319. deň: Rusko a Ukrajina si opäť vymenili zajatcov. Boje pokračovali aj počas prímeria

21:32 Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik v nedeľu udelil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi najvyššie vyznamenanie za „vlastenecký záujem a lásku“ k Srbmi ovládanej časti Bosny, informovala agentúra AP.

„Putin sa zaslúžil o rozvoj a posilnenie spolupráce a politických a priateľských vzťahov medzi Republikou srbskou a Ruskom,“ povedal bosnianskosrbský prezident Dodik na slávnostnom odovzdávaní ocenení v bosnianskosrbskej metropole Banja Luka.

Dodik, ktorý navštívil Putina v septembri v Moskve, udržiava s ruským prezidentom tesné vzťahy aj napriek vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Medailu Putinovi odovzdá počas ich najbližšieho stretnutia, objasnila AP.

Západ často obviňuje Moskvu, že sa prostredníctvom svojich spojencov v Srbsku a Bosne snaží destabilizovať Bosnu i zvyšok Balkánu.Medzi nich patrí aj Dodik, ktorý otvorene obhajoval odtrhnutie Srbmi ovládanej polovice Bosny od bosniansko-chorvátskej federácie a jej pripojenie k susednému Srbsku. (tasr)

20:40 Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu utečeneckú vlnu od čias druhej svetovej vojny, uviedla v nedeľu predstaviteľka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Nemecku Katharina Lumppová. Píše o tom agentúra DPA.

Z Ukrajiny ušlo už viac než 7,9 milióna ľudí a ďalších 5,9 milióna je vnútorne vysídlených," nechala sa počuť Lumppová. Súčet týchto osôb, takmer 14 miliónov, predstavuje viac než tretinu z celkového množstva obyvateľov Ukrajiny, ktorých je okolo 41 miliónov, sumarizuje DPA.

Lumppová dodala, že príspevok Nemecka na podporu utečencov v sume vyše 500 miliónov dolárov je po Spojených štátoch druhým najväčším. „S týmito peniazmi dokážeme utečencom pomôcť pri ich bezpečnosti a ochrane a ešte aj v mnohých iných veciach,“ priblížila predstaviteľka UN­HCR.

V priebehu tejto zimy očakáva ďalšiu vlnu státisícov ukrajinských utečencov prichádzajúcich do Európy aj šéf Nórskej rady pre utečencov (NRC) Jan Egeland.(tasr)

18:58 Rusko a Bielorusko zintenzívnili spoločné vojenské cvičenia. Vychádzajú pri nich zo skúseností ruských vojsk s bojmi na Ukrajine a kladú dôraz na boj v meste. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol televízny kanál bieloruského ministerstva obrany. V druhej polovici januára usporiadajú Bielorusko a Rusko podľa ministerstva spoločné letecké cvičenia.

Bieloruské ministerstvo obrany už vo štvrtok oznámilo, že Moskva a Minsk posilnili svoje spoločné vojenské zoskupenie v Bielorusku o zbrane, vojakov a špecializované vybavenie a plánujú usporiadať spoločné letecké cvičenia. Dnes uviedlo, že sa cvičenia budú konať od 16. januára do 1. februára a budú sa týkať všetkých vojenských letísk a výcvikových oblastí letectva a protivzdušnej obrany.

"Regionálne zoskupenia (ruskej a bieloruskej) armády cvičia takmer bez prestávky. Intenzita cvičenia rastie. Cieľom je, aby sme boli pripravení vzdorovať agresorovi na všetkých frontoch, "uviedol kanál bieloruského ministerstva obrany. Mimoriadna pozornosť je podľa neho venovaná boju v zastavaných oblastiach tak, aby si vojaci boli schopní poradiť so situáciou, keď nepriateľ zaujme palebné pozície v rôznych budovách.

Bieloruská opozícia v sobotu uviedla, že sa obáva možnej mobilizácie v Bielorusku na podporu ruskej invázie na Ukrajine. (čtk)

17:27 V Kramatorsku na východe Ukrajiny nie sú žiadne zjavné známky, že by tu posledný ruský útok poničil budovy alebo si vyžiadal obete, uviedli reportéri agentúry Reuters. Novinári agentúry sa vydali do mesta zhodnotiť situáciu po tom, ako dnes ruské ministerstvo obrany oznámilo, že masívny ruský raketový úder zlikvidoval vyše 600 ukrajinských vojakov, ktorí tu boli ubytovaní.

