Je zložité posúdiť, čo sa presne stalo, no dánska a švédska vláda aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová poukazujú na to, že porušenie plynovodov Nord Stream 1 a 2 bolo sabotážou. Ako to hodnotíte vy na základe informácií, ktoré máme k dispozícii?
Nemám dôvod spochybňovať to, čo povedali Kodaň a Štokholm. Ešte predtým, ako mala k tejto téme tlačovú konferenciu dánska premiérka Mette Frederiksenová, geologické ústavy v Dánsku a Švédsku uviedli, že podľa ich analýz nastala v Baltskom mori o explóziu a nebola to náhoda. Žiadne iné vysvetlenie podľa nich nedáva zmysel. Takže tu máme vedeckú a politickú zhodu, že niekto výbuch zámerne spôsobil.
Otázkou teda je, kto je páchateľom. A zdá sa, že hlavným podozrivým je Rusko. Čo by z toho Moskva získala?
Je veľmi dôležité povedať, že v tejto chvíli nevieme, kto je páchateľom. Bude mimoriadne zložité to zistiť a bude si to vyžadovať veľmi veľa času, kým sa objavia nejaké dôkazy. A aj prípade, že ich získame, pravdepodobne nebudú absolútne stopercentné, a keďže už prejde nejaká doba, nebudú ani také politicky relevantné, ako keby sme ich mali hneď. Ak však špekulujeme o tom, komu by sa táto sabotáž hodila, je očividné, že je to aspoň do istej miery Rusko. Moskva sa usiluje o to, aby v zime čelili európski odberatelia energií čo najhoršej možnej situácii. Kremeľ dúfa, že by to mohlo prispieť k oslabeniu jednotného postoja Západu k ruským sankciám a k menšej podpore pre Ukrajinu. Útok je tiež signálom, že v ohrození môže byť celá európska energetická infraštruktúra. Keď niekto vyhodil do vzduchu ruský plynovod, hoci nebol aktívny, čo by ho zastavilo pred ďalšími podobnými akciami? To len vytvára ešte viac neistoty, ako sa bude vyvíjať energetická situácia. Keď je za touto sabotážou Rusko, má aj efekt odstrašenia.
Čo chce Moskva Západu v tomto zmysle povedať?
Súvisí to s tým, čo som už povedal. Keď je páchateľom Rusko, je to signál, že je ochotné sabotovať aj iné plynovody. A ešte by som dodal, že celý príbeh odvádza pozornosť od takzvaných referend na okupovanom území Ukrajiny.
Keď to teda bolo Rusko, môžeme povedať, že tento čin je súčasťou psychologickej vojny, však?
Je to veľmi jednoznačný príklad toho, ako sa konflikt odohráva v akejsi šedej zóne. Je veľmi nejasné, prečo sa to stalo a kto za tým stojí. Vytvára to veľa neistoty. Dokonca nie je ani celkom jasné, kto by sa tým mal zaoberať. Štokholm a Kodaň hovoria o tom, že to bola sabotáž. Ale nebol to útok na švédsky alebo dánsky majetok.
VIDEO: Záhadné úniky. Sabotáž plynodovov Nord Stream?
A nedošlo k nemu ani v teritoriálnych vodách.
Presne tak. Preto je otázkou, kto sa týmto prípadom má zaoberať. A ako vravím, môžeme špekulovať, či je to jednorazová vec alebo je to začiatok nejakej kampane útokov proti energetickej, ale aj dátovej infraštruktúre. A v konečnom dôsledku sa môžeme pýtať, či to skutočne bolo Rusko. Či naozaj Moskva chcela zaútočiť na vlastný majetok.
Takže sa vrátim k tej otázke. Bolo to Rusko?
Bez toho, aby som povedal áno, pripomeniem, že to, čo sa stalo, dobre zapadá do hybridnej vojny. O nej Rusko hovorí ako o kľúčovom nástroji v politickom boji so Západom. O zraniteľnosti energetickej infraštruktúry či podmorských kábloch sa v poslednom období diskutuje stále viac. V tomto zmysle je možno útok na Nord Stream prekvapením, ale dal sa očakávať. Zapadá do rôznych scenárov a stratégií, o ktorých debatujeme.
Kto to mohol byť, keď to nespravilo Rusko? Možno ste si všimli, že po tom, čo sa objavila správa o poškodení plynovodov, bývalý poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski na sociálnej sieti twitter napísal: Ďakujem, USA.
Je to kľúčový politický efekt celej sabotáže. Nie je jasné, kto to urobil, a všetci môžu debatovať o interpretáciách toho, čo sa stalo. Solídne dôkazy nemáme, niekto teda môže prísť aj s podivnými vysvetleniami. Môže povedať, že to boli Američania. Alebo Ukrajinci. Či Poliaci prípadne Balti, ktorí kritizovali za Nord Stream 2 Nemecko a usilujú sa zabrániť tomu, aby plynovodom prúdil plyn. Mohla to byť konkurenčná spoločnosť. Alebo hoci aj mimozemšťania. Ako som už naznačil, cieľom útoku bolo vytvoriť neistotu.
Keďže celý prípad obklopujú nejasnosti, pravdepodobne sa nedá predpokladať, že Dánsko, Švédsko či Európska únia budú zásadnejším spôsobom reagovať na to, čo sa stalo. Alebo áno?
Nemyslím si, že západní aktéri pristúpia k nejakým výraznejším krokom. Nemáme jasné dôkazy o tom, kto za útokom stojí. Pre Západ je teda veľmi zložité urobiť niečo viac, ako tvrdiť, že to, čo sa stalo, bude mať vážne následky, keď sa zistí, kto to spravil, a keby k tomu došlo opäť.