Nevídaná kríza
Lula však čelí nevídanej kríze, ktorá pripomína útok sfanatizovaných stúpencov Donalda Trumpa na americký Kapitol 6. januára 2021.
Do hlavného mesta Brazília prišlo podľa BBC cez víkend viac ako 100 autobusov s ľuďmi, ktorí nepokoje rozpútali. Úrady tvrdia, že už poznajú identitu tých, ktorí financovali zvážanie protestujúcich, ktorých bolo okolo štyritisíc. Zaskočili bezpečnostné zložky a bez väčšej námahy sa dostali do federálnych úradov.
„Vždy sme tvrdili, že sa nevzdáme. Kongres je náš. My máme moc,“ upozornil denník New York Times na video jedného z násilníkov z vpádu do parlamentu, ktoré sa šírilo po brazílskych sociálnych sieťach. Výtržníkov sa podarilo zastaviť až potom, čo Lula nariadil nasadenie federálnych bezpečnostných zložiek, ktoré zatkli už 1 500 ľudí.
„V histórii našej krajiny sa to ešte nestalo,“ reagoval viditeľne rozhorčený brazílsky prezident v televíznom prejave na nepokoje. Protestujúcich označil za vandalov a fašistov. „Títo ľudia musia byť potrestaní,“ zdôraznil Lula.
Priaznivci brazílskeho exprezidenta Bolsonara sú proti jeho nástupcovi Lula da Silvovi.
Súčasná hlava štátu ukázala prstom aj na svojho predchodcu Bolsonara, ktorý pred voľbami naznačoval, že ak ich prehrá, budú sfalšované. Po porážke sa takmer prestal vyjadrovať k politike. Bolsonaro sa nezúčastnil ani na Lulovej inaugurácii a odcestoval na Floridu, kde sídli aj Trump. Výtržnosti v Brazílii odsúdil na sociálnej sieti Twitter, ale odmietol, že by s ním nejako súviseli, a vyhlásil, že v minulosti sa rovnako správala ľavica.
„Pokojné demonštrácie v rámci zákona sú súčasťou demokracie. Ale ničenie a útok na verejné budovy, ktoré sa udiali teraz, rovnako ako tie, ktoré praktizovala ľavica v rokoch 2013 a 2017, sa pravidlám vymykajú,“ uviedol Bolsonaro.
„Podnecoval útoky na tri zložky moci, kedykoľvek mohol. Je to aj jeho zodpovednosť,“ vyhlásil na adresu bývalého krajne pravicového prezidenta Lula, keď poukázal, že protestujúci zaútočili na súdnu, zákonodarnú aj výkonnú moc. Hlava štátu v hlavnom meste počas nepokojov nebola. Lula bol na návšteve mesta Sao Paulo, ktoré zasiahli povodne.
Čítajte viac Podporil vzburu proti Amerike. Aj keď Trump skončí, trumpizmus prežije
Keďže Bolsonaro je momentálne v USA, objavili sa hlasy, že Spojené štáty by ho nemali chrániť v prípade, že by doma čelil vyšetrovaniu. Časť americkej krajne pravicovej politickej scény na čele s bývalým Trumpovým poradcom Stevom Bannonom povzbudzovala bývalú brazílsku hlavu štátu, aby sa nevzdávala moci. Teraz Bannon útočiacich extrémistov označil za bojovníkov za slobodu.
Čo bude ďalej?
Je očividné, že niektorí výtržníci rátali s tým, že sa na ich stranu postavia bezpečnostné zložky. V Brazílii v rokoch 1964 až 1985 vládla junta, ktorej je Bolsonaro obdivovateľom. Môže sa stať, že Lulu sa v istom momente budú snažiť odstrániť krajne pravicoví demonštranti v spolupráci s časťou armády?
