Na demonštrácii v Berlíne bolo vidieť mnoho iránskych vlajok a sloganov v angličtine Woman, Life, Freedom (Žena, život, sloboda). Demonštranti požadovali pád iránskeho režimu a skandovali „smrť (ajatolláhovi Sejjedovi Alímu) Chameneímu“. Pôvodne organizátori očakávali približne 50 000 ľudí. Účasť pre nich bola podľa hovorkyne napokon prekvapením.
Protesty v Iráne vypukli v polovici septembra po tom, ako polícia zatkla pre zle nasadený hidžáb 22-ročnú Amíníovú. Tá potom v policajnej väzbe zomrela. Podľa rodičov sa tak stalo v dôsledku bitky a hrubého zaobchádzania zo strany polície, to však úrady odmietajú.
Čítajte viac Preč so šatkami. Položia ženy iránsky režim? Môže to byť brutálne
Tohtoročné protesty predstavujú jednu z najväčších výziev pre teokratický režim, ktorý Iránu vládne od konca 70. rokov. Úrady proti demonštrantom tvrdo zasiahli. Agentúra HRANA, ktorá monitoruje porušovanie ľudských práv v Iráne, uviedla, že pri nepokojoch v krajine doteraz zahynulo 244 demonštrantov, vrátane 32 maloletých. Pri protestoch v 114 mestách a obciach a na 81 univerzitách bolo podľa nej do štvrtka zabitých 28 príslušníkov bezpečnostných síl a vyše 12 500 ľudí bolo zatknutých.
Čítajte viac Irán sa po smrti Amíníovej zmieta v nepokojoch. Študentky Raísímu: Zmiznite
Vznik protestov a ich pokračovanie predstavitelia iránskej vlády pripisujú podpore zo zahraničia. Iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján uviedol, že protesty podnecujú USA, aby oslabili Teherán v rokovaní o obnovení dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015. „Neurobíme ústupky Američanom,“ uviedol šéf iránskej diplomacie.
Washington tento týždeň uviedol, že pre represie protestov a dodávky bezpilotných prostriedkov Rusku nie je obnovenie zmluvy, od ktorej USA odstúpili v roku 2018, v dohľadnej dobe pravdepodobné.