240. deň: Ukrajina tvrdí, že v Chersonskej oblasti oslobodila už 88 miest a dedín

22:14 Ministerstvá zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka v spoločnom liste v piatok vyzvali Organizáciu Spojených národov, aby prešetrila dodávky bezpilotných lietadiel z Iránu do Ruska. Podľa listu tieto dodávky dronov porušujú rezolúciu Bezpečnostnej rady (BR) OSN zakazujúcu Iránu vývoz a dovoz určitých druhov zbraní.

„Privítali by sme, keby tím sekretariátu OSN zodpovedný za monitorovanie rezolúcie BR OSN číslo 2231 nezávisle prešetril jej vykonávanie,“ uviedli zástupcovia Londýna, Paríža a Berlína v liste generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi.

Príslušná rezolúcia sa vzťahuje k iránskej jadrovej dohode z roku 2015, od ktorej Spojené štáty neskôr odstúpili a následne ju začal porušovať aj Irán. Uvedené európske krajiny tvrdia, že iránske drony dodávané Rusku boli vyrobené po tom, čo rezolúcia vstúpila do platnosti, a Bezpečnostná rada OSN ich vývoz neschválila.

Británia, Francúzsko a Nemecko žiadajú OSN, aby jej inšpekčný tím navštívil Ukrajinu a na mieste preveril, či tam Rusko neútočí aj s použitím iránskych dronov – o čom sú presvedčené západné štáty. Dodávky iránskych dronov do Ruska oficiálne popiera Moskva aj Teherán. (tasr, cnn.com)

21:41 Americký minister zahraničia Antony Blinken nevidí žiadne dôkazy, že Rusko má záujem ukončiť agresiu voči Ukrajine. Moskva podľa neho naopak robí pravý opak. Ako však šéf americkej diplomacie na tlačovej konferencii dodal, Washington zváži všetky spôsoby, ako by mohol pokročiť v diplomatických rokovaniach s Ruskom.

Blinken reagoval na otázku, či Spojené štáty nezvažujú komunikovať s Moskvou podobnými neoficiálnymi kanálmi, ako tomu bolo počas kubánskej raketovej krízy v roku 1962.

Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom sú teraz najviac vyostrené od čias studenej vojny. Popri rozsiahlych sankciách, ktoré USA na Rusko a jeho predstaviteľov uvalilo, sú Američania tiež jedni z najväčších podporovateľov Ukrajiny – na vojenskú, technologickú a humanitárnu pomoc od začiatku ruskej invázie vydali alebo vyčlenili takmer 18 miliárd USD. (reuters, čtk)

21:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok obvinil Rusko, že úmyselne zdržuje plavbu lodí, ktoré majú vyviezť do sveta obilie z ukrajinských prístavov, a umelo tak vytvorilo front, v ktorom je už 150 plavidiel.

„Ruská brzda“ podľa Zelenského zavinila, že Ukrajina nemohla vyviezť asi tri milióny ton obilia, ktoré by stačilo nakŕmiť desať miliónov ľudí. Ruským cieľom je podľa prezidenta prinútiť státisíce ľudí, aby ako migranti hľadali útočisko v Turecku a Európe.

Ukrajina patrí medzi hlavných svetových exportérov obilia, na dodávkach sú závislé niektoré chudobnejšie krajiny v Afrike a na Blízkom východe. Na Ukrajinu podľa BBC pripadá 42 percent slnečnicového oleja, 16 percent kukurice a deväť percent pšenice predávaných na svetovom trhu. (čtk)

20:27 Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že jeho krajina sa neplánuje zapojiť do konfliktu na Ukrajine. Bielorusko podľa neho žiadnu vojnu nepotrebuje.

Čítajte viac Lukašenko tvrdí, že sa nezapojí do vojny na Ukrajine

19:06 Ruské raketové útoky od 10. októbra zasiahli najmenej polovicu výrobnej kapacity ukrajinských teplární, avšak nie všetky prestali pracovať úplne, povedal v piatok ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko.

Haluščenko v rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že ruskými útokmi bolo zasiahnutých 30 až 40 percent celkovej energetickej infraštruktúry na Ukrajine. Tieto útoky označil za zámer zničiť ukrajinský energetický systém – čo sa však podľa neho nepodarilo Rusku dosiahnuť.

Podľa Haluščenka Rusko ostreľovalo aj zariadenia, ktoré zasiahlo už predtým, „aby ich úplne zničilo“. Ako dodal, jednou z možností, ako prekonať krízu, by mohol byť dovoz elektriny na Ukrajinu. (reuters, tasr)

18:54 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vyzval v piatok na rozmiestnenie medzinárodnej monitorovacej misie pri Kachovskej priehrade ležiacej v Chersonskej oblasti. Kyjev totiž obvinil Moskvu, že sa pripravuje vyhodiť ju do vzduchu, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Vyzývame OSN, EÚ i ďalšie organizácie, aby vyslali na Kachovskú vodnú elektráreň medzinárodnú monitorovaciu misiu,“ uviedol Šmyhaľ na zasadaní vlády v Kyjeve.

18:23 Španielsko začne od novembra s výcvikom 400 ukrajinských vojakov. Povedala to dnes ministerka obrany Margarita Roblesová. Podľa agentúry Europa Press ide o španielsky príspevok k výcvikovej misii, ktorú schválila Európska únia. Madrid už cvičí niekoľko desiatok ukrajinských vojakov, ktorí sa učia obsluhovať protivzdušný systém Aspide, ktorý sa pyrenejská krajina chystá poskytnúť Kyjevu.

Prví ukrajinskí vojaci podľa ministerky obrany Roblesovej prídu do Španielska budúci týždeň. Výcvik sa uskutoční na vojenskej akadémii v Tolede. Podľa Roblesovej ukrajinskí vojaci zostanú v krajine kým to bude potrebné.

Podľa denníka El País španielska armáda vycvičí ukrajinských vojakov, aby boli schopní obsluhovať protivzdušný systém Hawk americkej výroby. Vo štvrtok generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg oznámil, že Madrid poskytne Kyjevu štyri tieto protivzdušné systémy. Ide o staršie zbraňové systémy, ktoré už mnoho armád vyradilo zo svojej výzbroje.

17:30 Dvaja novinári a dve ďalšie osoby zahynuli počas nočného ukrajinského raketového útoku na most v Rusmi okupovanom ukrajinskom meste Cherson, uviedol v piatok pre ruskú štátnu televíziu námestník šéfa ruskej komisie pre rozvoj informačnej spoločnosti Alexandr Maľkevič. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Ukrajinský útok podľa proruských predstaviteľov zasiahol Antonivský most. Zranenia utrpelo 13 osôb. Medzi mŕtvymi a zranenými sú podľa nich „deti a zástupcovia médií“.

Kyjev popiera, že útočil na civilné ciele.

16:35 Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v piatok oznámila, že ukrajinská armáda oslobodila spod ruskej okupácie 88 miest a obcí v Chersonskej oblasti na juhu krajiny, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Chersonská oblasť: 88 obcí oslobodených,“ uviedol na sociálnych sieťach námestník šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.

Minulý týždeň Kyjev informoval, že v Chersonskej oblasti sa ukrajinskej armáde podarilo opätovne získať 75 miest a dedín, pripomína AFP.

16:18 Ukrajinská armáda v piatok vyzvala obyvateľov Bieloruska, spojenca Moskvy, aby sa nezúčastňovali na „špinavej vojne“ proti Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Vyzývame všetkých občanov Bieloruska, aby neposlúchali nariadenia svojej vlády na účasť vo vojne proti Ukrajine“, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom v Kyjeve.

Podľa ukrajinských ozbrojených síl sa Minsk snaží zatiahnuť bieloruský ľud do „špinavej vojny“. Ukrajinská armáda preto vyzvala občanov Bieloruska, aby urobili „správne rozhodnutie“ a vyhli sa tomu.

Ak sa však Bielorusko priamo zapojí do vojny, „budeme reagovať“, varovala ukrajinská armáda.

