V rozhovore s agentúrou Reuters to povedal tlmočník Pavol Palažčenko, ktorý s Gorbačovom pracoval 37 rokov a naposledy s ním telefonicky hovoril pred niekoľkými týždňami. Gorbačov, ktorý zomrel v utorok vo veku 91 rokov, bol podľa neho tiež v posledných rokoch zdrvený zhoršujúcimi sa vzťahmi medzi Moskvou a Kyjevom.
„V našich konverzáciách bolo úplne zrejmé, že bol šokovaný a zmätený, čo sa dialo (po tom, čo ruskí vojaci vo februári napadli Ukrajinu), a to z mnohých dôvodov. Veril nielen v blízkosť Rusov a Ukrajincov, ale veril, že sa tieto dva národy prelínajú,“ povedal Palažčenko, podľa ktorého si aj ďalší ľudia všimli, ako veľmi bol Gorbačov dianím na Ukrajine traumatizovaný.
Sedemdesiattriročný tlmočník pôsobil po boku niekdajšieho sovietskeho vodcu na mnohých americko-sovietskych summitoch, tlmočil napríklad v 80. rokoch minulého storočia pri Gorbačovových rokovaniach s americkým exprezidentom Ronaldom Reaganom. S prvým a zároveň posledným sovietskym prezidentom sa podľa Reuters v posledných mesiacoch videl a bol v kontakte rovnako s jeho dcérou Irinou.
Gorbačov sa počas svojho pôsobenia v úrade snažil udržať 15 republík Sovietskeho zväzu – vrátane Ukrajiny – pohromade. Avšak v tom po tom, ako ním naštartované reformy povzbudili mnohé z nich k požiadavke nezávislosti, neuspel, píše Reuters. Sovietske jednotky v niektorých prípadoch na sklonku existencie ZSSR použili smrtiacu silu proti civilistom. Politici v Litve a Lotyšsku na tieto udalosti po Gorbačovovej smrti spomínali s hrôzou a uvádzali, že ho stále vinia z krviprelievania.
Podľa Palažčenka Gorbačov veril v riešenie problémov výlučne politickými prostriedkami a o niektorých z týchto krvavých udalostí buď vopred nevedel, alebo „veľmi neochotne“ súhlasil s použitím sily, aby zabránil chaosu.
Gorbačovov postoj k Ukrajine bol zložitý a rozporuplný, povedal Palažčenko s tým, že zosnulý politik stále veril v ideu Sovietskeho zväzu. Zároveň však naznačil, že bývalý sovietsky prezident by podľa neho neviedol vojnu za obnovu dnes už neexistujúcej krajiny.
Kým Gorbačov veril, že jeho povinnosťou je prejavovať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi rešpekt a podporu, verejne sa ozval, keď s ním nesúhlasil, uviedol tlmočník a ako príklad spomenul represie súčasného režimu voči médiám. Gorbačov sa však podľa Palažčenka rozhodol „neposkytovať priebežný komentár“ k Ukrajine nad rámec schválenia februárového vyhlásenia, ktoré vyzývalo na skoré ukončenie násilia a na riešenie humanitárnych problémov.
Palažčenko pripustil, že niektorí Rusi a ľudia v bývalom ZSSR vnímajú Gorbačova silno negatívne kvôli hospodárskemu a geopolitickému chaosu, ktorý nasledoval po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Zároveň však v rozhovore uviedol, že exprezidentov odkaz je obrovský. Nielen, že pomohol ukončiť studenú vojnu a znížiť riziko jadrového konfliktu, ale dobrovoľne odstránil totalitu v ZSSR a dal Rusku šancu na slobodu a demokraciu.
„Myslím, že zostal optimistom, pokiaľ ide o budúcnosť Ruska,“ vyhlásil Palažčenko. „Veril, že ľudia v Rusku sú veľmi talentovaní a že akonáhle dostanú šancu, možno druhú šancu, talent sa prejaví,“ dodal. Gorbačov sa podľa neho domnieval, že história ho posúdi správne. „Rád povedal, že história je vrtkavá dáma. Myslím si, že tomu veril a že očakával, že konečný verdikt bude pre neho pozitívny,“ povedal.