Účasť na košickom summite v pondelok potvrdilo aj Maďarsko. „Viktor Orbán sa zúčastní,“ citovala jeho hovorcu Bertalana Havasiho agentúra MTI. „O odklade či zrušení programu sa ani neuvažovalo,“ dodal v narážke na odvolané bratislavské stretnutie predsedov parlamentov V4, ktoré bolo tiež plánované na koniec tohto týždňa.
Riadna schôdzka V4 na úrovni predsedov vlád sa konala naposledy pred rokom, za maďarského predsedníctva. Od vojny na Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára, sa kontakty oslabili. Už v marci česká šéfka rezortu obrany Jana Černochová odmietla ísť na ministerskú schôdzku do Budapešti na protest proti tomu – ako vysvetlila – že "pre maďarských politikov je teraz lacná ruská ropa dôležitejšia ako ukrajinská krv“.
Trójsky kôň Moskvy
Prerušila sa aj tradícia konzultácií visegrádskych premiérov pred summitmi EÚ. Najnovší signál, že V4 sa pre protichodný postoj k ruskej agresii mení na V3+1, prišiel, keď slovenské predsedníctvo bolo nútené odložiť pripravovanú schôdzku šéfov parlamentov, lebo českí a poľskí predsedovia neboli ochotní stretnúť sa s maďarským partnerom.
„Vždy sú to Maďari, kto posledný súhlasí so sankčným balíčkom, žiadajú ústupky a vyhrážajú sa, že nepodporia ďalšie sankcie. Sú navyše schopní tému vojny zneužívať vnútropoliticky proti EÚ. Sú trójskym koňom Ruska a ja vnímam ako dôležité vyslať im jasný signál, že je to neprijateľné,“ vysvetlila dôvod bojkotu pre portál Seznam Zprávy predsedníčka českej Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová.
Fiala a Morawiecki k visegrádskemu partnerstvu pristúpili pragmatickejšie. Predseda poľskej vlády chce na košickom stretnutí vyvinúť tlak na maďarského premiéra. Morawiecki to avizoval v nedeľu v Helsinkách po rokovaní s fínskou premiérkou, keď jej sľúbil podporu pri prekonaní predposlednej prekážky, čo bráni vstupu jej krajiny do Severoatlantickej aliancie.
Fínsko a Švédsko v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine v polovici mája oficiálne požiadali o vstup do NATO. Ich začlenenie doteraz ratifikovalo 28 z 30 členských štátov aliancie. Popri Turecku, ktoré svoj súhlas so vstupom škandinávskych krajín podmieňuje zmenou ich postoja ku kurdským politickým azylantom, pričlenenie dvoch nováčikov do NATO stále neodobril ani maďarský parlament.
„O pár dní sa vo formáte visegrádskej štvorky stretnem s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Som si istý, že spolu s našimi priateľmi zo Slovenska a z Českej republiky požiadame Viktora Orbána o urýchlenú ratifikáciu prístupových dokumentov Švédska a Fínska, pretože pre východné krídlo nášho regiónu je to mimoriadne dôležité,“ citoval Morawieckeho portál Polsatnews.
Rozmraziť miliardy
Fiala, ktorého krajina práve predsedá Európskej únii, má podľa českých médií svoj vlastný plán, čo chce na schôdzke s Orbánom dosiahnuť. Súvisí s tým, že Budapešť blokuje zámer Bruselu poskytnúť Kyjevu makrofinančnú pomoc vo výške 18 miliárd eur, ktorá by krajine s rozbombardovanou energetickou infraštruktúrou pomohla prežiť zimu. „Prioritou českého predsedníctva je získať súhlas ostatných štátov s pôžičkou Ukrajine na schôdzke ministrov financií začiatkom decembra,“ napísali Hospodářské noviny a naznačili, že Praha by Budapešti mohla na výmenu ponúknuť pomoc pri urovnaní sporu s bruselskými inštitúciami a otvoriť jej cestu k zmrazeným miliardám eur z úniových fondov.
„Keďže v decembri pôjde zároveň o prvú schôdzku šéfov štátnych pokladníc od posudku, či Maďarsko zaviedlo nutné reformy v oblasti právneho štátu, mohlo by dôjsť k prelomu aj v tejto veci. Orbánovi by inak povedané odpadol dôvod vydierať zvyšok EÚ blokovaním miliárd pre Ukrajinu, ak by posudok dopadol dobre,“ dodal český hospodársky denník.
Náhrada za Visegrád?
Návrat k užšej spolupráci v rámci V4 ale neočakáva už ani sám Orbán. „Dynamika sa zmenila,“ pripúšťa. „Zo strany Čechov a Slovákov sa vynorili neistoty a objavili sa názory, ktoré význam V4 posunuli v ich vlastnej zahraničnej politike do úzadia,“ citovala MTI maďarského premiéra, podľa ktorého vojna na Ukrajine navyše výrazne skomplikovala vzťahy s Poľskom.
Podľa Orbána si Budapešť v tejto situácii buduje systém vzťahov v „nezvyčajných rámcoch“. Za taký označil srbsko-rakúsko-maďarskú spoluprácu, ktorá, ako verí, „by mala dostať aj trvalú štruktúru“.