192. deň: Biden chce ďalšie miliardy pre Ukrajinu, aj na urán mimo Ruska

Bidenova vláda žiada o vyčlenenie ďalších peňazí na vojenskú a ekonomickú pomoc Ukrajine.

03.09.2022 07:25 , aktualizované: 19:42
Rusko, Charkov, rakety Foto: ,
Ruské rakety štartujúce smerom na Ukrajinu z ruského regiónu Belgorod za úsvitu v Charkove vo štvrtok neskoro večer 1. septembra 2022.
debata (212)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 192. deň
  • Briti: Ukrajinci taktikou prekvapili Rusov
  • Kyjev: Zabitých bolo už najmenej 380 detí
  • Záporožská jadrová elektráreň bola znovu odpojená od siete
  • Rusko údajne má k dispozícii do 350-tisíc podporného vojenského personálu
  • Biden žiada Kongres o ďalších 11,7 miliardy na pomoc Ukrajine
  • Zo Slovenska sa na Ukrajinu vrátilo už 530-tisíc utečencov

VIDEO: Takto Rusi nahradili zničený most pontónovým.

Video
Šesťročná Taisia Ščerbová, vľavo, sa vo štvrtok...
Mladí kadeti spievajú štátnu hymnu počas...
+14Ukrajinská utečenkyňa zíva počas slávnostného...

19:41 Záporožská jadrová elektráreň, ktorú od marca okupujú ruské jednotky, bola znovu odpojená od siete, informovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Elektráreň ale využíva záložný zdroj. Podobný incident sa stal 25. augusta.

Ukrajinská strana podľa agentúry AFP uviedla, že najväčšia jadrová elektráreň v Európe bola od siete odpojená po ďalšom bombardovaní v oblasti.

V Záporožskej jadrovej elektrárni je od štvrtka skupina zástupcov MAAE, ktorí tam pricestovali spoločne s delegáciou vedenou šéfom agentúry Rafaelom Grossim. Správa expertov o situácii v elektrárni by mala byť zverejnená budúci týždeň, Grossi ale vzápätí po návšteve elektrárne povedal, že bola narušená jej fyzická integrita, a to niekoľkokrát.

Ruské ministerstvo obrany dnes uviedlo, že ukrajinské sily sa v piatok večer elektráreň pokúsili dobyť. Obe strany sa opakovane vzájomne obviňujú z ostreľovania tohto jadrového zariadenia, ktoré okupujú ruské invázne jednotky, ale prevádzku aj naďalej zabezpečujú ukrajinskí technici. Tvrdenie znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.

17:42 Ukrajina oficiálne oznámila, že novým veľvyslancom v Nemecku bude Olexij Makejev. Na tomto poste nahradí kontroverzného Andrija Meľnyka, ktorý kritizoval Berlín za jeho počiatočnú reakciu na februárový vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra DPA.

Ukrajinská vláda sa podľa hovorcu nemeckého ministerstva zahraničných vecí najprv snažila získať súhlas Berlína s novým veľvyslancom, ktorý už medzičasom vyjadril nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

O tom, že práve Makajev nahradí Meľnyka, sa špekulovalo už dlhšie, Kyjev to však až dosiaľ oficiálne nepotvrdil. Makajev pôsobil dlhé roky vo funkcii politického riaditeľa na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí.

Tank Leopard Čítajte viac Poľsko kritizuje Nemecko za nepostačujúcu ponuku tankov Leopard

Meľnyka odvolal z postu nemeckého veľvyslanca v polovici júla ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom vtedy uviedol, že ide o bežnú prax. Meľnyk má opustiť Nemecko 14. októbra a následne sa ujať novej funkcie na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí.

Meľnyk čelil v minulosti kritike za obranu lídra ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu, ktorého organizácia bola zodpovedná za etnické čistky a smrť tisícov Poliakov a židov počas druhej svetovej vojny. Známy sa stal aj kritikou nemeckého postoja k Rusku, ktorú vyslovoval ešte pred začiatkom invázie. Po nej zase na seba pútal pozornosť neustálymi výzvami, aby Berlín dodával Ukrajine viac zbraní.

„Ak by som ostal ticho a bol by som k Berlínu počas uplynulých veľmi dramatických mesiacoch slušný, tak by možno nevznikla rozsiahla diskusia o najskôr chýbajúcich a neskôr nedostačujúcich dodávkach zbraní Ukrajine,“ uviedol pred časom Meľnyk s tým, že si stojí za svojou kritikou nemeckej politiky.