16:00 Talianske stíhačky rozmiestnené v Poľsku v rámci posilnenia východného krídla Severoatlantickej aliancie dnes a vo štvrtok zasahovali v pohraničnej oblasti s Ruskom kvôli približujúcim sa ruským lietadlám, uviedol dnes server Onet s odvolaním sa na velenie talianskeho letectva. Dodal, že takáto situácia sa v posledných dňoch opakovala.

„Ďalšie dva štarty za leteckého poplachu pre eurofightery z talianskeho letectva zapojené do misie air policing v Poľsku. Talianske stíhačky vzlietli včera a dnes, aby zachytili ruské lietadlá letiace blízko hraníc NATO,“ uviedlo velenie letectva na twitteri.

15:47 Európska únia plánuje dávať Ukrajine na budúci rok 1,5 miliardy eur mesačne. Potvrdila to v piatok na záver summitu EÚ v Bruseli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry AFP a magazínu Politico.

Ako pripomína Politico, Komisia sa k platbám Ukrajine zaviazala už predtým. Avšak kľúčové detaily — ako napríklad celková suma pomoci alebo koľko z nej bude musieť Kyjev vrátiť — zatiaľ neboli dohodnuté.

Von der Leyenová však zdôraznila, že Ukrajina bude môcť rátať na budúci rok s touto mesačnou pomocou ako „spoľahlivým zdrojom príjmu“. Podrobnosti budú musieť ešte doriešiť ministri financií členských krajín EÚ.

VIDEO: Ako sa české vampíry na Ukrajine zahryzli do Rusov.

14:57 Námestník proruského gubernátora Chersonskej oblasti Kirill Stremousov v piatok poprel tvrdenie, že Rusko zamínovalo Kachovskú priehradu na rieke Dneper na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruská agentúra RIA Novosti citovala Stremousova, ktorý poprel tvrdenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten predtým uviedol, že Rusko plánuje priehradu vyhodiť do vzduchu. Stremousov toto tvrdenie označil za „nepravdivé“.

14:38 Kremeľ sa vyhol odpovedi na otázku, či ruský prezident Vladimir Putin prikázal svojim ozbrojeným silám stiahnuť sa z mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odkázal otázku na ruské ministerstvo obrany. „Otázka sa týka realizácie špeciálnej vojenskej operácie. Odporúčam adresovať ju ministerstvu obrany,“ povedal Peskov. Informuje o tom portál news.sky.com.

Rusmi dosadení predstavitelia evakuujú desaťtisíce obyvateľov zo západného brehu rieky Dnipro, ktorá rozdeľuje Chersonskú oblasť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom obvinil Rusko z toho, že plánuje vyhodiť do vzduchu veľkú priehradu v tomto regióne.

13:23 Približne 10-tisíc zmobilizovaných Rusov sa z rôznych príčin vrátilo domov, povedal dnes podľa agentúry Interfax predseda obranného parlamentného výboru Andrej Kartapolov. Šéf obranného výboru tiež oznámil, že úrady preskúmavajú situácie, keď bol niekto povolaný do zbrane, hoci by sa na neho mala vzťahovať výnimka. O chybách pri mobilizácii sa dnes zmienil aj ruský prezidentský hovorca Dmtrij Peskov.

„Ak takéto prípady existujú, taký človek bude vrátený,“ povedal dnes novinárom Kartapolov. Peskov potom povedal, že sa úrady z chýb pri mobilizácii poučili. „Vidíme, že v mnohých ohľadoch sa situácia zlepšila a že sme sa poučili,“ citovala jeho dnešné vyjadrenie novinárom agentúra TASS.

Na Ukrajine už zomrel okrem iného aj 33-ročný ruský mobilizovaný IT špecialista, ktorý sa obrátil na súd kvôli tomu, že bol povolaný do zbrane, hoci by sa naňho vzhľadom na jeho prácu mala vzťahovať výnimka. Vo štvrtok večer o tom napísal jeho advokát Konštantín Jerochin. Právnik upozornil, že jeho klient pracoval v Raiffeisenbank, jednej z najväčších bánk pôsobiacich v Rusku, a zaoberal sa podporou ruského platobného systému MIR. Ruské ministerstvo obrany v septembri uisťovalo, že mobilizácia sa nebude týkať ľudí pracujúcich v IT priemysle alebo na pozíciách dôležitých na zabezpečenie stability ruského platobného systému.

13:14 Švédske kamery na meranie rýchlosti miznú a objavujú sa na Ukrajine na dronoch ruskej výroby. Informovali o tom v piatok miestne švédske médiá, na ktoré sa odvolal portál britskej televízie Sky News.

Švédsky denník Aftonbladet napísal, že od konca augusta bolo po celej krajine poškodených alebo ukradnutých vyše 100 kamier z radarov na meranie rýchlosti.

Úrady majú podozrenie, že Rusko používa tieto zariadenia v dronoch, vysielaných potom na Ukrajinu.

Švédska polícia pre denník uviedla: „Dostali sa k nám fámy, že tieto kamery sa používajú na dronoch domácej ruskej výroby, ale nemôžeme ísť do detailov o zisteniach našej špionážnej práce.“

Ukrajinské ministerstvo obrany predtým zverejnilo na internete video, kde rozmontovávajú havarované ruské bezpilotné lietadlo (dron).

Na videu bola kamera značky Canon pripevnená k dronu suchým zipsom – kamera sa podobala tej, aká sa používa na švédskych radaroch na meranie rýchlosti.

13:00 Kremeľ v piatok odsúdil zatknutie dvoch ruských občanov na žiadosť Spojených štátov za údajné obchádzanie sankcií a nezákonný predaj americkej vojenskej technológií ruským zbrojárskym spoločnostiam. Vyplýva to z vyjadrenia kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova, informuje TASR podľa správ agentúry AFP.

„Sme kategoricky proti a odsudzujeme praktiky tohto druhu zatýkania ruských občanov,“ povedal Peskov. Dodal, že Moskva urobí všetko, čo je v jej silách, aby zadržaných občanov bránila.

Moskva vo štvrtok potvrdila, že Arťom Uss, syn gubernátora ruského Krasnojarského kraja Alexandra Ussa, bol tento týždeň zadržaný na letisku v talianskom meste Miláno na žiadosť Washingtonu.

„Naše diplomatické misie sa, prirodzene, budú podieľať na ochrane záujmov tohto ruského občana,“ uviedol Peskov.

12:08 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok naznačil, že jeho ruský kolega Vladimir Putin je v súčasnosti ochotnejší rokovať o ukončení vojny na Ukrajine než v minulosti. TASR prevzala správu z britskej spravodajskej stanice Sky News.

„Videl som, že Putin je oveľa ochotnejší a otvorenejší rokovaniam o tejto otázke než v minulosti,“ povedal Erdogan po príchode z návštevy Azerbajdžanu.

Turecký prezident tiež uviedol, že nevidí nijaké prekážky v predĺžení dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov, píše britský denník The Guardian. „Videl som to pri rozhovoroch, ktoré som mal včera (vo štvrtok) večer s (ukrajinským prezidentom) Volodymyrom Zelenským, a tiež pri rozhovoroch s Vladimirom Putinom,“ dodal.

11:51 Námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz a zástupkyňa šéfa britskej diplomatickej misie v Poľsku Jennifer MacNaughtanová podpísali vo štvrtok memorandum o podpore Ukrajiny. Podľa tohto dokumentu poskytne Británia Poľsku desať miliónov libier (11,45 milióna eur) zo svojho Fóra solidarity na pomoc pre ukrajinských utečencov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo podpis vo štvrtok večer na Twitteri. Podľa oznamu sú peniaze „vyčlenené na humanitárnu pomoc ukrajinským utečencom“.

Peniaze budú vyplatené Fondu solidarity, nadácii poľského ministerstva financií založenej v roku 1997 na podnet vtedajšieho poľského prezidenta Alexandra Kwašniewského. Jej činnosť bola v roku 2005 pozastavená a v roku 2011 obnovená.

11:32 Ruský prezident Vladimir Putin mal pri sebe počas štvrtkovej návštevy cvičiska pre mobilizovaných záložníkov v Riazanskej oblasti možno tzv. jadrový kufrík, informuje televízia Sky News.

Čítajte viac Jadrový kufrík či balistická ochrana? Kufrík Putinovho bodyguarda vzbudil pozornosť

11:19 Európska únia musí zostať jednotná vo svojej podpore Ukrajiny a mala by začať pracovať na tom, aby Rusko nieslo právnu zodpovednosť za svoje činy vo vojne, povedal lotyšský premiér Krišjánis Kariňš pred začiatkom druhého dňa summitu Európskej únie. Podľa estónskej premiérky Kaji Kallasovej by mal blok zvažovať ustanovenie osobitného tribunálu, ktorý by rozhodoval o zločinoch agresie Moskvy. Český premiér Petr Fiala považuje za najdôležitejší bod dnešného rokovania diskusiu o tom, ako urobiť pomoc Kyjevu predvídateľnejšou a stabilnejšou, aby sa Ukrajina mohla účinne brániť ruskej agresii.

„Ruská vojna je stále brutálnejšia a teraz je zjavne zameraná nielen na ukrajinskú armádu, ale aj na ukrajinských občanov a ich civilnú infraštruktúru,“ povedal Kariňš. „(Treba) prísť na to, ako Rusko riadne pohnať na zodpovednosť aj po právnej stránke za zverstvá, ktoré dnes na Ukrajine pácha,“ doplnil. Prísnejšie sankcie sú podľa neho potrebné aj voči Bielorusku, ktoré síce na Ukrajinu priamo nezaútočilo, je ale ruským spojencom a zo svojho územia napríklad umožňuje ruským silám útoky na ukrajinské ciele.

Podobný názor dnes prejavila aj estónska premiérka. „Určite musíme prerokovať právnu reakciu na zločiny agresie, ktoré boli spáchané na Ukrajine. To môže riešiť iba samostatný tribunál,“ myslí si Kallasová.

10:30 Irán rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny a neposiela zbrane Moskve ani Kyjevu. V piatok to uviedol iránsky rezort diplomacie po telefonickom rozhovore iránskeho ministra zahraničných vecí Hosejna Amíra Abdollahjána so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom.

Členské štáty EÚ sa vo štvrtok dohodli na nových sankciách voči Iránu pre dodávky bezpilotných lietadiel, ktoré Rusko využíva na útoky na Ukrajine.

„Politikou Teheránu v súvislosti s vojnou na Ukrajine je rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny,“ napísalo iránske ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti Twitter. Dodalo, že Teherán neposiela zbrane Moskve ani Kyjevu a „žiada koniec vojny a vysídľovania ľudí“.

Šéf iránskej diplomacie v rozhovore s Borrellom zdôraznil, že Irán sa snaží zastaviť vojnu na Ukrajine prostredníctvom diplomacie a odporučil Európanom, aby sa na túto záležitosť pozerali realisticky, píše sa príspevku na Twitteri. (TASR/CNN)

10:15 Ukrajinský generálny štáb tiež ráno uviedol, že do Chersonskej oblasti dorazilo 2 000 čerstvo mobilizovaných ruských vojakov, ktorí majú doplniť straty, ktoré ruské sily utrpeli v bojoch v tejto časti frontu.

10:10 Pri ukrajinskom Chersone jedna z rakiet HIMARS podľa ruských médií zasiahla okolie Antonivského mosta vedúceho cez Dneper a dopadla na prívoz. Trinásť ľudí utrpelo zranenia a zhorelo 12 áut. Antonivskyj most je už mesiace mimo prevádzky, bol cieľom opakovaných ukrajinských útokov. Ruská armáda sa snaží dopravu cez Dneper riešiť používaním prívozov.

10:00 Ukrajinský útok na Cherson mieril na prívoz prevážajúci civilistov, napísala ruská agentúra RIA Novosti. Podľa ukrajinských médií sa však stal v čase nočného zákazu vychádzania a jeho terčom teda boli pravdepodobne vojaci a ruská vojenská technika.

Podľa ukrajinského serveru Ukrajinska pravda sa úder odohral vo štvrtok okolo 23.00 h miestneho času (22.00 h SELČ), teda v čase zákazu vychádzania. „To znamená, že v tom čase nemohli byť pri prívoze civilisti. Cez rieku sa v tom čase pravdepodobne prepravovala technika a živá sila ruských vojsk, ktoré sa aktívne presúvajú do ľavobrežnej časti Chersonskej oblasti,“ napísal server. Doplnil, že úder prišiel deň po tom, ako sa na obhliadku mosta vydali šéf ruskej správy Krymu Sergej Aksjonov a tiež zástupca šéfa ruskej prezidentskej administratívy Sergej Kirijenko.

9:45 Neďaleko Varšavy sa začiatkom novembra stretnú bývalí ruskí poslanci a ďalší opoziční politici a aktivisti, aby rokovali o odpore voči režimu ruského prezidenta Vladimíra Putina a možnom prevzatí moci po jeho páde, píše na svojom webe poľský denník Rzeczpospolita.

Čítajte viac V Poľsku sa stretnú kritici Putina, ktorí chcú prevziať moc po jeho páde

9:25 Oznámením, že 70 000 bieloruských vojakov bude súčasťou novej rusko-bieloruskej bojovej skupiny, sa Rusko snaží len o odvrátenie pozornosti, uviedlo britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine.

Podľa spravodajskej služby britského rezortu je nepravdepodobné, že by Rusko skutočne vyslalo do Bieloruska vysoký počet vojakov, a snaží sa len presvedčiť Ukrajinu, aby presmerovala svoje jednotky na ochranu severných hraníc.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko 14. októbra oznámil, že súčasťou rusko-bieloruskej bojovej skupiny bude 70 000 bieloruských a 15 000 ruských vojakov. O deň neskôr zverejnili bieloruské úrady zábery ruských vojakov prichádzajúcich do Bieloruska.

Čítajte viac Chystá sa Lukašenko napadnúť Ukrajinu?

„Je nepravdepodobné, že by Rusko bolo schopné vytvoriť formácie pripravené na boj v takej veľkosti. Jeho vojská sú nasadené na Ukrajine. A bieloruská armáda si s najväčšou pravdepodobnosťou udržuje minimálne schopnosti na prevedenie komplexných operácií,“ uvádza britský rezort obrany.

„Spomínané oznámenie je pravdepodobne len pokusom o demonštráciu rusko-bieloruskej solidarity a o presvedčenie Ukrajiny, aby presmerovala svoje jednotky na ochranu severných hraníc,“ uzatvára ministerstvo.

9:10 Séria výbuchov otriasla ukrajinskými mestami Charkov a Záporožie, uviedli miestni predstavitelia. Deje sa tak v čase pokračujúcich ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Raketový útok zasiahol v Charkove priemyselný objekt, povedal tamojší starosta Ihor Terechov. Dodal, že záchranári zatiaľ nehlásili rozsah škôd. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že útoky zranili šesť osôb, píše britský denník The Guardian.

O výbuchoch v Záporoží informoval miestny gubernátor Olexandr Staruch. Ďalšie podrobnosti však bezprostredne neboli k dispozícii.

Ukrajinská energetická infraštruktúra sa v uplynulých týždňoch stala cieľom viacerých útokov ruskej armády, do ktorých podľa západných predstaviteľov nasadila aj iránske bezpilotné lietadlá.

8:56 Štyria ľudia zahynuli v noci na piatok pri ukrajinskom raketovom útoku na Ruskom okupovanú Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny. Vyplýva to z vyhlásenia námestníka proruského gubernátora Chersonskej oblasti Kirilla Stremousova, informuje agentúra Reuters.

Útok zasiahol trajektový priechod pri Antonivskom moste, napísal Stremousov na sociálnej sieti Telegram. Dodal, z miesta incidentu boli hlásené aj zranenia.

Chersonská oblasť je jednou zo štyroch čiastočne okupovaných administratívnych územných celkov – oblastí – na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala. Proruské úrady tam v stredu začali s evakuáciou civilistov. Podľa nich predstavujú súčasné ukrajinské útoky na civilnú infraštruktúru v Chersone „priame ohrozenie životov obyvateľov“.

8:24 Americký prezident Joe Biden kritizoval Republikánsku stranu, ktorá naznačila, že ak zvíťazí v novembrových voľbách do Kongresu, mohla by znížiť finančnú podporu pre Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.

„Povedali, že ak vyhrajú, zrejme nebudú financovať, (či) pokračovať vo financovaní Ukrajiny,“ povedal Biden na zhromaždení v rámci predvolebnej kampane Demokratickej strany v štáte Pensylvánia.

„Títo ľudia to nechápu. Je to oveľa väčšie než Ukrajina. Ide o východnú Európu… ide o NATO. Dôsledky sú tu naozaj naozaj vážne,“ povedal. „Oni nemajú zmysel pre americkú zahraničnú politiku,“ dodal na margo republikánov americký prezident.

Líder republikánskej menšiny v Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy v utorok povedal, že ak jeho strana získa v novembrových voľbách väčšinu, Ukrajine nevypíše „bianko šek“. Je to prvý oficiálny signál, že Kyjev odolávajúci ruskej invázii by mohol v budúcnosti čeliť vážnejším problémom pri získavaní financií z USA, kde už preň slabne podpora v oboch hlavných politických stranách, podotýka AFP.

Samotný McCarthy dúfa, že sa stane predsedom Snemovne reprezentantov, a obsadí tretiu najvyššiu politickú funkciu v USA – po prezidentovi a viceprezidentovi. Republikáni však vo voľbách plánovaných na 8. novembra musia získať väčšinu v Snemovni reprezentantov.

AFP pripomína, že od ruskej invázie 24. februára Spojené štáty poskytli Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote 17,6 miliardy dolárov. Je to len zlomok z celkovej americkej pomoci pre Ukrajinu, ktoré tamojším obyvateľom poskytujú omnoho väčšiu humanitárnu pomoc.

8:01 Ukrajinské ministerstvo vnútra odhadlo doterajšie straty ruských okupačných vojsk vo vojne na 66 750 vojakov, informuje o tom na sociálnej sieti.

Podľa rezortu Moskva prišla aj o 2 573 tankov, vyše 5 200 kusov obrnenej techniky, 267 stíhačiek, 243 vrtuľníkov, viac ako 1 300 dronov či štyritisíc kolesovej techniky.

7:26 V očakávaní ďalšieho ukrajinského postupu si Rusko v Chersonskej oblasti pravdepodobne vytvára podmienky na stiahnutie vojsk a okupačnej správy zo západného brehu rieky Dneper. Vo svojom pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Niekoľko telegramových účtov z Chersonu si vo štvrtok všimlo, že ruskí vojaci vyrabovali tamojšiu hasičskú zbrojnicu a previezli hasičské vozidlá, ukradnuté civilné autá či rôzne domáce spotrebiče cez rieku Dneper do ľavobrežnej obce Hola Prystaň. Ukrajinská služba Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) v ten istý deň informovala, že ruské sily presúvajú cez rieku vojenskú techniku. Zverejnila aj satelitné snímky, ktoré ukazujú ruský trajekt plávajúci cez Dneper z Kozackého na západnom brehu do Novej Kachovky na brehu východnom. Stanica tiež uviedla, že prívoz bol plne naložený, keď zakotvil v Novej Kachovke, a späť sa vracal prázdny.

Tieto správy, hoci neoverené, podľa ISW celkovo naznačujú, že Rusko zrejme cielene sťahuje veľké množstvo vojakov a vybavenia zo západného brehu Dnepra. Ruské velenie sa pravdepodobne aspoň čiastočne poučilo zo svojich neúspechov za nedávneho panického ústupu z Charkovskej oblasti, myslí si inštitút.

6:53 Ruský súd nariadil zatknutie bývalej novinárky ruskej štátnej televízie Mariny Ovsiannikovovej, ktorá pred vyše polrokom protestovala v živom vysielaní proti vojne na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa na správy ruskej tlačovej agentúry Interfax.

Ovsiannikovová sa pritom v Rusku už nenachádza, ako v pondelok potvrdil aj jej právny zástupca. Novinárka podľa jeho slov utiekla z domáceho väzenia aj z krajiny, a to aj so svojou dcérou.

Čítajte viac Ruská novinárka, ktorá protestovala proti vojne, dostala ďalšiu pokutu

„V prípade Ovsiannikovovej nariadil súd jej vzatie do väzby na mesiac a 29 dní, a to od okamihu vydania tejto obvinenej do Ruskej federácie či od momentu jej zatknutia v Ruskej federácii,“ uviedli vo štvrtok predstavitelia ruskej justície. Ruský súd pritom podľa tamojších médií zamietol začiatkom októbra žiadosť vyšetrovateľov o vydanie zatykača voči Ovsiannikovovej.

Ovsiannikovová (44) v marci – ešte ako zamestnankyňa ruskej štátnej televízie – v živom vysielaní ukázala protestný plagát proti vojne Ruska na Ukrajine. Nápis na ňom hlásal: „Zastavte vojnu. Neverte propagande. Tu vám klamú.“ Po tomto incidente bola nakrátko zadržaná a následne prepustená s pokutou.

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil vo štvrtok Rusko zo zamínovania Kachovskej priehrady v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktorú majú pod kontrolou ruské okupačné sily. Informuje o tom agentúra AFP.

„Podľa našich informácií zamínovali ruskí teroristi priehradu Kachovskej vodnej elektrárne,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoprejave, ktorý vo štvrtok neskoro večer zverejnil na sociálnych sieťach. „Ak sa priehrada zničí… severokrymský kanál proste zmizne,“ dodal s tým, že by to bola „obrovská katastrofa“.

Šéf ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti Saldo v stredu podľa RIA Novosti zopakoval svoje skoršie tvrdenie, že ukrajinské ozbrojené sily by mohli zničiť hrádzu priehrady Kachovské vodné elektrárne, čo by viedlo k zatopeniu niektorých miest a voda by sa dostala až do Chersonu. „Voda na niektorých miestach stúpne o meter, ľudia tam musia byť rýchlo evakuovaní,“ povedal v ruskej televízii Saldo. Samotný Cherson je podľa neho položený vyššie, napriek tomu sú niektoré časti prípadným zatopením ohrozené.

Priehrada Kachovskej vodnej elektrárne je na rieke Dneper, a síce v oblasti, ktorú ovládajú ruskí vojaci, pričom je pomerne blízko ku kontaktnej línii s ukrajinskými silami, pripomína AFP.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo štvrtok tiež varoval, že Rusko zrejme pripravuje útok na Kachovskú vodnú elektráreň. Experti z ISW uviedli, že Moskva je pravdepodobne presvedčená, že „narušenie Kachovskej priehrady môže prekryť jej stiahnutie sa z pravého brehu rieky Dneper“.

Ruské ozbrojené sily totiž utekajú pred postupujúcou ukrajinskou armádou. Ruský útok na vodnú elektráreň pri meste Kachovka by mohol podľa ISW „zabrániť ukrajinskému postupu cez rieku alebo ho oneskoriť.“

Samotné Rusko pritom v utorok oznámilo, že „dostalo informácie, že Kyjev má v úmysle zaútočiť“ na túto priehradu, čo podľa Moskvy „spôsobí ničivé záplavy“ v meste Cherson.

Podľa ISW však vydali ruské úrady takéto varovanie pre to, že sa ruské sily „chystajú poškodiť priehradu a obviniť Ukrajinu z následných škôd a strát na životoch“. Rusi tiež podľa ISW využijú následné záplavy za zakrytie svojho ústupu ďalej na juh.