Mala to byť iba technická formalita. Z predĺženia platnosti sankčného zoznamu, na ktorý EÚ v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine doteraz zaradila 1 217 jednotlivcov a 108 subjektov, sa ale pričinením Maďarska stáva dráma.
Sankcie musí únia po polroku obnoviť, inak 15. septembra automaticky zaniknú. Zákaz udeľovania víz a zmrazenia aktív pre spoluvinníkov Putinovej agresie by tak zo dňa na deň prestal platiť.
Obdobný mechanizmus funguje aj v prípade sankcií, ktoré Brusel zaviedol voči Moskve po anexii Krymu v roku 2014. Tie sa odvtedy bez akýchkoľvek problémov každých šesť mesiacov predlžujú.
Podľa diplomatických zdrojov, na ktoré sa odvolávajú portál Poltico a Rádio Slobodná Európa, Budapešť narúša hladký chod prijatia zvyčajne rutinného rozhodnutia.
Putinovi oligarchovia
Svoj súhlas s predĺžením platnosti sankčného zoznamu Maďarsko podmieňuje vyškrtnutím troch mien. Podľa diplomatov ide o Ališera Usmanova, Piotra Avena a Viktora Rašnikova.
Usmanov, bývalý akcionár futbalového klubu Arsenal, ktorý je s majetkom bezmála 15 miliárd eur ôsmym najbohatším Rusom a Aven, šéf investičnej skupiny Alfa Group a spolumajiteľ najväčšej ruskej komerčnej banky, sa ocitli na čiernej listine EÚ koncom februára. Oceliarsky barón Rašnikov, s odhadovaným majetkom 10,5 miliardy eur štrnásty najbohatší Rus, k nim pribudol v marci.
Oficiálny vestník EÚ označuje Usmanova za „prokremeľského oligarchu s obzvlášť úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina“. Hovorí sa o ňom ako o jednom z „Putinových obľúbených oligarchov“, ktorý údajne spravuje obchodné záležitosti šéfa Kremľa.
Pre sankcie už Usmanov prišiel o svoju superjachtu v hodnote 600 miliónov eur, považovanú za najväčšiu na svete. Nemecké úrady mu ju zhabali v apríli v hamburskom prístave. Oligarcha reštriktívne opatrenia neúspešne napadol na Európskom súdnom dvore.
Podľa vestníka EÚ je Aven „jedným z približne 50 bohatých ruských podnikateľov, ktorí sa pravidelne stretávajú s Vladimirom Putinom v Kremli“. „Nepracuje nezávisle od požiadaviek prezidenta,“ dodáva.
Rašikova Brusel označuje za "popredného ruského oligarchu, ktorý je vlastníkom a predsedom predstavenstva Magnitogorských železiarní, jedného z najväčších ruských daňových poplatníkov“.
Ďalšia diera v sankciách?
Popri vyňatí tejto trojice Budapešť žiada aj o výnimku pre humanitárne organizácie, aby mohli obchodovať s niektorými ruskými bankami, na ktoré Európska únia uvalila sankcie. „V ostatných krajinách EÚ to vyvolalo obavy, že Budapešť chce vytvárať medzery v sankciách EÚ v čase, keď sa Európska komisia snaží pravidlá sprísniť,“ komentoval túto požiadavku portál Politico.
Premiér Orbán opakovane kritizoval postoj EÚ voči Moskve v súvislosti s jej agresiou proti Ukrajine. Tvrdí, že sankcie poškodili úniu bez toho, aby oslabili Rusko alebo pomohli Ukrajine.
Budapešť už koncom jari takmer mesiac blokovala prijatie šiesteho balíčka protiruských sankcií EÚ. Napokon síce za cenu dočasnej maďarskej výnimky z embarga súhlasila s rozhodnutím, že EÚ koncom roka prestane dovážať 90 percent ruskej ropy, pri finalizácii textu ale pod hrozbou veta presadila vyňatie hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi z návrhu rozšírenia sankčného zoznamu. Meno moskovského patriarchu Kirilla, lojálneho stúpenca šéfa Kremľa a podporovateľa vojny proti Ukrajine, tak na čiernej listine EÚ dodnes nefiguruje.
Maďarská vláda oficiálne nepotvrdila ani nevyvrátila, že sa predĺženie platnosti sankčného zoznamu chystá zablokovať. Jej hovorca Zoltán Kovács iba vyjadril nádej, že EÚ dospeje k spoločnému rozhodnutiu o sankčnom zozname. „Sankčné zoznamy EÚ sa neustále prehodnocujú a znovu a znovu sa objavujú obavy, že zaradenie určitých osôb alebo subjektov na sankčný zoznam nie je dostatočne odôvodnené,“ napísal na Twitteri.
Podľa Slobodnej Európy sa v bruselských kuloároch špekuluje, že Budapešť využíva obnovenie sankcií ako páku na to, aby Brusel uvoľnil finančné prostriedky EÚ, jej ktoré doteraz zadržiava pre obavy z porušovania zásad právneho štátu v Maďarsku.