Schválené zmeny sú podľa poľskej vlády v súlade s požiadavkami Európskej komisie, ktorá požadovala úpravu súdnej reformy pre obavy z oslabenia nezávislosti poľskej justície a princípov právneho štátu. Z tohto dôvodu zablokovala Poľsku čerpanie vyše 35 miliárd eur z postpandemického balíka obnovy.
Zatiaľ nie je jasné, či schválené zmeny uspokoja EÚ natoľko, aby zablokované prostriedky Varšave uvoľnila. „Je to ťažký kompromis,“ povedal novinárom po piatkovom hlasovaní poľský premiér Mateusz Morawiecki. „Musíme skončiť spor so Západom. Skutočným nepriateľom je Východ,“ dodal s odkazom na vojnu na Ukrajine.
Podľa pozorovateľov chce poľská konzervatívna vláda dosiahnuť odblokovanie európskej pomoci ešte pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia na jeseň tohto roku. Vládnuca pravicová koalícia by v nich mohla prísť o parlamentnú väčšinu.
Navrhovanú legislatívu podporilo 203 poslancov Sejmu, 52 bolo proti a 189 sa zdržalo hlasovania. Do platnosti vstúpi, ak ju schváli aj opozíciou ovládaný Senát a podpíše prezident Andrzej Duda. Poslanci hlavných opozičných strán sa v piatok zdržali hlasovania. Navrhovaná úprava reformy podľa nich totiž nie je dostatočná na to, aby obnovila v Poľsku právny štát.
So schválenými zmenami nesúhlasí ani minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, líder malej koaličnej strany Solidárne Poľsko, ktorý je označovaný za architekta kontroverzných reforiem justície. EK zatiaľ neuviedla, či sú schválené zmeny v plne súlade s jej kritériami. Naznačila však, že ide o krok správnym smerom. Varšava tvrdí, že novú legislatívu s EÚ konzultovala.
EÚ žiadala od Poľska predovšetkým zrušenie spornej disciplinárnej komory najvyššieho súdu, ktorá mala právomoc trestať a odvolávať sudcov. Túto podmienku Varšava splnila už vlani v júli, podľa EÚ to však nestačilo.
EK požadovala nahradenie disciplinárnej komory nezávislým súdnym orgánom, zreformovanie celého disciplinárneho režimu, ako aj to, aby mali sankcionovaní sudcovia možnosť opätovného preskúmania svojich prípadov.