Parlament by tiež chcel vytvoriť systém vojnových reparácií hradený z prostriedkov zhabaných ruskému štátu. Uznesenie podporilo 494 poslancov, 58 bolo proti a 44 sa zdržalo hlasovania. Europarlament má 705 kresiel.
V rezolúcii Európsky parlament označuje Rusko „za štát podporujúci terorizmus a za štát, ktorý používa teroristické prostriedky“. Súčasne vyzýva štáty EÚ, aby prijali podobnú deklaráciu a aby obmedzili diplomatické vzťahy s Ruskom na „nevyhnutné minimum“.
VIDEO: Rusko je teroristický režim, tvrdí DzurindaEuroposlanci vyzývajú na ďalšie posilnenie protiruských sankcií a zaradenie Vagnerovej skupiny alebo čečenského 141. motorizovaného pluku, takzvaných kadyrovcov, na zoznam teroristických organizácií. Podľa EP by tiež členské štáty mali zakázať oficiálne či krajanské organizácie, ktoré fungujú s podporou ruského štátu. Európsky parlament vyzval aj na silnejšiu podporu Ukrajiny a ruských obyvateľov k protestom proti vojnovým zločinom páchaným v susednej krajine.
Ukrajinský prezident Zelenskyj uznesenie europoslancov privítal. „Rusko musí byť na všetkých úrovniach izolované a hnané k zodpovednosti, aby skončila jeho dlhodobá politika terorizmu na Ukrajine a po celom svete,“ napísal na Twitteri.
Politická skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) uviedla, že táto iniciatíva prišla na jej podnet. Nakoniec sa v pléne EP hlasovalo o spoločnom návrhu ECR, liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE) a frakcie európskych ľudovcov (EPP).
Poslanci z ECR pri tejto príležitosti predložili dlhý zoznam „teroristických činov“ spáchaných Ruskom na území Ukrajiny.
Poľská europoslankyňa a koordinátorka zahraničnej politiky ECR Anna Fotyga uviedla, že minulosť a súčasnosť ukázali, že Rusko je teroristický štát. „V tomto uznesení to hovoríme jasne. Malo by to mať aj následky. Teroristický štát Rusko by mal byť porazený. Nemôžeme s teroristami vyjednávať ani s nimi obchodovať. Rusko by malo byť medzinárodne izolované, vrátane vylúčenia z Bezpečnostnej rady OSN,“ povedala.
Odozva? Kyberútok prokremeľskej skupiny
Po schválení rezolúcie zasiahol webovú stránku EP kyberútok. K zodpovednosti sa prihlásila prokremeľská skupina. Hovorca europarlamentu Jaume Duch zverejnil na Twitteri správu, že ich web sa stal terčom „DDoS útoku“.
„V súčasnosti web nefunguje,“ dodal s tým, že stránka je zahltená požiadavkami zvonku. Technické tímy pracujú na čo najrýchlejšom vyriešení problému. Distribuovaný útok zahltením servera služby (DDoS) pomocou pochybnej aktivity obmedzí funkčnosť stránky alebo ju úplne vyradí z prevádzky.
K zodpovednosti za kyberútok na web EP sa prihlásila prokremeľská skupina, uviedla šéfka europarlamentu Roberta Metsolová. „Európsky parlament je pod sofistikovaným kyberútokom,“ dodala.
„Naši IT odborníci vyvíjajú protitlak a chránia naše systémy. Toto sa deje po tom, čo sme vyhlásili Rusko za štát podporujúci terorizmus. Moja odpoveď je: Sláva Ukrajine!“ ukončila tvít.
Právnik: Hlavne politický odkaz
Podľa odborníka na právo EÚ Iva Šlosarčíka z Inštitútu medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej je rezolúcia primárne politickým odkazom. „Je to politické rozdanie úloh Rade, Komisii a vlastne aj členským štátom a tiež českému predsedníctvu, aby začali debatu o tom, ako podchytiť zvláštny charakter ruského správania počas ruskej invázie na Ukrajinu,“ uviedol Šlosarčík vo vysielaní stanice ČT24.
Dodal, že úlohou je tiež začať diskusiu o rozšírení či zmene systému sankcií proti Rusku, ale aj jeho verejným činiteľom a podnikateľom.
Na vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti sa zameriava Medzinárodný trestný súd, ale mohol by vzniknúť aj súd, ktorý bude riešiť ekonomické otázky.
„Môže vzniknúť nový špeciálny tribunál, ktorý nebude riešiť trestnú zodpovednosť, ale napríklad finančnú zodpovednosť, náhradu škody, kompenzácie. A tam má EÚ dosť široké pole pôsobnosti, ak bude existovať politická vôľa,“ vysvetlil právnik a zdôraznil, že musí ísť o iniciatívu nielen EÚ, ale aj členských štátov.
V odôvodnení rezolúcie europoslanci tvrdia, že na Ukrajine bolo už zdokumentovaných 40 000 vojnových zločinov. Ruská armáda podľa europoslancov úmyselne útočí na civilné ciele a infraštruktúru, aby terorizovala ukrajinské obyvateľstvo a zlomila jeho odpor. Počínanie Ruska vykazuje „grotesknú ľahostajnosť k pravidlám a vojnovému právu,“ stojí ďalej v rezolúcii. Schválený text poukazuje aj na prípady ruských útokov v zahraničí, napríklad na výbuch muničných skladov vo Vrbeticiach na Morave v roku 2014 či otrávenie bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nervovoparalytickou látkou novičok v roku 2018.