16:02 Ruský prezident Vladimír Putin udelil medailu za odvahu odsúdenému päťnásobnému vrahovi, ktorý vstúpil do súkromnej Wagnerovej armády a začiatkom augusta zomrel v bojoch neďaleko východoukrajinského Bachmutu. Informujú o tom investigatívne portály Insider a Gulagu.net.

Súd v roku 2013 poslal Ivana Neparatova na 25 rokov do väzenia za vraždy, lúpeže, vydieranie, únosy a ďalších trestné veci. V rokoch 2009 až 2010 pri meste Sergijev Posad neďaleko Moskvy zavraždil päť ľudí, niektorí boli jeho dlžníkmi, niektorí zomreli pri lúpežných prepadnutiach. Vo väzení strávil 12 rokov a tento rok podpísal zmluvu s Wagnerovou skupinou a bol vyslaný do vojny na Ukrajinu.

Neparatov pri Bachmute 5. augusta padol, keď mu šrapnel zranil hlavu. Prezident Putin ho 16. augusta vyznamenal medailou za „statočnosť a hrdinstvo, ktoré prejavil pri plnení úloh počas špeciálnej vojenskej operácie“. Rusko konflikt na Ukrajine neoznačuje za vojnu, ale za špeciálnu vojenskú operáciu.

Ruské nezávislé médiá v uplynulých týždňoch informovali, že v ruských väzniciach sa medzi odsúdenými konajú nábory do vojny na Ukrajine. Do niektorých zariadení prichádzal osobne Jevgenij Prigožin, ktorý je považovaný za majiteľa Wagnerovej skupiny zameranej na zabezpečovanie nájomných bojovníkov. Jej príslušníci sa zúčastňujú bojov na Ukrajine.

Ruskojazyčný servis britskej BBC uvádza, že ruskí vojaci a dobrovoľníci posmrtne dostávajú rád Odvahy, zatiaľ čo príbuzní odsúdených, ktorí zomreli v bojoch, dostávajú medailu, teda nižšiu formu vyznamenania.

13:38 Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že zastavilo ukrajinský útok, ktoré cieľom bolo opätovné získanie Záporožskej jadrovej elektrárne. Ministerstvo uviedlo, že na brehu jazera neďaleko elektrárne sa v piatok okolo jedenástej večer miestneho času pokúsil vylodiť 250-členný ukrajinský výsadok. Rusko tvrdí, že útok odrazilo s použitím vrtuľníkov a lietadiel. Informuje o tom portál Sky News, ktorý však dodáva, že tvrdenie Moskvy nedokáže nezávisle overiť.

13:17 Turecko môže hrať úlohu prostredníka v otázke ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne. V telefonáte to svojmu ruskému náprotivku Vladimírovi Putinovi povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. S odvolaním sa na Erdoganovu prezidentskú kanceláriu to dnes uviedla agentúra Reuters.

Obaja lídri tiež rokovali o vývoji situácie ohľadom vývozu ukrajinského obilia a vyjadrili odhodlanie pokračovať vo výstavbe jadrovej elektrárne v tureckom Akkuyu podľa plánov, uviedla Erdoganova kancelária. Erdogan a Putin sa dohodli, že tieto otázky podrobne prerokujú pri stretnutí na summite v uzbeckom Samarkandu, ktorý sa koná 15. až 16. septembra.

Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá je v časti Ukrajiny okupovanej Ruskom, navštívila vo štvrtok delegácia expertov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Ich správa má vyjsť budúci týždeň. Šéf MAAE Rafael Grossi ale uviedol, že fyzická integrita elektrárne bola narušená, a to nie raz, ale niekoľkokrát. Označil to za „neprijateľné v každom ohľade“.

V záporožskej elektrárni zostalo šesť zástupcov MAAE. Dvaja z nich na mieste zostanú dlhšiu dobu.

12:55 Kyjev tvrdí, že od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine zabitých už najmenej 380 detí. Na platforme Telegram to uviedla ukrajinská generálna prokuratúra, informuje agentúra DPA.

Ďalších prinajmenšom 737 detí utrpelo počas invázie zranenia. Prokuratúra v tejto súvislosti zdôraznila, že ide o predbežné čísla. Zároveň podotkla, že je ťažké získať takéto údaje z oblastí okupovaných Ruskom alebo z tých, kde sa momentálne bojuje.

Dosiaľ najviac zranených detí, a síce prinajmenšom 388, zaznamenali v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Za ňou nasleduje Charkovská oblasť s 204 zranený­mi deťmi.