Reportéri sa vydali priamo k dvom objektom, kde podľa dnešného oznámenia Moskvy prebývali zabití vojaci. Podľa novinárov má jedna z budov iba rozbité okná, zatiaľ čo druhá zostala nedotknutá. Ukrajina sa k dnešnému tvrdeniu Moskvy zatiaľ nevyjadrila. (čtk)

16:36 Rusko a Ukrajina si vymenili po 50 vojnových zajatcov, informovala v nedeľu britská stanica BBC. Ruské ministerstvo obrany na svojom konte na platforme Telegram spresnilo, že prepustení ruskí zajatci budú prevezení do Moskvy a v zdravotníckych zariadeniach rezortu obrany sa podrobia liečbe a rehabilitáciám.

Kyjev potvrdil informáciu o výmene zajatcov. Dodal, že medzi 50 ukrajinskými vojakmi, ktorí boli v zajatí v Rusku a boli prepustení, je 33 dôstojníkov a 17 rotných a seržantov. „Vrátili sa ľudia zajatí v Černobyle, ako aj obrancovia Mariupolu, chlapci (zajatí) pod Bachmutom, ako aj v Kyjevskej, Černihivskej, Chersonskej oblasti a ďalších regiónov,“ uvádza sa vo vyhlásení vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka.

Ako poznamenala agentúra DPA, ide o prvú výmenu zajatcov v novom roku. Výmeny zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom sú pomerne pravidelné a je to jediná oblasť, v ktorej ešte prebieha dialóg medzi bojujúcimi stranami. Rokovania na iných úrovniach a na iné témy uviazli v mŕtvom bode. (tasr)

15:41 Dvaja Ukrajinci boli zabití a ďalší deviati zranení napriek 36-hodinovému prímeriu, ktoré ruský prezident Putin jednostranne vyhlásil počas pravoslávnych Vianoc a skončilo sa v sobotu o polnoci. V nedeľu o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.

Námestník šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko v nedeľu uviedol, že za posledných 24 hodín bola v dôsledku „ozbrojenej agresie Ruska“ v Doneckej oblasti zabitá jedna osoba a ďalších osem bolo zranených. Tymošenko doplnil, že ďalší človek prišiel o život v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny. Jedného zraneného hlásili aj z juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

Ukrajinské ministerstvo obrany v osobitnom vyhlásení uviedlo, že „napriek tzv. prímeriu vyhlásenému ruskými okupantmi nepriateľ za uplynulý deň vykonal deväť raketových a tri vzdušné útoky a 40 útokov zo salvových raketometov“. Rezort obrany dodal, že cieľom útokov bola najmä civilná infraštruktúra­. (tasr)

14:34 Rusko oznámilo, že jeho sily vykonali „odvetný útok“ vo východoukrajinskom meste Kramatorsk s cieľom pomstiť sa za smrť 89 vojakov, ktorí boli zabití pred týždňom v meste Makijivka v Doneckej oblasti. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva obrany v Moskve. AFP však poznamenala, že správu ruského rezortu obrany nevedela bezprostredne overiť.

„Viac než 600 ukrajinských vojakov bolo zabitých“ v dôsledku masívneho raketového útoku na jednotky umiestnené v dvoch budovách v Kramatorsku, tvrdí ruské ministerstvo. Dodáva, že zasiahnuté budovy slúžili ako dočasné kasárne pre vojakov.

Ruské ministerstvo v príspevku zverejnenom na platforme Telegram, na ktorý sa odvoláva spravodajská stanica Sky News, priblížilo, že za uplynulých 24 hodín sa Moskve podarilo cez viaceré nezávislé kanály odhaliť a potvrdiť dočasné nasadenie ukrajinských vojakov v Kramatorsku. V oboch budovách bolo údajne dovedna 1300 príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl. (tasr)

13:21 Riešením konfliktu na Ukrajine, ktorú vlani vo februári vojensky napadlo Rusko, je podľa premiérov Slovenska a Česka Eduarda Hegera a Petra Fialu víťazstvo Kyjeva. Vyplýva to z vyjadrení predsedov vlád oboch krajín v dnešnej televíznej diskusii RTVS O päť minút dvanásť.

"Nevidím veľa iných riešení, ako že Ukrajina v tej spravodlivej obrane zvíťazí. Považujem za povinnosť západných krajín Ukrajinu plne podporovať, pretože čelí prevahe, brutálnej vojne, "povedal Fiala, ktorý sa zároveň vyslovil za zachovanie nezávislosti a plnej územnej celistvosti Ukrajiny.

