Tábory pre sýrskych utečencov v severnom Iraku majú napríklad obmedzený prístup k čistej vode, hygienickým zariadeniam a elektrine. V Konžskej demokratickej republike mnoho ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, nemá prístup k prístrešiam a základným nástrojom, ako sú napríklad rybárske alebo poľnohospodárske náčinie. V Južnom Sudáne nebudú mať niektoré deti tento rok na jeseň prístup na strednú školu. Dopyt po finančnej pomoci sa navyše zvýšil aj v dôsledku takých katastrof, ako je pandémia a sucho.
„Ide o najväčší nedostatok finančných prostriedkov, aký sme kedy zaznamenali a to predovšetkým preto, že počet zraniteľných ľudí, ktorí potrebujú podporu, rýchlo rastie,“ povedal Martin Griffiths, šéf Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN.
V roku 2022 je podľa Griffithsa potrebných viac 48,7 miliardy dolárov na pomoc 200 miliónom ľudí. Po viac ako siedmich uplynulých mesiacoch sa podarilo získať menej ako tretinu tejto sumy.
Táto situácia v sebe skrýva výrazný kontrast, peniaze na programy zamerané na pomoc Ukrajincom sú pomerne zabezpečené, peniaze pre ľudí vo väčšine ostatných častí sveta nie.
Prevažná väčšina pomoci pochádza od niekoľkých darcov, ako sú Spojené štáty, Európska únia, niekoľko jednotlivých európskych krajín, Japonsko a Kanada. Darcovia síce môžu nechať na OSN, kam peniaze nasmeruje, ale veľká väčšina z nich je už vyčlenená na konkrétne programy a krajiny.
Humanitárny úrad OSN požiadal v tomto roku o viac ako šesť miliárd dolárov špeciálne na pomoc Ukrajincom, a to tak utečencom, ktorí z krajiny ušli, ako aj tým, ktorí sa v nej stále nachádzajú. Prvá výzva na pomoc pre Ukrajinu vyniesla viac ako bola požadovaná suma a druhá výzva je tiež skoro naplnená.
Naproti tomu výzvy na pomoc ďalším krajinám sú financované oveľa menej. Napríklad Haiti získalo 11 percent, Salvador 12 percent, Burundi 14 percent a Mjanmarsko 17 percent z potrebného množstva. Pri najväčších humanitárnych krízach na svete, ktoré sa týkajú Sýrčanov, Afgancov, Jemencov a Etiópčanov, je úroveň financovania o niečo vyššia, ale aj tak je neporovnateľná s úrovňou Ukrajiny.
„Vojna na Ukrajine veľmi názorne ukázala, ako je možné rýchlo a vo veľkom rozsahu mobilizovať podporu pre utečencov a reagovať na humanitárne potreby, ak existuje politické odhodlanie,“ uviedla Kathryn Mahoneyová, hovorkyňa agentúry OSN pre utečencov.
Celkovo 43 percent ľudí, ktorým agentúra pre utečencov slúži, žije v iba 12 krajinách, kam patrí Uganda, Konžská demokratická republika, Sudán, Irak, Etiópia, Južný Sudán, Čad, Jemen, Bangladéš, Jordánsko, Libanon a Kolumbia. Vo všetkých týchto 12 krajinách sú humanitárne programy financované na menej ako 30 percent, čo si vynucuje škrty alebo dokonca pozastavenie pomoci v oblasti životne dôležitých služieb.