Poľsko od ruskej invázie na Ukrajinu z konca minulého februára vystupuje ako jeden z najväčších spojencov Kyjeva. „Pre poľský štát je oslavovanie Banderu neprijateľné,“ povedal námestník poľského ministra zahraničných vecí Arkadiusz Mularczyk v poľskom rozhlase. Odstránenie príspevku z parlamentného webu svedčí podľa neho o tom, že „ukrajinská strana vypočula hlas Poľska“.
Ukrajinský parlament v nedeľu zverejnil na twitteri fotografiu náčelníka ukrajinského generálneho štábu Valerija Zalužného pred Banderovým portrétom s pripomienkou, že 1. januára uplynulo 114 rokov od Banderovho narodenia. O deň neskôr poľský premiér a ministerstvo zahraničia protestovali.
Zatiaľ čo Ukrajinci – najmä zo západu krajiny – vidia v Banderovi bojovníka za nezávislosť a slobodu vlasti, Poliaci ho považujú za zodpovedného za vyvraždenie viac ako 100-tisíc Poliakov vo Volyni ukrajinskými nacionalistami počas druhej svetovej vojny. Niektorí ukrajinskí historici však namietajú, že v čase volynského masakru bol Bandera uväznený v nacistickom koncentračnom tábore a že etnické čistky tu podnikali aj Poliaci.
Bandera počas druhej svetovej vojny ako vodca ukrajinských nacionalistov jednostranne vyhlásil samostatný ukrajinský štát a spoliehal na podporu nemeckého Wehrmachtu. Bol ale zatknutý gestapom a uväznený. Jeho prívrženci medzitým na niektorých miestach spolupracovali s Nemcami, inde proti nim bojovali.
Neskôr brutálne vyháňali a vyhladzovali Poliakov z dnešnej západnej Ukrajiny, na svedomí mali aj vyvražďovanie Židov a volynských Čechov. Bandera je tak jednou z najkontroverznejších postáv európskej histórie. V októbri 1959 ho v Nemecku zavraždil sovietsky agent.
Čítajte viac Roztržka na obzore. Varšava kritizuje Kyjev: Diplomat bagatelizoval zločiny Banderu