Po tom, ako sa zrútil Sovietsky zväz, európske krajiny drasticky zoštíhlili svoje obranné rozpočty, armády aj arzenály. S následným vzostupom skupiny Al-Káida sa cieľom stal boj s terorizmom, ktorý si vyžaduje iné vojenské investície a ľahšie sily, píše denník. Dokonca aj dlhé angažovanie sa NATO v Afganistane sa podľa neho len málo podobalo pozemnej vojne v Európe využívajúcej hojne delá a tanky, o ktorej si takmer všetky ministerstvá obrany mysleli, že sa už nebude opakovať.
VIDEO: Pred Božím hnevom sa ruské tanky neschovajú.
Množstvo používaného delostrelectva v bojoch na Ukrajine je ohromujúce, hovoria podľa denníka predstavitelia NATO. V Afganistane mohli sily Severoatlantickej aliancie vypáliť približne 300 delostreleckých nábojov denne a nemali obavy o protivzdušnú obranu. Ukrajina však môže vypáliť tisíce striel denne a naďalej zúfalo potrebuje protivzdušnú obranu proti ruským raketám a dronom iránskej výroby.
VIDEO: Horiace nebo. Nočný útok ruských raketometov Grad.
„Deň na Ukrajine je mesiac alebo aj viac v Afganistane,“ povedal Camille Grand, odborník na obranu z think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy, ktorý bol donedávna zástupcom generálneho tajomníka NATO pre obranné investície. V lete Ukrajinci na Donbase denne vypálili 6 000 až 7 000 delostreleckých nábojov, uviedol vysokopostavený predstaviteľ NATO. Rusi vtedy strieľali 40 000 až 50 000 nábojov denne. Spojené štáty pritom vyrobia mesačne len 15 000 delostreleckých nábojov, píše NYT.
VIDEO: Ako sa české vampíry na Ukrajine zahryzli do Rusov.
Elementárna nepripravenosť Západu tak teraz podľa neho spustila divokú snahu zásobiť Ukrajinu tým, čo potrebuje, a zároveň doplniť zásoby NATO. Vzhľadom na to, že obe strany míňajú zbrane a muníciu tempom nevídaným od druhej svetovej vojny, stala sa snaha o udržanie arzenálov kľúčovým bodom, ktorý by sa mohol stať pre ukrajinské úsilie rozhodujúcim, píše denník. Dokonca aj Spojené štáty majú podľa neho obmedzené zásoby zbraní, ktoré Ukrajinci potrebujú.
VIDEO: Ruské tanky na Ukrajine.
Západné krajiny sa preto pokúšajú nájsť čoraz vzácnejšie vybavenie a muníciu zo sovietskej éry, ktoré by Ukrajina mohla používať, vrátane rakiet protivzdušnej obrany S-300, tankov T-72 a najmä sovietskych delostreleckých granátov, pokračuje The New York Times. Západ sa podľa neho tiež snaží prísť s alternatívnymi systémami, hoci staršími, ktoré by nahradili zmenšujúce sa zásoby drahých rakiet protivzdušnej obrany a protitankových striel Javelin.
Západnému obrannému priemyslu to podľa denníka vysiela signály, že sa chystajú dlhodobejšie kontrakty, je potrebné zamestnať viac pracovníkov a obnoviť staršie továrenské linky. Dokonca sa diskutuje o tom, že by NATO investovalo do starých tovární v Česku, na Slovensku a v Bulharsku, aby obnovili výrobu nábojov kalibru 152 mm a 122 mm pre ukrajinské delostrelectvo, upozorňuje NYT.
Krajina podľa denníka v tomto smere čelí viacerým prekážkam. Jednou z nich sú kontroly vývozu, ktoré upravujú, či zbrane a munícia predané do jednej krajiny, môžu byť poslané do iného štátu. Ukrajina sa tiež musí popasovať s množstvom najrôznejších systémov, pričom ťažké je zásobovanie aj údržba.
The New York Times tiež pripomína, že mnoho členských krajín NATO do značnej miery ignorovalo záväzok vyčleniť dve percentá HDP na obranu, ktorý denník zároveň označuje – vo svetle ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014 a bojom na Donbase – za skromný. Vo februári, keď sa začala ruská invázia na Ukrajine, boli zásoby zbraní mnohých krajín len asi polovičné, ako mali byť, uviedol podľa neho činiteľ z NATO.
Celkovo krajiny Severoatlantickej aliancie doteraz poskytli Ukrajine zbrane v hodnote približne 40 miliárd dolárov, uvádza NYT. Podľa ďalšieho z činiteľov NATO pritom menšie krajiny už vyčerpali svoj potenciál, ale zhruba desať – najmä tých väčších – štátov však stále môže poskytnúť viac zbraní. Americkí predstavitelia trvajú na tom, že armáda Spojených štátov má dosť materiálu, aby mohla pokračovať v dodávkach na Ukrajinu a brániť americké záujmy aj inde.
Ukrajina sa tiež medzičasom ukázala ako prispôsobivá. Jej sily sú v NATO známe ako „MacGyverova armáda“, píše americký denník s odvolaním sa na niekdajší televízny seriál, v ktorom hlavný hrdina improvizuje so všetkým, čo mu príde pod ruku. Napríklad na ostreľovanie ruských pozícií na Haďom ostrove Ukrajinci podľa NYT použili francúzske húfnice Caesar s dosahom 40 kilometrov, ktoré umiestnili na nákladné riečne člny a ťahali ich 10 kilometrov, aby zasiahli ostrov vzdialený 50 kilometrov, tvrdí denník.
Pripomína tiež, že problémy so zásobovaním majú aj útočiaci Rusi. Používajú teraz menej delostreleckých nábojov, hoci ich stále majú veľký počet, ale niektoré sú staré a menej spoľahlivé, píše list. Moskva sa podľa neho rovnako pokúša navýšiť vojenskú výrobu a údajne sa snaží nakúpiť rakety zo Severnej Kórey a ďalšie drony z Iránu.