Podľa Fialu Rusko v konflikte nepočítalo so statočnosťou Ukrajincov a jednotou Európskej únie. Predseda českej vlády zároveň spomenul posilnenie NATO, a to v súvislosti s plánovaným vstupom Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Aj podľa Hegera Ukrajina musí boj vyhrať. Povedal, že sa nemožno spoliehať na to, že Rusko nenapadne aj ďalšie štáty.

Fiala obhajoval sankcie, ktoré západné krajiny zaviedli proti Rusku po jeho invázii na Ukrajinu. Podľa neho Západ slabo reagoval na ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym v roku 2014. Energetická kríza v Európe podľa neho ukázala, že krajiny by nemali byť závislé od východných diktatúr v žiadnej strategickej záležitosti, ako napríklad v oblasti dodávok ropy, zemného plynu či čipov. (čtk)

12:10 Rusko počas jeho vojny na Ukrajine stratilo už 111 170 vojakov. Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, podľa ktorého počas soboty prišlo o život 430 ruských vojakov.

Ruské straty podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ rátajú aj 3 069 tankov, 6 130 obrnených vozidiel, 4 801 vozidiel a palivových nádrží, 2 065 delostre­leckých systémov, 431 salvových raketometov, 217 systémov protivzdušnej obrany, 272 vrtuľníkov, 285 lietadiel, 1 849 dronov, 723 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 183 kusov špeciálnej techniky.

11:24 Spolupredseda vládnej Sociálnodemokra­tickej strany Nemecka (SPD) Lars Klingbeil tvrdí, že naďalej zostáva skeptický, či bez koordinácie s ostatnými členmi organizácie NATO treba podporiť Kyjev nemeckými bojovými tankami Leopard. Napísala o tom v nedeľu agentúra DPA. „Ani jedna krajina nedodáva bojové tanky, ktoré by boli takou ťažkou (bojovou technikou), akou je Leopard 1 a 2,“ povedal Klingbeil v sobotnom rozhovore s televíziou RTV/ntv.

Podľa nemeckého politika vedie Putin na Ukrajine mimoriadne brutálnu akciu a už dlho pokladá západné krajiny vrátane Nemecka za spoluúčastníkov tohto vojnového konfliktu. „Z tohto hľadiska je správne, aby Američania, Francúzi a takisto aj naša nemecká spolková vláda vždy znova a znova zvažovali naše zapájanie sa do tejto vojny,“ povedal Klingbeil.

„Pre nemeckú vládu bolo a je vždy dôležité nepodnikať samostatné kroky, keď ide o vojenskú pomoc Ukrajine,“ nechal sa počuť spolupredseda SPD.

Pred niekoľkými dňami priniesli svetové tlačové agentúry s odvolaním sa na nemenované zdroje z prostredia spolkovej vlády správu, že Nemecko a Spojené štáty plánujú „kvalitatívny nový krok“ v dodávkach zbraní pre Ukrajinu.

Zdroje síce nešpecifikovali, o dodávkach akých zbraní pre ukrajinskú armádu Washington a Berlín diskutujú, avšak podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung sa spolková republika chystá Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Marder. (tasr)

10:00 Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda už takmer 8,99 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu soboty približne 23 100 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 15 100 ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,2 milióna jedincov.

Nemecká tlačová agentúra DPA však pripomína, že aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko. Z údajov poľskej vlády z vlaňajšieho novembra žije v Poľsku dovedna okolo 1,3 milióna ukrajinských utečencov.

9:14 Vojna, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, vytvorila v tejto krajine mínové pole s rozlohou 250 000 kilometrov štvorcových, tvrdí ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. „Je to v súčasnosti najväčšie mínové pole na svete,“ povedal Šmyhaľ juhokórejskej tlačovej agentúre Jonhap v rozhovore, ktorý vyšiel v nedeľu.

Rozsah zamínovaných oblastí zodpovedá vyše 40 percentám celkovej územnej rozlohy Ukrajiny. „Nielenže to ľuďom sťažuje cestovanie, ale spôsobuje aj veľké ťažkosti v poľnohospodár­stve, ktoré je jedným z našich hlavných priemyselných odvetví,“ spresnil Šmyhaľ.

Vojna Ruska proti Ukrajine zasiahla najviac a najhorším spôsobom obytné oblasti obývané civilmi. „Rusko cieli na infraštruktúru v husto obývaných oblastiach,“ povedal predseda ukrajinskej vlády pre Jonhap. „Navyše, cieľmi okupanta sa stali aj priemyselné objekty, napríklad chemické továrne, oceliarne či dopravná infraštruktúra,“ doplnil Šmyhaľ.

Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin koncom roka uviedol, že od začiatku vojny z konca februára 2022 dostalo na Ukrajine zásah viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry. Ide napríklad o plynovody, elektrické rozvodne či mosty.

„Vo všeobecnosti máme na Ukrajine informácie o viac ako 35.000 objektoch poškodených v dôsledku ruských útokov,“ povedal Jenin koncom decembra. (tasr)

8:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil jednostranné prímerie, ktoré ruský prezident Vladimir Putin oznámil počas pravoslávnych Vianoc, za neúspešné. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA.

„Svet sa mohol opäť presvedčiť, aké nepravdivé sú vyhlásenia z Moskvy na každej úrovni,“ povedal Zelenskyj v sobotňajšom večernom videopríhovore. „Hovorili niečo o údajnom prímerí, ale ruské strely opäť zasiahli Bachmut a ďalšie ukrajinské pozície,“ citovala ukrajinského prezidenta DPA. O pokračujúcich ruských útokoch tankami, delostrelectvom a raketami hovoril aj ukrajinský generálny štáb.

Krátko po ukončení prímeria ohláseného Moskvou v sobotu o polnoci miestneho času (22.00 h SEČ) okrem toho hlásili výbuchy vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti. Podľa prvých informácií si vyžiadali jednu obeť. Letecký poplach vyhlásili takmer okamžite po polnoci aj v Poltavskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Luhanskej oblasti i na Ruskom anektovanom Kryme.

Podľa ukrajinských predstaviteľov zomreli pri ruskom ostreľovaní počas vianočných dní v meste Bachmut v Doneckej oblasti dvaja civilisti. Kremeľ vo štvrtok oznámil, že Putin nariadil jednostranne zastaviť paľbu od piatkového poludnia do sobotňajšej polnoci. Ako dôvod uviedol Vianoce, ktoré pravoslávni veriaci slávili v týchto dňoch. Kyjev krok Ruska odmietol ako pokrytecký a mnohí zahraniční pozorovatelia hovorili o propagandistickom geste, píše DPA. Ešte počas platnosti prímeria Moskva v sobotu popoludní priznala, že opätuje ukrajinské útoky. Podľa hovorcu ruského ministerstva obrany k tomu došlo v Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Bez ohľadu na to hovorca vyhlásil, že Rusko vlastné prímeria dodržiavalo.

8:00 Na frontovej línii na Ukrajine o polnoci moskovského času (v sobotu o 22.00 h SEČ) vypršalo 36-hodinové prímerie, ktoré jednostranne vyhlásilo Rusko kvôli pravoslávnym Vianociam. Boje ale v skutočnosti na Ukrajine pokračovali celý čas, napísal ruskojazyčný server BBC News. Úrad generálneho prokurátora Ukrajiny už skôr uviedol, že v dôsledku ruského ostreľovania Bachmutu zahynuli počas prímeria dvaja ľudia a 13 ďalších utrpelo zranenia.

Ruská armáda v sobotu uviedla, že prímerie dodržiava, ale ukrajinská armáda ostreľovala ruské pozície. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prímerie vyhlásené šéfom Kremľa Vladimirom Putinom odmietol. Označil ho za cynický trik, ktorého cieľom je, aby si ruské jednotky oddýchli a dovyzbrojili sa.

Podľa serveru BBC News boje v sobotu pokračovali aj v osadách blízko Soledaru, na ktorý útočia ruské jednotky. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej analýze však uviedol, že postup ruských jednotiek pri Soledare v Doneckej oblasti im nezaručuje úplné obkľúčenie Bachmutu, odkiaľ sú teraz hlásené najkrvavejšie bitky na celom fronte.

Ruský arzenál balistických a riadených striel dlhého doletu sa podľa ISW stenčuje. Napriek tomu bude Rusko zrejme aj naďalej ohrozovať ukrajinskú infraštruktúru a civilistov, konštatovali experti z ISW.

Analytici ISW tiež píšu, že Rusko vo vojne ďalej používa tému náboženstva ako zbraň. Ruskí vojenskí blogeri v sobotu hojne zverejňovali zábery z vianočnej bohoslužby v Kyjevskopečerskej lávre, ktorú prvýkrát na tomto mieste slúžil duchovnej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Slávny kláštor bol dlho spájaný s vplyvom Moskvy. Ruskí priaznivci vojny bohoslužbu prezentovali ako dôkaz prenasledovania cirkvi, uviedol ISW.