Korunovácia sa uskutoční až v roku 2023, zrejme niekedy na jar alebo v lete. A nie je vylúčené, že napokon až na jeseň budúceho roku. Najprv musí takpovediac prebolieť obdobie smútku po smrti panovníčky, ktorá zomrela vo veku 96 rokov. Zároveň prípravy na slávnostný akt si vyžadujú veľa prípravy.
Časový odstup nie je ničím nezvyčajný: korunovácia Alžbety II. sa uskutočnila až v júni 1953 po šestnástich mesiacoch od smrti jej otca kráľa Juraja VI. Denník Telegraph napísal, že korunovácia Karola III. taká okázalá ako pred takmer 70 rokmi, z čoho vyplýva, že si vyžiada menej finančných nákladov. „Kráľ, ktorým sa stal princ Charles, si želá modernú, zoštíhlenú monarchiu," objasnili noviny jeden z dôvodov.
Foto: Wikipedia
Ďalšou príčinou je to, že nastalo nevídané obdobie šetrenia, čo súvisí s energetickou krízou, ktorá sa ešte možno zhorší. Nevyhýba sa ani Británii. V tejto súvislosti je dôležité poukázať na to, že na rozdiel od sobášov príslušníkov kráľovskej rodiny korunováciu platí britská vláda. Korunovácia je tradične spojená s cirkevným obradom. „Bohoslužba, jediná, čo sa ešte koná v Európe pri korunovácii, bude kratšia a lacnejšia v porovnaní s rokom 1953, keď korunovali Alžbetu II.," tvrdí Telegraph.
Čítajte viac Kráľovnú Alžbetu II. pochovajú 19. septembra
Britským monarchom nasadzujú korunu na hlavu tradične v Londýne vo Westminsterskom opátstve. Je to gotický kostol, ktorý má veľkosť ako katedrála. Vysvätili ho v decembri 1065, predtým sa na jeho mieste pár storočí nachádzala kaplnka. Prvým korunovaným panovníkom vo Westminsterskom opátstve bol Viliam I. (známy ako Viliam Dobyvateľ). Stalo sa len jeden rok od vysviacky kostola.
Čítajte viac Nástupnícka rada oficiálne vyhlásila Karola III. za nového britského kráľa
Zatiaľ nie sú známe nijaké detaily o korunovácii Karola III. Je to pochopiteľné, pretože Spojené kráľovstvo žije v smútku po smrti kráľovnej.
Čo sa týka sprievodných udalostí, nie je preto ani jasné, či sa v budúcom roku udeje niečo podobné ako v prípade korunovácie v roku 1953. Alžbeta II. vtedy dala vyrobiť až 120-tisíc pamätných medailí, ktoré venovala členom kráľovskej rodiny, veľkému počtu pracovníkov na ministerstvách, vojakom a policajtom. Rozhodujúce slovo v tejto veci bude patriť Karolovi III. (v zmysle, či by chcel na medailách ušetriť).
Podľa britských médií je otázne, či súčasťou ceremónie vo Westminsterskom opátstve bude aj korunovácia manželky panovníka. Dosiaľ to bývalo zvykom. Skôr však áno, pretože Alžbeta II. tento rok vyhlásila, že si želá, aby sa vojvodkyňa z Yorku (Camilla) stala kráľovnou-manželkou.
Cirkevný obrad v opátstve povedie podľa tradície arcibiskup z Canterbury, ktorý je najvyššie postavený predstaviteľ anglikánskej cirkvi. Po zložení prísahy sa formálne opýta Karola III., či súhlasí s tým, že je panovníkom.
Británia má viacero korunovačných klenotov, čo platí aj o samotnej korune. Karolovi III. dajú na hlavu tú, ktorú dostal v roku 1661 kráľ Karol II. Váži viac ako dva kilogramy a vysoká je 30 centimetrov. Zdobí ju až 444 drahokamov. Vyrobená je z 22-karátového zlata.
Odborníci odhadujú, že drahokamy na korune sv. Eduarda majú dovedna hodnotu zhruba štyri milióny eur. Samozrejme, že historická hodnota koruny je nevyčísliteľná. Vynímajú sa na nej ružové akvamaríny, biele topásy, turmalíny, rubíny, ametysty či zafíry.
Británia má k tejto korune v podstate posvätný vzťah: dotknúť sa jej môže iba monarcha, arcibiskup z Canterbury a zlatník poverený starostlivosťou o ňu. Jeho úlohou bude trochu upraviť jej veľkosť v spodnej časti, pretože Karol III. má väčšiu hlavu, ako mala Alžbeta II. (aby na ňom bezchybne sedela). Koruna sv. Eduarda malo dlhý čas prestávku počas korunovácií. Používala sa iná (Tudorova), návrat k Eduardovej sa udial v roku 1937, keď korunovali Juraja VI., otca Alžbety II. a vnuka Karola III.