ale dokázala aj dobyť späť určité časti územia.
V prvom rade sme však svedkami ničenia Ukrajiny. Vojna si už pravdepodobne vyžiadala stotisíc civilných a vojenských obetí, materiálne škody sa často odhadujú na jeden bilión eur, ukrajinské hospodárstvo je v recesii, značná časť obyvateľstva čelí veľkej chudobe. A stále máme ďaleko od úplného zhodnotenia toho, čo ruský režim urobil Ukrajincom.
Na ruskej strane musíme v prvom rade pripomenúť spáchané zločiny, ktoré spadajú do štyroch kategórií. Vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, zločin genocídy a zločin agresie. Toto je len každodenná rutina Putinových činov, ako to už viac ako desať rokov opakujem ja a ďalší experti. Pozrite sa najmä na Čečensko a Sýriu. Vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti tam boli obrovské. Už som raz napísal, že to, že Putin mohol beztrestne páchať takéto zločiny, už bolo samo osebe jeho cieľom. Realita je taká, že to urobil znovu na Ukrajine. A chcem zdôrazniť, že sa to stalo bez toho, aby sme zasiahli. Nezachránili sme desaťtisíce ukrajinských životov. Nechceli sme. Bude nás to prenasledovať. Ak sa vrátime k vojenskej bilancii, môžeme uvažovať nad tým, že Ukrajina nie je porazená, ale ani Rusko úplne neprehralo. Sme v situácii, keď Moskva stále kontroluje Krym a veľkú časť Donbasu. Od Kremľa zrejme nemôžeme očakávať rozhodujúce víťazstvá, ale ani ústup. Ruské delostrelectvo je stále schopné spôsobiť obrovské straty a vidíme, že naďalej zámerne raketami zasahuje civilné oblasti. Realita je taká, že zatiaľ sme Ukrajincom nedali prostriedky na to, aby znovu dobyli celý Donbas a Krym. Musí to byť našou naliehavou povinnosťou.
VIDEO: Ako strieľa a ničí HIMARS. Rusi majú z americkej zbrane strach
James Sherr, Estónsky inštitút zahraničnej politiky v Medzinárodnom centre pre obranu a bezpečnosť
Podľa západných definícií Rusko už nemôže vyhrať vojnu. Jeho ofenzíva stojí. Posily mu neumožnia obnoviť postup v zmysluplnom rozsahu. Jeho ozbrojené sily nedokážu vytvoriť takpovediac pozemný most z Mariupola do Moldavska. No podľa kremeľských definícií Rusko vyhrá, aj keď zajtra bude prímerie. Rusko vedie totálnu vojnu, hoci je hybridná, proti Západu. Ukrajinu považuje za jeho nástroj. Doterajšie územné straty Ukrajiny sú strategicky významné. Škody na jej hospodárstve, zahraničnom obchode, infraštruktúre a národe sú zničujúce. Desaťtisíce civilistov deportovali do Ruska a ovládnuté územia sa Moskva usiluje okupovať a začleniť. V roku 2015 som povedal, že Putin je rozhodnutý podriadiť si Ukrajinu alebo ju zničiť. Podľa názoru Kremľa z Ukrajiny zostanú len trosky, keď o ňu Západ stratí záujem.
Tomas Janeliūnas, Inštitút medzinárodných vzťahov a politológie, Vilniuská univerzita
Rusko v skutočnosti nedosiahlo žiadne významné víťazstvá, hoci ovláda značnú časť územia Ukrajiny. Ukrajinci sú však ešte ďaleko od víťazstva. Ich krajina je zdevastovaná, mnoho ľudí zahynulo a na vytlačenie ruskej armády je stále potrebná neustála podpora zo strany Západu. Podľa môjho názoru súčasná vojna nadobudla charakter vyčerpávajúceho konfliktu na oboch stranách. Rusi musia udržiavať svoju armádu aktívnu a zásobovať ju a Ukrajina potrebuje pozornosť Západu a neustály prísun vojenskej a civilnej podpory.
Florent Parmentier, Centrum pre výskum politiky, Sciences Po
Je to paradoxná situácia. Rusku sa nepodarilo dosiahnuť svoje počiatočné ciele, teda získať Kyjev a zmeniť ukrajinskú vládu. Ale obsadilo Cherson a ovláda 20 percent ukrajinského územia. Ukrajina odolala, získala neuveriteľnú zahraničnú podporu, ale stratila územia. Zdá sa, že nikto neustúpi, aj keď Rusko potrebuje mužov a Ukrajina potrebuje zbrane. Nikto teraz nemá záujem prestať. V tejto situácii neexistuje víťaz.