Návrh, ktorý vypracovalo argentínske predsedníctvo, spomínal znepokojenie z vojenských aktivít pri Záporožskej jadrovej elektrárni a ďalších jadrových zariadeniach na Ukrajine. Zdôrazňoval tiež „najzásadnejší význam zaručenia kontroly týchto zariadení zo strany kompetentných ukrajinských úradov“. Dokument tiež varoval, že nebezpečenstvo použitia jadrových zbraní je v súčasnosti najvyššie od konca studenej vojny.
Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili okupačné jednotky krátko po februárovom začatí ruskej invázie na Ukrajine, v zariadení však ďalej pracuje ukrajinský personál. V uplynulých dňoch sa Kyjev a Moskva navzájom obviňujú z ostreľovania areálu elektrárne; podľa ukrajinských predstaviteľov je situácia kritická a hrozí jadrová katastrofa.
Zástupca vedúceho odboru proti šíreniu jadrových zbraní na ruskom ministerstve zahraničných vecí Igor Višněveckij uviedol, že nad textom nepanoval konsenzus a proti boli aj ďalšie krajiny. Zástupca šéfa ruskej delegácie Andrej Bělousov vyhlásil, že konferencia sa stala „politickým zajatcom“ niektorých krajín. „Tieto štáty, a to menovite Ukrajina a podporovatelia režimu v Kyjeve, nesú plnú zodpovednosť za to, že nemáme pozitívny konečný výsledok,“ poznamenal diplomat.
„Rusko je dôvodom, prečo sme dnes nedosiahli konsenzus,“ povedal splnomocnenec americkej vlády Adam Scheinman, podľa ktorého návrh záverečného dokumentu nemenoval priamo Rusko.
Konferencia signatárov Zmluvy o nešírení jadrových zbraní sa zvyčajne schádza každých päť rokov. Tá tohtoročná bola ale oneskorená kvôli epidémii COVIDU-19. Taktiež predchádzajúca konferencia v roku 2015 skončila bez záverečného dokumentu kvôli sporom o označenie Blízkeho východu za oblasť bez jadrových zbraní.