V posledných mesiacoch sa tak výrazne zvýšila aktivita ruských podnikateľov v krajine a tiež turecký export do Ruska, napísal v sobotu španielsky denník El País. To sa však veľmi nepáči Spojeným štátom a ďalším západným krajinám, ktoré tureckým firmám pohrozili takzvanými druhotnými sankciami.
Nová situácia je viditeľná napríklad na leteckej doprave. Až na pár výnimiek európske krajiny uzavreli svoje nebo ruským aerolíniám. To viedlo k výraznému zvýšeniu letov medzi Tureckom a Ruskom. V súčasnosti medzi oboma krajinami lieta približne 120 spojov denne, z ktorých polovica zabezpečuje spojenie s Istanbulom. „A lietadlá sú plné,“ podotýka španielsky denník s tým, že od januára do konca júla do Turecka pricestovalo na 2,2 milióna Rusov, o 40 percent viac ako v rovnakom čase pred rokom.
Spojenia do Turecka využívajú nielen mladí ľudia, ktorí sa snažia utiecť pred čoraz dusnejšou spoločenskou atmosférou v Rusku, či turisti, ktorí sa chcú opaľovať v letoviskách. Do Turecka cestuje aj mnoho podnikateľov, pre ktorých sa táto krajina stáva vstupnou bránou na trhy mimo Ruska. Od januára do júna vzniklo v Turecku vyše 600 firiem s ruským kapitálom, z ktorých polovica pôsobí v obchode. Ukrajina sa obáva, že tieto firmy môžu poslúžiť na dovoz takého tovaru do Ruska, ktorý je na sankčných zoznamoch EÚ a USA.
Rusi tiež od marca do júna kúpili v Turecku okolo 6-tisíc nehnuteľností, čo je výrazne viac ako v predchádzajúcich obdobiach. Akvizícia môže byť pre niektorých movitejších Rusov spôsob, ako ochrániť svoje úspory, ale tiež cesta k získaniu tureckého pasu. O ten môžu požiadať, ak v Turecku urobia investíciu vo výške aspoň 400-tisíc dolárov. Počet ruských občanov, ktorí majú v Turecku trvalý pobyt, sa od začiatku vojny na Ukrajine zvýšil na polovicu a presiahol 100 000.
Udržanie dobrých ekonomických vzťahov s Ruskom je kľúčové pre tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorého vláda sa potýka so závažnými ekonomickými problémami, napríklad 80-percentnou infláciou. Vývoz tureckých firiem do Ruska dosiahol od mája do júla dve miliardy eur a bol o 37 percent vyšší ako v rovnakom období pred rokom. Erdogan, ktorého o rok čakajú prezidentské aj parlamentné voľby, oznámil, že viaceré turecké banky zvažujú pripojenie k ruskému systému platieb MIR, čo by ďalej uľahčilo transakcie s Moskvou.
Turecký prístup sa ale príliš nepáči Spojeným štátom aj ďalším západným spojencom Turecka v NATO. V auguste zástupca amerického ministra financií Wally Adeyemo zaslal najvýznamnejšiemu združeniu tureckých firiem TÜSIAD list, v ktorom varoval, že tureckým spoločnostiam, ktoré obchodujú s ruskými subjektmi uvedenými na sankčných zoznamoch, hrozí vylúčenie z amerického finančného systému. „EÚ a USA túto tému veľmi podrobne sledujú,“ upozornila odborníčka na Turecko Ilke Toygürová.
Ankara však tvrdí, že vedie vyváženú zahraničnú politiku. S Ruskom síce obchoduje, podporuje však tiež Ukrajinu, napríklad cez vývoz bezpilotných lietadiel Bayraktar alebo sprostredkovaním dohody o preprave ukrajinského obilia cez Čierne more.