Výnimočný režim s platnosťou od štvrtka zaviedol Vladimir Putin v štyroch ukrajinských oblastiach, o anexii ktorých rozhodol presne pred troma týždňami. Vojnový stav, ktorého prípravu Kremeľ ešte pred pár dňami dôrazne popieral, v skutočnosti platí v tej či onej miere v celom Rusku, zhodujú sa politológovia nezávisle od toho, či sú prokremeľskí, alebo proti vláde kritickí.
Krajina ako vojenský tábor
Politológ Sergej Markov takto zhrnul opatrenia, ktoré Putin ohlásil po stredajšom zasadaní bezpečnostnej rady štátu: „Úplný vojnový stav v štyroch bývalých ukrajinských regiónoch, kde trvá vojna. Polovičný vojnový stav v siedmich regiónoch susediacich s Ukrajinou. Tretinový vojnový stav vo viac ako 20 regiónoch južného a stredného Ruska vrátane Moskvy. Približne štvrtinový vojnový stav vo všetkých ostatných regiónoch vrátane Čukotky. Začína sa vojnová mobilizácia hospodárstva. Na tento účel bola vytvorená Koordinačná rada pri vláde na čele s premiérom Michailom Mišustinom,“ napísal popredný kremeľský propagandista na komunikačnej platforme Telegram. A dodal: „Zrátané a podčiarknuté – krajina sa mení na vojenský tábor.“
S čím všetkým vo vojnovom stave musia rátať, to občanom na Telegrame v kocke vysvetlil renomovaný právnik Pavel Čikov. „Zákaz vychádzania, vojnová cenzúra, prehliadky áut, zhabanie majetku, zadržiavanie osôb až do 30 dní, nútené presídlenie do iného regiónu, internácia cudzincov, kontrolné stanovištia.“
Nemusí sa to pritom týkať len anektovaných ukrajinských regiónov. „Tretí bod prezidentského dekrétu o vojnovom stave ráta ,v prípade potreby’ so zavedením ,iných opatrení’ stanovených zákonom o vojnovom stave v Ruskej federácii. Môže sa to vzťahovať na ktorýkoľvek región alebo celé územie krajiny, pričom trvanie ,iných opatrení’ nie je definované,“ upozornil na Telegrame politológ Alexej Makarkin.
Útok na práva a slobody
V exile žijúci bývalý poslanec ruského parlamentu Dmitrij Gudkov to vysvetlil polopate: „Keď je v Chersone vyhlásený vojnový stav, tak gubernátor povedzme Magadanu môže zakázať akékoľvek noviny a okradnúť ľubovoľnú firmu, čiže ,zaviesť prvky vojnového stavu’ u seba v regióne. A prvky – to je, čo len chcete. Môže zrušiť práva a slobody, počnúc slobodou pohybu, až po slobodu slova,“ napísal na Telegrame Gudkov, podľa ktorého si Putin umyl ruky a všetky nepopulárne opatrenia formálne zveril do právomocí gubernátorov.
„Federálne úrady definitívne preniesli zodpovednosť za situáciu v regiónoch zo seba na gubernátorov. Záchrana topiacich sa napokon stala vecou samotných topiacich sa,“ píše na Facebooku politológ Abbas Galiamov. Z prezidentských dekrétov logicky vyplýva, že regionálna vláda, napríklad v prihraničnej Belgorodskej oblasti, ktorá je terčom každodenného ostreľovania z územia Ukrajiny, by mohla nadviazať separátne rozhovory s Kyjevom o prímerí, ironizuje Galiamov, ktorý v minulosti písal Putinove prejavy.
Putinom zvolený model vojnového stavu a „režimov pripravenosti“, ako sa v dekrétoch hovorí o jeho miernejších verziách, viacerým pozorovateľom pripomenul nedávnu minulosť. „Presne sa opakuje schéma riadenia z čias epidémie covidu. Povinnosť robiť nepopulárne rozhodnutia je delegovaná na regióny. Nové právomoci a zdroje sa im pri tom neodovzdajú,“ poznamenal na Telegrame politológ Stanislav Belkovskij.
„Pripomína to príbeh s QR-kódmi, karanténami, s preťahovaním plachty medzi rôznymi orgánmi moci,“ napísala na sociálnej sieti politologička Tatiana Stanovaja, podľa ktorej Putin rovnako ako počas chaotického boja s pandémiou aj pri nepriaznivom vývoji vojny a jej čoraz tvrdších dosahoch na životy bežných občanov chce preniesť zodpovednosť na iných.
Analytik Dmitrij Bolkunec v Putinovom prístupe vidí snahu zopakovať stáročiami osvedčenú prax ruských vladárov. „Je to podľa formulky: cár je dobrý, bojari sú zlí,“ povedal pre Rádio Svoboda.