Počas invázie bolo podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry poškodených už minimálne 2328 vzdelávacích zariadení, z ktorých 289 bolo celkom zničených. Prokuratúra z menovaných zločinov obvinila Rusko, ktorého jednotky spustili 24. februára inváziu na Ukrajinu.

12:04 Podľa správy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktoré sa odvolávalo na ukrajinské zdroje, Rusko dokáže stiahnuť ďalších 300 000 až 350 000 jednotiek podporného vojenského personálu z Ruska, Sýrie, Arménska, Tadžikistanu, Kazachstanu a Náhorného Karabachu. Tieto čísla ale môžu byť zavádzajúce, pretože podporné jednotky umiestnené do boja nevyvinú dostatočnú bojovú silu a sú potrebné na výcvik a podporné bojové operácie, uvádza ISW.

rusko, ukrajine Čítajte viac Papierové posily? Kde vezme Putin ďalších vojakov

Ruské jednotky v piatok vykonali pozemné útoky pri Bachmute v Doneckej oblasti a na západnom a severnom predmestí Donecku. Podľa ISW tiež Rusi presúvajú vojenskú techniku z tylových oblastí bojiska na juh Ukrajiny, konkrétne z Donbasu a Krymu.

11:01 Slovensko-ukrajinské hranice prekročilo vo piatok na vstupe na Slovensko 3 367 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 272 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 3 333 osôb, informuje ministerstvo vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo 762 604 osôb, udelených bolo 92 249 dočasných útočísk. Hraničnými priechodmi zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 530 828 osôb.

10:36 Ukrajinské sily podľa britského ministerstva obrany v prebiehajúcej protiofenzíve „pravdepodobne získali určitý stupeň taktického prekvapenia". Dosiahli to využitím „slabej logistiky, správy a vedenia" ruskej armády, uviedol rezort obrany Veľkej Británie v aktualizácii spravodajských informácií o vývoji vojny na Ukrajine. Informuje o tom web The Guardian.

„Jedným z prvkov ofenzívy je pokračujúce napredovanie na širokom fronte západne od rieky Dnipro so sústredením sa na tri smery v rámci Rusmi okupovanej Chersonskej oblasti. Operácia má obmedzené bezprostredné ciele, ale ukrajinské sily pravdepodobne dosiahli určitý stupeň taktického prekvapenia využitím slabej logistiky, správy a vedenia ruských ozbrojených síl. Keďže boje pokračujú aj v sektore Donbasu a Charkiva, kľúčovým rozhodovaním pre ruských veliteľov v nadchádzajúcich dňoch bude, kde nasadiť operačné rezervy, ktoré dokážu generovať," uviedlo britské ministerstvo obrany.

7:25 Vláda amerického prezidenta Joea Bidena požiadala Kongres o ďalších 11,7 miliardy dolárov na vojenskú a ekonomickú pomoc pre Ukrajinu. Oznámil to v piatok Biely dom, podľa ktorého Washingtonu sa míňajú peniaze na podporu tejto krajiny, informovali televízia CNN a agentúry AP.

Najnovšia pomoc pre Ukrajinu by mala doplniť 40 miliárd dolárov schválených skôr v priebehu roka. Podľa vlády už boli vyplatené alebo vyčlenené na vyplatenie tri štvrtiny z tohto balíka vojenskej a rozpočtovej podpory.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine žiada Biely dom aj ďalšie dve miliardy dolárov na zabezpečenie domácich energetických potrieb. Ide o urán pre americké jadrové reaktory v prípade poklesu ruských dodávok a vytváranie strategických rezerv Spojených štátov.

Žiadosť prichádza po augustovej prestávke v činnosti Kongresu, pričom do 30. septembra kongresmani musia schváliť pokračovanie financovania federálnych inštitúcií. V opačnom prípade by ich čakalo zatvorenie, tzv. shutdown.

Nová pomoc pre Ukrajinu je súčasťou širšieho balíka mimoriadnych výdavkov v celkovej hodnote 47,1 miliardy dolárov. Zvyšná časť týchto peňazí je určená na boj proti COVID-19 a opičím kiahňam, ako aj pomoc po prírodných pohromách vo viacerých štátoch USA.

Spojené štáty poskytli Ukrajine od začiatku ruskej invázie z 24. februára vojenskú pomoc za približne 13 miliárd dolárov, uviedol predstaviteľ americkej Rady pre národnú bezpečnosť pre CNN. Ďalších sedem miliárd smerovalo na priamu rozpočtovú podporu a vyše 1,5 miliardy na humanitárnu pomoc Ukrajine a ukrajinským utečencom.

212 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine