Čaputová na klimatickom summite: Krátkozraké riešenia len urýchlia deštrukciu planéty

Klimatická kríza nepočká, kým sa vyrieši energetická kríza. Krátkozraké riešenia, ako je prechod zo zemného plynu na uhlie, deštrukciu planéty Zem len urýchlia. V pondelok to na klimatickom summite OSN (COP27) v Egypte uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zároveň oznámila, že Slovensko plánuje spustiť rozsiahlu dekarbonizáciu ekonomiky.

07.11.2022 14:13, aktualizované: 17:40
Čaputová Foto: ,
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
debata (22)

Čaputová vyhlásila, že Slovensko sa v Egypte pripojí k celosvetovému záväzku znižovať emisie metánu (Global Methane Pledge Initiative). Povedala tiež, že vďaka dekarbonizácii ekonomiky sa do roku 2030 znížia slovenské priemyselné emisie oxidu uhličitého o viac ako 40 percent. Slovensko sa bude rovnako držať plánu odstaviť budúci rok uhoľné elektrárne, a to napriek rekordným cenám energií.

Prezidentka upozornila zhromaždených svetových lídrov, že je potrebné rýchlejšie napredovať smerom k čistej energii a obnoviteľným zdrojom energie vrátane geotermálnej. Vyzdvihla tiež talentovaných Slovákov, ktorí „vyvinuli riešenia, ktoré umožnia využitie tejto energie kdekoľvek na svete“, čo je dobré pre klímu, planétu aj energetickú bezpečnosť.

Čaputová tiež vyhlásila, že ekologická transformácia nie je lacná záležitosť a zasiahne tých najzraniteľnejších. Vyzvala preto na väčšiu podporu pre najviac postihnuté krajiny, aby sa s touto situáciou dokázali vyrovnať.

„Od prijatia parížskej klimatickej dohody sa príspevok Slovenska k ekologickému financovaniu zvýšil takmer päťnásobne. Opatrenia v oblasti klímy začleňujeme do rozvojovej pomoci v Európe, Afrike a Ázii. Len v Keni sme podporili 16.000 farmárov vysadením milióna kešu stromov, aby ich produkcia bola lokálna a udržateľná,“ vysvetlila prezidentka. Pripomenula však, že samotné vlády klimatickú krízu nevyriešia a „je potrebné zapojiť financovanie zo súkromných a inovatívnych zdrojov, aby každý prijal svoj spravodlivý podiel“.

„Už aj naša generácia pociťuje reálne účinky klimatickej krízy. Príliš dlho sme hovorili o tom, prečo a ako. Teraz je čas konať,“ upozornila prezidentka. Dodala, že summit COP27 sa musí stať „míľnikom, ktorý premení kolektívnu zraniteľnosť na kolektívnu odolnosť“.

Generálny tajomník OSN Guterres: Svet sa rúti do klimatického pekla

Svet sa v dôsledku globálneho otepľovania rúti do „klimatického pekla“, uviedol na summite generálny tajomník OSN António Guterres. Varoval, že ľudstvo bude buď spolupracovať v boji proti zmene klímy, alebo zahynie.

Guterres vyhlásil, že v období početných medzinárodných kríz – od pandémie koronavírusu, cez ruskú inváziu na Ukrajine až po napäté medzinárodné vzťahy a výkyvy počasia, ktoré ničia ekonomiky – ľudstvo „bojuje o život… a prehráva“. Dodal, že svet je „nebezpečne blízko k bodu, odkiaľ už niet návratu“.

„Ľudstvo má na výber, môže buď spolupracovať, alebo zahynie. Buď dohoda o klimatickej solidarite, alebo dohoda o spoločnej samovražde,“ upozornil generálny tajomník OSN.

Guterres vyzval na uzavretie dohody medzi bohatými krajinami a rozvojovými ekonomikami, zameranej na zníženie emisií skleníkových plynov a zaistenie toho, aby globálny nárast teplôt nepresiahol 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s úrovňami spred priemyselnej revolúcie.

V poradí 27. Konferencia zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) potrvá v Šarm aš-Šajchu do 18. novembra.

Macron: Čína a USA musia tiež niesť svoj diel zodpovednosti

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Spojené štáty, Čínu a ďalšie neeurópske rozvinuté krajiny, aby sa aj ony zapojili do pomoci chudobnejším štátom v boji proti klimatickej zmene.

„Potrebujeme, aby Spojené štáty a Čína ešte viac obmedzili produkovanie emisií a navýšili finančnú pomoc,“ uviedol Macron počas klimatického summitu COP27 v Egypte. Dodal, že ako „jediní platia Európania“.

Podľa Macrona musia svoj diel zodpovednosti niesť aj bohaté neeurópske krajiny.

Agentúra AFP pripomína, že zvýšenie finančnej podpory pre chudobnejšie krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté dôsledkami zmeny klímy, je na summite COP27 jednou z hlavných tém. Predstavitelia rozvojových krajín však dosiahli, aby delegáti pripísali na agendu stretnutia aj bod o kontroverznom odškodnení za vzniknuté straty súvisiace s klimatickou zmenou.

Lagardová: Ekologickejšie ekonomiky môžu zmierniť kolísanie cien energií

Urýchlenie prechodu na obnoviteľnú energiu môže obmedziť šance na bolestivo prudké zvýšenie cien. Uviedla to v pondelok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v čase, keď domácnosti v eurozóne čelia prudko rastúcim účtom.

Prechod na ekologickejšie zdroje energie by „znížil riziko prudkého nárastu cien energií“, napísala Lagardová v príspevku na blogu po otvorení klimatického summitu.

Spotrebiteľské ceny v euroregióne v októbri vzrástli medziročne o 10,7 %. To bolo najviac v histórii bloku a vysoko nad 2-percentným inflačným cieľom ECB, keďže náklady na fosílne palivá prudko vyskočili po ruskej invázii na Ukrajinu. To pociťuje najmä Európa, ktorá roky dovážala obrovské objemy palív potrubím z Ruska.

„Rastúce ceny energií poukázali na to, ako veľmi sme závislí od fosílnych palív a ako nás to robí zraniteľnými,“ povedala Lagardová.

Prechod na obnoviteľné zdroje energie, ako je veterná alebo solárna energia, by viedol k „nižšej a stabilnejšej miere inflácie a lepšiemu fungovaniu našich ekonomík“, uviedla.

ECB pristúpila k sérii agresívnych zvýšení úrokových sadzieb v snahe skrotiť tvrdohlavo vysokú infláciu. Eurozóne tiež hrozí v dôsledku vojny na Ukrajine a zdraženia energií „mierna“ recesia na prelome rokov, povedala nedávno Lagardová.

Začiatkom tohto mesiaca ECB varovala, že banky môžu od konca roka 2024 čeliť vynúteným opatreniam, ak v rámci svojich klientov neurobia viac pre identifikáciu a riadenie rizík spojených so zmenou klímy.

Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov podporila farmárov z Ázie a Afriky

Malí farmári v subsaharskej Afrike a južnej Ázii, ktorých prácu negatívne ovplyvňujú klimatické zmeny, dostali v pondelok finančnú pomoc 1,4 miliardy dolárov z grantu Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov.

Finančná pomoc farmárom bola oznámená na summite v Egypte. Financie z grantu majú postihnutým farmárom pomôcť lepšie sa prispôsobiť rastúcim dopadom klimatických zmien.

Grant Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov je určený na regionálne inovácie, ktoré budujú odolnosť proti suchu, horúčavám a extrémnym záplavám, píše sa vo vyhlásení zverejnenom na COP27.

Organizácie zastupujúce približne 350 miliónov malých farmárov v pondelok zverejnili otvorený list svetových lídrom, v ktorom varovali, že ak vlády finančne nepodporia malovýrobu, je ohrozená svetová potravinová bezpečnosť. Vyzvali tiež na prechod od priemyselného poľnohospodárstva k rôznorodejším a na vodu menej náročným metódam.

Na výrobe malých fariem sú v súčasnosti závislé celosvetovo najmenej dve miliardy ľudí. Malí farmári však nemajú dostatočnú finančnú podporu, aby sa prispôsobili klimatickým zmenám, ktoré môžu v nasledujúcich desaťročiach prehĺbiť potravinovú krízu, píše AFP.

22 debata chyba
Viac na túto tému: #globálne otepľovanie #António Guterres #Zuzana Čaputová #klimatická kríza
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy