291. deň: Kyjev potvrdil nálety na územia okupované Ruskom a zničenie základne vagnerovcov

22:15 Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby v nedeľu pripustil, že počas rokovaní o výmene väzňov medzi Ruskom a USA sa objavila aj požiadavka Moskvy na prepustenie Vadima Krasikova, bývalého plukovníka ruskej rozviedky, ktorý si v Nemecku odpykáva doživotný trest za vraždu.

Denník Washington Post (WP) s odvolaním sa na zdroje v americkej administratíve napísal, že pre Washington bolo najbolestivejším aspektom dohody to, že Moskva nepovolila, aby bol do výmeny zaradený aj Paul Whelan, veterán námornej pechoty, ktorý si v Rusku odpykáva trest odňatia slobody za údajnú špionáž.

WP uviedol, že zástupcovia amerického ministerstva zahraničných vecí niekoľko mesiacov presadzovali výmenu ruského občana väzneného v USA Viktora Buta, známeho ruského obchodníka so zbraňami, za Whelana a za basketbalistku Brittney Grinerovú, odsúdenú v Rusku za prechovávanie a pašovanie drog. Rusko však takýto formát dohody odmietlo a požadovalo, aby „Rus Vadim Krasikov“ bol tiež zaradený do zoznamu. Úrady v Nemecku, kde si Krasikov odpykáva trest odňatia slobody, dali najavo, že takáto dohoda je pre ne neprijateľná.

22:00 Ukrajinská armáda upozornila na dianie v Ruskom obsadenom Melitopole na juhu krajiny, kde predstavitelia dosadenej samosprávy nútia ukrajinským obyvateľom ruské pasy. „Ukrajinské hrivny sú postupne sťahované z obehu v obchodnej sieti, obyvateľstvo je nútené prechádzať na ruské ruble,“ uviedla armáda.

„Okupanti sa tiež snažia finančne motivovať miestne obyvateľstvo k spolupráci, poskytujú finančnú pomoc osobám v dôchodkovom veku vo výške 10 000 rubľov a vyplácajú vyššie platy lojálnym miestnym obyvateľom, ktorí súhlasili s prácou v inštitúciách tzv. okupačných orgánov,“ uviedla k dianiu v meste Melitopoľ ukrajinská armáda na Telegrame.

21:00 Cez Bosporskú úžinu v pondelok preplávajú štyri ropné tankery, oznámili turecké námorné úrady. Tankery prevážajúce približne 475 000 ton ropy predložili potrebné dokumenty. Informovala o tom agentúra Reuters. V posledných dňoch sa v oblasti hromadia desiatky tankerov s ropou, pretože Turecko v súvislosti so zákazom dovozu ruskej ropy do Európskej únie a stanovením maximálnej nákupnej ceny zaviedlo prísnejšie pravidlá na tranzit.

Naopak päť ropných tankerov nepredložilo požadované dokumenty a muselo turecké teritoriálne vody opustiť, uviedol turecký námorný úrad.

20:00 Ukrajinské ozbrojené sily na východe krajiny zasiahli sídlo ruskej žoldnierskej organizácie Vagnerova skupina. Uviedol to ukrajinský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Podľa jeho slov bol zasiahnutý hotel v meste Kadijivka v Luhanskej oblasti. Dodal, že Rusi utrpeli veľké straty. Informuje o tom portál bbc.com, ktorý však dodáva, že nedokáže nezávisle overiť, či v hoteli boli členovia Vagnerovej skupiny. Zásah v Kadijivke sa odohral v čase, keď konflikt prebieha aj na juhu Ukrajiny, pričom Rusko dronmi zaútočilo na Odesu a Ukrajina zasiahla okupovaný Melitopoľ.

19:00 Niektorí ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine sú pre nepriaznivý vývoj bojov nespokojní s najvyšším velením ich armády a prezidentom Vladimirom Putinom. Po návšteve konfliktnej zóny to uviedol bývalý plukovník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Igor Girkin, ktorý Moskve v roku 2014 pomáhal s anexiou Krymu a organizoval promoskovské milície na východe Ukrajiny.

Čítajte viac Girkin: Časť ruských vojakov na Ukrajine je nespokojných s velením armády

18:15 Rusko napadlo vo februári Ukrajinu preto, lebo boli ignorované jeho obavy týkajúce sa tzv. minských dohovorov z rokov 2014 a 2015, ktoré Kyjev uzavrel so seperatistami podporovanými Moskvou. Zamerané boli na urovnanie konfliktu na východnej Ukrajine. Podľa ruských tlačových agentúr to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Na otázku novinára, či má Rusko pocit, že bolo v súvislosti s minskými dohodami „podvedené“, Peskov uviedol: „Postupom času sa to, samozrejme, stalo očividným.“ Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin aj ďalší predstavitelia na to opakovane upozorňovali.

„Iní účastníci rokovacieho procesu však toto všetko ignorovali,“ povedal Peskov. Zhrnul, že tieto okolnosti podľa Moskvy následne viedli k spusteniu „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, ako Moskva svoju ofenzívu nazýva.

18:00 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o príprave konferencie na podporu Ukrajiny, ktorá sa má konať v utorok v Paríži.

Macron na sieti Twitter špecifikoval, že so Zelenským diskutovali o dvoch konferenciách, ktoré Francúzsko organizuje v utorok. V prípade prvej ide o medzinárodné podujatie zamerané na uspokojenie potrieb Ukrajiny na prekonanie zimy. Aktérmi druhej konferencie budú francúzske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obnove Ukrajiny.

Ukrajinský prezident vo svojom statuse informoval, že „v predvečer virtuálneho summitu G7 a podpornej konferencie v Paríži“ s Macronom počas telefonátu zosúladili svoje postoje a diskutovali o realizácii desaťbodového mierového plánu, ale aj o obrannej spolupráci a energetickej stabilite.

16:47 Dodávky elektrického prúdu v meste Cherson na juhu Ukrajiny podľa guvernéra Chersonskej oblasti Jaroslava Januševyča obnovili pre takmer 90 percent zákazníkov. Najväčší ukrajinský súkromný výrobca elektriny DTEK uviedol, že ruskí vojaci pri ústupe z oblasti začiatkom novembra úplne zničili energetický systém v Chersone. Mesiac po tom, ako ukrajinské sily mesto a jeho okolie na západnom brehu rieky Dnipro oslobodili, ruskí vojaci nepretržite región bombardujú. Informuje o tom web Kyiv Independent.

16:25 Európska komisia sa pozerá s obavami na rastúce hospodárske vzťahy medzi Tureckom a Ruskom. Píše to šéf únijnej diplomacie Josep Borrell v dokumente adresovanom Európskemu parlamentu, z ktorého citujú médiá z nemeckej skupiny Funke. Turecko po začatí vojny na Ukrajine proti Rusku nezaviedlo žiadne sankcie. EÚ vyzýva Ankaru, aby Rusku neumožňovala postihy obchádzať.

To, že sa Turecko nepridalo k sankciám EÚ proti Rusku, podľa Borrella vzbudzuje rastúce obavy. Turecko a Európska únia totiž tvoria takzvanú colnú úniu. To znamená, že tovar predaný do Turecka, ktorý možno použiť na civilné a vojenské účely, by mohol skončiť v Rusku. Borrell preto vyzval Ankaru, aby neumožňovala Moskve obchádzať sankcie. Brusel očakáva, že Turecko a ďalšie krajiny, ktoré chcú vstúpiť do EÚ, sa k sankciám pridajú.

14:50 Ukrajinská štátna spoločnosť Ukrenergo, ktorá je prevádzkovateľom elektrickej siete krajiny, uviedla, že dostane viac ako 400 miliónov eur od európskych inštitúcií vo forme úverov a grantu na nákup časti kriticky nevyhnutného zariadenia s cieľom obnoviť energetickú infraštruktúru poškodenú ruskými raketovými útokmi. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Spoločnosť Ukrenergo oznámila, že dostala vládne garancie na úver 300 miliónov eur od Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Okrem toho grant 72 miliónov eur firme poskytne holandská vláda a pôžičku 32,5 milióna eur nemecký štátny peňažný ústav KfW.

14:45 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan telefonicky rokoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o možnom vývoze ďalšieho tovaru a potravinárskych produktov cez čiernomorský obilný koridor. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie Erdoganovho úradu.

Erdogan a Putin spolu hovorili aj o bilaterálnych vzťahoch medzi Ankarou a Moskvou a tiež o energetike a boji proti terorizmu, uviedol úrad tureckého prezidenta.

14:30 Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa šéfa britskej diplomacie bude musieť zodpovedať z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine. „Musí úplne existovať zodpovednosť a to sa týka vojakov, ktorí páchajú tieto krutosti, až po úplný vrchol. Musí existovať zodpovednosť, vrátane Vladimira Putina," povedal James Cleverly. „Podporujeme Medzinárodný trestný tribunál, ale uznávame, že môžu byť aj iné prostriedky a budeme s našimi priateľmi, vrátane Ukrajincov, pracovať v medzinárodnom spoločenstve na hľadaní podoby efektívneho rámca pre zodpovedanie sa," dodal.

14:00 Za uplynulých 24 hodín na Ukrajine o život prišlo 380 ruských vojakov. Na Facebooku to v nedeľu uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Celkové straty ruských ozbrojených síl na životoch od začiatku invázie podľa Kyjiva stúpli na 94 140. Ukrajinská armáda podľa jej generálneho štábu za uplynulý deň zničila aj dva ruské tanky, tri obrnené bojové vozidlá a jeden delostrelecký systém. Od začiatku vojny Rusko na Ukrajine celkovo stratilo 2 942 tankov, 5 920 obrnených bojových vozidiel a 1 928 delostre­leckých systémov.

13:10 Akékoľvek mierové rokovania o Ukrajine nesmú byť zásterkou pre ruské prezbrojenie, uviedol britský minister zahraničia James Cleverly. Dodal, že zatiaľ nezaznamenal jediný signál, že by Moskva chcela vstúpiť do rokovaní v dobrej viere. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa Cleverlyho by Británia chcela, aby sa mierové rozhovory odohrali „radšej skôr ako ak neskôr“. Zopakoval však, že podmienky pre všetky rokovania by mala stanoviť Ukrajina.

„Akékoľvek rokovania musia byť skutočné, musia byť zmysluplné, nemôže ísť len o zásterku pre ruské prezbrojenie a nábor ďalších vojakov,“ povedal šéf britskej diplomacie televíznej stanici Sky News. „Nevšimol som si, že by z ruskej strany prichádzalo niečo, čo by ma presvedčilo o tom, že chce Vladimir Putin vstúpiť do týchto rokovaní v dobrej viere,“ dodal.

12:25 Podľa britského ministerstva obrany je ruský federálny rozpočet pre budúci rok, ktorý podpísal prezident Vladimir Putin, pravdepodobne prehnane optimistický. Rozpočet totiž predpokladá, že viac ako 9 biliónov rubľov bude v roku 2023 alokovaných pre obranu, bezpečnosť a mocenské zložky. Rezort obrany Veľkej Británie dodal, že tento objem je v porovnaní s predošlými rokmi výrazným zvýšením a bude predstavovať viac ako 30 percent celého rozpočtu Ruska. Dôsledkom bude to, že v snahe o podporu vojny sa ostatné časti ruského rozpočtu dostanú pod zvýšený tlak, konštatoval britský rezort obrany.

11:55 Ruský prezident Vladimir Putin je odhodlaný podrobiť si ukrajinské územia a neštíti sa pritom nijakej brutálnosti. V sobotu to vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz v meste Postupim.

Čítajte viac Scholz: Putin si chce podrobiť časti ukrajinského územia s použitím násilia

11:00 Rusko sa snaží posilniť svoje jednotky bojujúce blízko Severodonecka v Luhanskej oblasti, a navýšilo preto mobilizáciu v okupovaných častiach oblasti, uviedol ukrajinský generálny štáb. Dodal, že napríklad v Rusmi okupovanom meste Krasnyj Luč sa pohybuje oveľa viac hliadok, ktoré zastavujú mužov, kontrolujú ich dokumenty a odvážajú ich do mobilizačných centier.

Čítajte viac Kyjev: Rusko chce posilniť svoje sily, navýšilo preto mobilizáciu v Luhanskej oblasti

10:45 Britský umelec známy ako Banksy chce dať do predaja 50 kópií svojho diela (FR)AGILE. Výťažok z predaja poputuje do Kyjeva.

Podstatou nového diela britského umelca street artu je hra so slovami, informovala britská stanica BBC. Pozadie obrazu tvorí totiž kartón s červeným nápisom FRAGILE (v preklade krehký), ktorého prvé dve písmená možno len tušiť, pretože ich pazúrikmi rozdriapala biela myš snažiaca sa zrejme takto stlmiť svoj pád. Zostávajúce dobre čitateľné písmená tak tvoria slovo AGILE vo významoch svižný, vrtký, čulý či bystrý.

Podľa Banksyho bude do predaja ponúknutých 50 printov. Výťažok bude zaslaný Fondu na pomoc Ukrajine.

Každá kópia bude podpísaná a očíslovaná samotným umelcom. Cena jedného výtlačku bude 5 000 libier (vyše 5 800 eur).

Banksy sa v polovici novembra v rozhovore pre server o umení The Art Newspaper priznal k autorstvu siedmich grafitov, ktoré sa po stiahnutí sa ruských okupačných vojsk objavili na múroch viacerých bombardovaním a ostreľovaním zničených budov v niektorých mestách z Kyjevskej oblasti.

8:50 Estónska premiérka Kaja Kallasová v nedeľu vyzvala Nemecko a ďalšie krajiny Západu, aby Ukrajine poskytli viac podpory. Je to podľa nej nielen záležitosťou „zvrchovanosti a slobody jednej európskej krajiny, ale aj vecou bezpečnosti Európy“.

„Vyzývam všetkých spojencov vrátane Nemecka, aby poslali čokoľvek, čo majú, aby sa Ukrajina dokázala brániť,“ uviedla premiérka. Dodala, že ak by všetky krajiny poslali Ukrajine zbrane už v januári či februári, „mohlo to zachrániť mnoho ľudských životov“.

Agentúra DPA pripomína, že Estónsko, ktoré patrí medzi najmenšie krajiny Európy, poslalo zbrane Ukrajine ešte pred začiatkom ruskej invázie vo februári. Podľa výpočtov Kielskeho inštitútu pre výskum svetovej ekonomiky (IfW) táto pobaltská krajina poslala Ukrajine viac podpory v pomere k svojmu celkovému hrubému domácemu produktu (HDP), než ktorýkoľvek iný štát sveta.

8:10 Šéf zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Leonid Sluckij prizval k spolupráci obchodníka so zbraňami Viktora Buta, nedávno prepusteného z amerického väzenia. Informovala o tom ruská agentúra TASS. But sa vo štvrtok po bezmála 15-ročnom pobyte vo väzení vrátil do vlasti po tom, ako ho Washington vymenil za Ruskom väznenú americkú basketbalistku Brittney Grinerovú. Svojho času bol But ako pašerák zbraní jedným z najhľadanejších mužov sveta.

Sluckij uviedol, že jeho výbor sa zaoberá otázkami pomoci Rusom, ktorí sa v zahraničí dostali do zložitej situácie. „A skúsenosti zo spolupráce pri oslobodzovaní Viktora budú určite užitočné,“ uviedol na sociálnej sieti Telegram zákonodarca. Sluckij tiež napísal, že prvé, na čo sa ho But po návrate do Ruska spýtal, bolo, ako môže „pomôcť Donbasu“. Rusko vysvetľuje inváziu na Ukrajinou údajnou snahou pomôcť rusky hovoriacim obyvateľom Donbasu na východe Ukrajiny.

7:36 Ukrajinské sily podnikli v sobotu večer útok na Ruskom obsadený Melitopol v južnej časti krajiny, uviedli ukrajinskí predstavitelia aj ruská okupačná správa. Starosta mesta Ivan Fedorov, ktorý je lojálny vláde v Kyjeve, podľa agentúry Unian uviedol, že pri ňom zomrelo alebo bolo zranených asi 200 ruských vojakov. Ukrajinský útok na Melitopol potvrdil podľa agentúry TASS tiež šéf okupačnej oblastnej správy Jevhen Balickyj (rus. Jevgenij Balickij), podľa ktorého pri ňom utrpeli civilisti.

V Melitopole v Záporožskej oblasti sa v sobotu večer ozval rad výbuchov, informovala ruská agentúra RIA Novosti, podľa ktorej bola na mieste aktivovaná protivzdušná obrana. Šéf ruskej okupačnej správy Balickyj neskôr podľa TASS oznámil, že ukrajinské sily na mesto zaútočili pomocou amerických raketometov HIMARS.

Ukrajinské údery mierili na ruské vojenské základne v Melitopole, uviedol na sociálnej sieti Telegram starosta mesta lojálny ku Kyjevu. „Podľa prvých informácií sa prismažilo skoro 200 okupantov,“ napísal Fedorov. Doplnil, že zranených ruských vojakov prevážali do nemocníc na polostrove Krym, pretože zdravotnícke zariadenia v Melitopole nemohli takéto množstvo ranených pojať.

Podľa Balického ukrajinský útok zničil rekreačné zariadenie, kde sa v tom čase nachádzali civilisti. Údery v Melitopole si podľa neho vyžiadali najmenej dve obete na životoch a desiatim ďalším ľuďom spôsobili zranenia.

7:15 Ruský prezident Vladimir Putin by pre neschopnosť ruských síl vytlačiť ukrajinské sily ďalej od Donecka na ukrajinskom Donbase mohol prísť o podporu bývalých lídrov tamojších separatistických republík. Vo svojej najnovšej správe o vývoji bojov na Ukrajine to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Putina napríklad v posledných dňoch otvorene kritizoval bývalý minister obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky Igor Girkin, ktorý bol kľúčovou postavou na začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014. Tento bývalý veliteľ separatistov poukázal na to, že sa ruskej armáde nedarí zatlačiť ukrajinské sily dostatočne ďaleko od Ruskom obsadeného Donecka, ktorý je tak stále v dosahu ukrajinského delostrelectva. Girkin poznamenal, že práve ochrana civilistov v Donecku má byť pritom jedným z cieľov „špeciálnej vojenskej operácie“, ako podporovatelia ruskej invázie na Ukrajinu hovoria útokom na napadnutú krajinu. Girkin sa konkrétne vyjadroval k Putinovmu vyhláseniu z piatka, v ktorom ruský prezident označil stav „špeciálnej vojenskej operácie“ za stabilný.

O Putinovi sa kriticky vyjadril tiež napríklad bývalý minister bezpečnosti Doneckej ľudovej republiky Alexander Chodakovskij. Ten poukázal na korupčné schémy, ktoré podľa neho narúšajú obnovu Ruskom okupovaného Mariupolu. Prístavné mesto na juhovýchode Ukrajiny zdecimovalo na jar ruské bombardovanie.

Na Donbase sa aktuálne najtvrdšie boje odohrávajú pri Bachmute a Avdijivke. Rusi sa tam snažia o ofenzívu, ukrajinským silám sa ale zatiaľ darí držať obrannú líniu, okomentovala situáciu ukrajinská agentúra Unian. Rusko okrem toho pravidelne viní ukrajinské sily z ostreľovania Donecka. Ten je od roku 2014 v rukách proruských separatistov.