„Nemyslím si, že by prezident mohol čeliť násilnému prevratu. Armáda Lulu nemá v láske a dôstojníci vo všeobecnosti inklinujú k pravicovému krídlu politiky, ale je veľmi nepravdepodobné, že by chceli vládnuť krajine sami,“ reagoval pre Pravdu David Lehmann, expert na Brazíliu z univerzity v Cambridge. „Od volieb však ukázali, že sú ochotní umožniť pred kasárňami v južných štátoch krajiny a v hlavnom meste táboriť demonštrantom, ktorí žiadajú zrušenie volebného výsledku a teraz chcú zvrhnúť Lulu. Mohli ich rozprášiť, ale neurobili to. Oni a polícia mohli zabrániť invázii do parlamentu, najvyššieho súdu a prezidentského paláca, ale neurobili to,“ pripomenul Lehmann.
Foto: SITA/AP, Eraldo Peres
Odborníčka na Brazíliu Flavia Bellieniová-Zimmermannová zo Západoaustrálskej univerzity tiež nepredpokladá, že by Lulovi bezprostredne hrozil puč.
„Prezidenta však čaká veľmi turbulentná vláda. Podľa môjho názoru, ak sa rozhodne fungovať ako centrista, existuje možnosť, že politicky prežije. Niektoré z jeho ministerských nominácií však naznačujú, že jeho vláda bude typickou pre Stranu pracujúcich a nebude koalíciou širších politických názorov. A ak je to tak, zvýši to politickú polarizáciu Brazílie,“ uviedla pre Pravdu Bellieniová-Zimmermannová.
Podľa expertky bude rozhodujúci prvý rok tretej Lulovej vlády. Prezidentom bol už v rokoch 2003 až 2010.
„Nasledujúce mesiace ukážu, či Lula dokáže spacifikovať brazílsku spoločnosť a či potrestajú tých, ktorí stoja za nepokojmi v hlavnom meste Brazílie. Prinútiť brazílske mocenské skupiny a vojenských a policajných agentov, aby sa za niečo zodpovedali, však bude herkulovská úloha. Ak však k tomu nedôjde, tak na jednej strane budú títo politickí aktéri fungovať v rámci vlády a na strane druhej budú spolupracovať s aktivistami v teréne a podnecovať ďalšie protidemokratické činy. To potom môže eskalovať do väčších občianskych nepokojov, ktoré povedú k tomu, že armáda zasiahne, aby takpovediac podporila zákon a poriadok a zvrhne Lulu. Takto si to predstavujú priaznivci Bolsonara,“ vysvetlila Bellieniová-Zimmermannová.
Ako vidí možný vývoj odborník na Latinskú Ameriku Jeff Garmany z Melbournskej univerzity?
"Pravdepodobnejší ako násilne zvrhnutie Lulu je útok alebo pokus o atentát, ktorý vykonala malá skupina občana alebo polovojenské jednotky so skrytou podporou nelojálnych predstaviteľov armády alebo bezpečnostných zložiek. Pod pojmom skrytá mám na mysli podporu, ktorá nie je zrejmá ani priamočiara, no napriek tomu významná. Napríklad by mohli tajne odovzdávať informácií či umožnili by, aby sa niečo stalo, hoci by sa tomu dalo zabrániť,“ uviedol pre Pravdu Garmany.
Expert povedal, že to hovorí preto, ako násilnosti vyzerali.
"Bolo tam množstvo predstaviteľov verejnej bezpečnosti, ktorí sa síce priamo nezúčastnili útoku, ale stále boli spolupáchateľmi, pretože neurobili nič, aby ho zastavili. Vyšetrovanie stále bezí, no zdá sa, že niektorí z nich mohli výtržníkom dokonca pomáhať rôznymi spôsobmi. Takže, keď sa vrátim k vašej otázke, čo Lulovi hrozí násilné zvrhnutie, zdá sa, že momentálne je možné takmer všetko,“ dodal Garmany
Veľa krajín sveta po nepokojoch vyjadrilo Lulovi jednoznačnú podporu. Pridalo sa aj Slovensko. „Hlboko ma znepokojili násilné činy v hlavnom meste Brazílie. Odsudzujem násilné útoky na demokratické inštitúcie a vyjadrujem solidaritu s demokraciou v Brazílii,“ napísal na sociálnej sieti Twitter šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer.