„(Predložený) balík je schválený,“ oznámil v pondelok ráno na plenárnom zasadnutí konferencie jej predseda, čínsky minister životného prostredia Chuang Žun-čchiou, čím vyvolal aplauz prítomných delegátov.
Dosiahnutá globálna dohoda podľa agentúry AP predstavuje doposiaľ najvýraznejší krok smerom k ochrane svetových oceánov a pevniny. Jej súčasťou sú aj finančné zdroje potrebné na záchranu biodiverzity v krajinách rozvojového sveta.
Kľúčovým prvkom dohody je záväzok do roku 2030 zaistiť ochranu minimálne 30 percentám rozlohy svetovej pevniny a morí. V súčasnosti sa takáto ochrana vzťahuje len na približne 17 percent súše a 10 percent rozlohy svetových morí.
Na základe schváleného dokumentu by malo byť do roku 2030 vynaložených na ochranu biodiverzity 200 miliónov dolárov z verejných aj súkromných zdrojov. Ďalších zhuba pol miliardy dolárov by malo priniesť prehodnotenie štátnych podpôr zaisťujúcich nízke ceny palív či potravín.
Do roku 2025 by sa mal tiež zvýšiť na minimálne 20 miliárd dolárov príspevok na ochranu prírody v chudobných krajinách sveta, čo predstavuje takmer dvojnásobok súčasnej čiastky. Do roku 2030 sa tento príspevok bohatých krajín zvýši na 30 miliárd.
Práve výška tejto čiastky bola podľa agentúry AFP hlavným sporným bodom pri rokovaniach o dohode o ochrane biodiverzity. Nízkopríjmové krajiny totiž poukazovali na to, že vyspelé štáty bohatnú vďaka využívaniu práve ich prírodných zdrojov, a preto by mali viac prispievať na ochranu ich prírody.
„Doposiaľ nikdy sa nepodarilo dosiahnuť globálnu dohodu o ochrane prírody takéhoto rozsah. "Táto dohoda nám poskytuje šancu zabrániť (hroziacemu) kolapsu biodiverzity,“ povedal novinárom Brian O'Donnell, riaditeľ environmentálnej organizácie Campaign for Nature. Podľa jeho slov by nový dohovor mohol výrazne ovplyvniť súčasný trend straty rozmanitosti živých organizmov a ekosystémov po celom svete.
Čítajte viac Nový pohľad na klimatické zmeny: Akú veľkú neplechu robí ľudstvo s planétou a akú si robí planéta sama?