V prípade čiastočnej mobilizácie, ktorú vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin, pritom platí, že sa vzťahuje aj na poslancov. Svojich kolegov na to dôrazne upozornil predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin. „Poslanci nemajú na sebe brnenie," obrazne napísal na sociálnej sieti Telegram.
„Tí, ktorí spĺňajú požiadavky čiastočnej mobilizácie, by mali pomôcť účasťou na špeciálnej vojenskej operácii," zdôraznil Volodi.
Treba poznamenať, že Volodina sa Putinova čiastočná mobilizácia netýka: má 58 rokov, takže nespĺňa vekový limit, aby mu mohli poslať povolávací rozkaz.
Ak to však bude vyzerať tak, ako píše server Gazeta, možno nebude ani teoretická možnosť, aby ktoréhokoľvek poslanca poslali na rusko-ukrajinský front: „O nových regrútoch nie je reč. Povolajú len tých, ktorých už v armáde slúžili nie viac ako pred piatimi rokmi. Pred vyslaním k vojenskému útvaru absolvujú ďalší výcvik." Zrejme nijaký ruský poslanec nenastúpil v posledných piatich rokov na vojenskú prezenčnú službu, respektíve sa nezúčastnil na manévroch.
Dodatočná vojenská príprava záložníkov, ktorých bude mobilizovaných 300-tisíc, potrvá od jedného mesiaca do troch mesiacov. Prečo také časové rozpätie? „Všetko bude závisieť od výcviku konkrétneho špecialistu. Môže to byť rôzne pri mechanikoch-šoféroch, operátoroch či spojároch. Treba vziať do úvahy aj to, že záložníci s odstupom času niečo stratili zo svojich zručností. Zároveň armáda je vybavená novými zbraňami a bojovou technikou, ktorú si treba osvojiť nanovo," povedal pre Gazetu generálplukovník Georgij Špak.
Rusi, ktorí majú určité dlhodobé či celoživotné zdravotné problémy, sa zatiaľ nemusia zaoberať tým, či dostanú povolávací rozkaz. Nie je však vylúčené, že by sa to mohlo čiastočne zmeniť. Želá si to Oľga Koviditiová, členka hornej komory parlamentu. „Je potrebné aktualizovať kritériá spôsobilosti na vojenskú službu, aby sa vylúčili choroby, pri ktorých je branec uznaný za nespôsobilého na službu. Mnohé choroby môžu byť uznané ako choroby, ktoré nebránia odvodu," povedala senátorka pre agentúru RIA Novosti. Konkrétne sa zmienila o mužoch, ktorí majú ploché nohy, a o tých, čo trpia skoliózou, čiže vychýlením chrbtice do strán. Koviditiová nevidí dôvod, pre ktorý by sa títo Rusi mali vyhnúť čiastočnej mobilizácii.
Na Kryme, s ktorého stratou do ruských rúk v roku 2014 sa Ukrajina odmieta zmieriť, zrejme dajú záložníkom poslaným na front peniaze. Tamojšie úrady informovali o sume 200-tisíc rubľov, čo v prepočte vychádza zhruba na 3400 eur. (Podľa údajov z minulého roku väčšina obyvateľov Krymu mesačne zarábala 17-tisíc až 37 tisíc rubľov, pričom mzdu okolo 15-tisíc rubľov mal štatisticky každý piaty pracujúci na tomto polostrove.)
Proti nasadeniu záložníkov vypukli v Rusku prvé protesty. Niektorý zatknutých demonštrantov čakalo po predvedení na policajnú stanicu nemilé prekvapenie. „Odmenou" za účasť na proteste bolo to, že im odovzdali rozkaz narukovať. „Nie je to nič nezákonné. Táto prax neodporuje zákonom, preto nedochádza k nijakému porušeniu zákonov," citoval denník Kommersant hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.
Mimochodom, ruská armáda je tretia najpočetnejšia na celom svete: má 798-tisíc mužov. Na druhom mieste sú americké vojská, ktoré majú 1,43 milióna príslušníkov. Na jednoznačnom prvom mieste sa nachádza čínska armáda, v ktorej slúži viac ako dva milióny vojakov.