Biely dom po publikovaní zhruba 13 000 súborov na internete uviedol, že verejne dostupných je teraz viac než 97 percent záznamov nachádzajúcich sa v predmetnej zbierke. Od týchto dokumentov sa síce neočakávajú veľké odhalenia, ale historici dúfajú, že sa o údajnom atentátnikovi dozvedia viac.
Kennedyho zastrelili 22. novembra 1963 počas jeho návštevy Dallasu v štáte Texas. Zákon z roku 1992 vyžadoval, aby vláda do októbra 2017 zverejnila všetky dokumenty o atentáte.
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok vydal nariadenie, ktorým povolil najnovšie zverejnenie. Uviedol však, že niektoré spisy budú utajené až do júna 2023.
Národný archív USA (NARA) uviedol, že pred verejnosťou bude naďalej v plnom rozsahu zadržiavaných 515 dokumentov a ďalších 2545 bude zadržiavaných čiastočne.
Warrenova komisia v roku 1964 dospela k záveru, že Kennedyho zabil Lee Harvey Oswald, občan USA, ktorý predtým žil v Sovietskom zväze, a že konal sám. Oswalda zastrelili v suteréne dallaského policajného riaditeľstva dva dni po zatknutí.
Kennedyho smrť vyvolala konšpiračné teórie, ale Ústredná spravodajská služba (CIA) vo štvrtok uviedla, že táto americká špionážna agentúra Oswalda „nikdy neangažovala“ a nezatajovala o ňom pred vyšetrovateľmi nijaké informácie.
Akademici a teoretici dúfali, že najnovšie zverejnenie odhalí viac informácií o Oswaldových aktivitách v Mexiku (hlavnom meste Mexika), kde sa v októbri 1963 stretol s dôstojníkom sovietskeho Výboru štátnej bezpečnosti (KGB).
CIA vo svojom najnovšom vyhlásení uviedla, že všetky informácie o jeho ceste do Mexika, ktoré mala k dispozícii, boli zverejnené už skôr.
Bádatelia z neziskovej organizácie Mary Ferrell Foundation, ktorá vládu požiadala o zverejnenie spisov, však uviedli, že CIA zatajuje informácie o Oswaldovom pobyte v Mexiku.
Nadácia uviedla, že niektoré záznamy CIA neboli nikdy odovzdané do archívu, a preto neboli súčasťou práve zverejnenej várky dokumentov.