„Ak sa Putin spolieha na slabnúce odhodlanie Západu, tento prieskum naznačuje ďalšie zlé správy pre jeho vojenské ťaženie,“ uviedol Joel Rogers de Waal, ktorý vedie akademickú sekciu agentúry YouGov. „Nie je na tom ale medzinárodná zhoda,“ dodal.
Prieskum, ktorý zisťoval verejnú mienku v 25 najväčších krajinách sveta, sa uskutočnil medzi 24. augustom a 22. septembrom. Vyplynulo z neho, že z 13 západných krajín podporuje zachovanie či sprísnenie sankcií voči Rusku desať krajín: Francúzsko, Nemecko, Švédsko, Dánsko, Španielsko, Poľsko, Británia, USA, Austrália a Kanada. Vymykali sa Grécko, Maďarsko a Taliansko. Veľa obyvateľov Západu bolo za sprísnenie odvetných opatrení aj za cenu, že by sa ich životné náklady mierne zvýšili.
Z vojenského hľadiska mnoho ľudí podporovalo pomoc NATO ukrajinským silám, vrátane dodávok zbraní, výcviku vojakov, či kybernetickej a informačnej vojny zameranej na ruskú vládu. Priama vojenská účasť Severoatlantickej aliancie ale mala na Západe len malú podporu. Vo väčšine krajín za ňu hlasovalo zhruba 30 až 40 percent ľudí, v Nemecku len 20 percent.
Väčšina západných respondentov tiež prejavila len malú ochotu ku kompromisu s Kremľom ohľadom ukončenia konfliktu.
Prieskum sa pýtal, či by ľudia podporili rôzne ústupky Moskve – ukončenie sankcií, uznanie anektovaných území, či záruku, že Ukrajina nevstúpi do NATO – ak by Rusko súhlasilo s ukončením bojov a vzdalo sa všetkých, nejakých, alebo žiadnych územných ziskov.
„Zarážajúce je, ako všeobecne nízka je podpora pre ústupky Rusku v ktoromkoľvek z týchto scenárov – a ako rozdiel medzi tým, či sa Rusko vzdá celého novo obsadeného ukrajinského územia, alebo žiadneho, má na celkový výsledok len obmedzený vplyv,“ uviedol Rogers de Waal.
Tri európske krajiny boli vo väčšine týchto otázok výnimkou. V Taliansku, Grécku a Maďarsku si 20 až 30 percent ľudí myslelo, že NATO robí príliš veľa na pomoc Ukrajine. Podpora zachovania sankcií voči Rusku bola v Grécku a Maďarsku polovičná ako v niektorých západných krajinách a obyvatelia týchto krajín tiež výrazne častejšie podporovali ústupky Rusku.
Okrem západných krajín – prieskum sa týkal aj Brazílie, Mexika, Turecka, Egypta, Saudskej Arábie, Indie, Japonska, Indonézie, Thajska, Kene, Nigérie a Juhoafrickej republiky – bolo mnoho ďalších krajín orientovaných skôr prorusky. Napríklad v Turecku či Indonézii bolo za ekonomické sankcie len asi 35 percent respondentov a v Egypte alebo Saudskej Arábii podporila vyslanie ťažkých zbraní NATO na Ukrajinu sotva tretina opýtaných.
V desiatich západných krajinách väčšina respondentov v drvivej väčšine odmietla pohľad, ktorý Moskva vytvorila, aby ospravedlnila svoju inváziu na Ukrajinu. Sotva 20 percent ľudí uviedlo, že cieľom invázie bola ochrana etnických Rusov pred genocídou alebo pred nacizmom. Naopak 60 až 70 percent ľudí sa domnievalo, že Rusko napadlo Ukrajinu kvôli ambíciám Putina.
V Grécku si ale až 43 percent ľudí myslelo, že Kyjev je v područí sympatizantov nacizmu, a 41 percent Maďarov tvrdilo, že Západ sa snažil ohroziť Rusko z Ukrajiny. Niekoľko krajín na Blízkom východe a v Afrike, vrátane Turecka, odrážalo podobné presvedčenie – hoci všetkých 25 krajín sveta vykazovalo silnú, spravidla väčšinovú podporu názoru, že za vojnou stojí ruský imperializmus.
Na kľúčovú otázku, či je Rusko viac na vine ako Západ, odpovedali západní respondenti v podstate rovnako – vinili Moskvu. Zo všetkých 25 skúmaných krajín sa iba v Saudskej Arábii, Indii a Indonézii viac respondentov domnievalo, že za vojnu na Ukrajine nesie väčšiu vinu Západ ako Rusko.