Návrat klimatického javu El Niño koncom tohto roka spôsobí nevídaný nárast globálnych teplôt a bezprecedentnej vlny horúčav. „Zhorší extrémne počasie na celom svete a veľmi pravdepodobne spôsobí, že oteplenie sveta prekročí 1,5 °C. Najteplejší rok v histórii, rok 2016, bol spôsobený silným javom El Niño,“ pripomína britská denník.
Je to súčasť prirodzenej oscilácie riadenej teplotami a vetrami v Tichom oceáne, ktorá sa deje medzi El Niñom, jeho chladnejším náprotivkom La Niña a neutrálnymi podmienkami.
V posledných troch rokoch došlo k neobvyklej sérii po sebe idúcich javov La Niña. Už teraz sa predpokladá, že rok 2023 bude teplejší ako rok 2022, ktorý je podľa globálnych dátových súborov piatym alebo šiestym najteplejším rokom v histórii.
Čítajte viac Planéta zametá najprv s tými, čo jej ublížili najmenej. Volajú o pomoc
El Niño sa vyskytuje počas zimy na severnej pologuli a jeho zahrievanie trvá mesiace, kým sa prejaví, čo znamená, že v roku 2024 je oveľa pravdepodobnejšie, že vytvorí nový globálny teplotný rekord. Skleníkové plyny vypúšťané ľudskou činnosťou doteraz zvýšili priemernú globálnu teplotu približne o 1,2 °C. To už viedlo ku katastrofálnym dosahom po celom svete, od spaľujúcich horúčav v USA a Európe až po ničivé záplavy v Pakistane a Nigérii, ktoré postihli milióny ľudí.
„Je veľmi pravdepodobné, že budúce veľké El Niño by nás mohlo priviesť k otepleniu o viac ako 1,5 °C,“ cituje Guardian profesora Adama Scaifeho, vedúceho oddelenia dlhodobých predpovedí britského meteorologického ústavu. „Pravdepodobnosť, že v budúcom päťročnom období bude prvý rok na úrovni 1,5 °C, je teraz približne 50 : 50,“ konštatoval profesor.
„Vieme, že pod vplyvom klimatických zmien budú dosahy javov El Niño silnieť, a to treba pripočítať k účinkom samotnej zmeny klímy, ktoré stále narastajú,“ povedal Scaife. A dodal: „Keď dáte tieto dve veci dohromady, je pravdepodobné, že počas budúceho El Niña budeme svedkami bezprecedentných vĺn horúčav.“
Kolísavé dopady cyklu El Niño-La Niña sa môžu prejaviť v mnohých oblastiach sveta. „Veda nám teraz už vie povedať, kedy tieto veci prídu, dlhé mesiace dopredu. Takže to naozaj musíme využiť a byť viac pripravení, od pripravenosti záchranných služieb až po to, aké plodiny pestovať,“ upozorňuje Scaife.
Profesor James Hansen z Kolumbijskej univerzity v New Yorku a jeho kolegovia nedávno vyhlásili, že podľa ich prognóz „rok 2024 bude pravdepodobne najteplejším rokom v histórii. Je nepravdepodobné, že by súčasná La Niña pokračovala štvrtý rok. Aj malý prejav javu El Niño by mal stačiť na rekordnú globálnu teplotu“.
Znečistenie ovzdušia v Číne podľa Hansena ohrev planéty ešte viac zvyšuje.
Podľa profesora Billa McGuireho z University College London „až El Niño dorazí, extrémne počasie, ktoré vyčíňalo na našej planéte v rokoch 2021 a 2022, bude chabé v porovnaní s tým, čo príde“.
Profesor Tim Palmer z Oxfordskej univerzity podľa Guardianu upozornil, že „korelácia medzi extrémnym počasím a globálnou priemernou teplotou nie je taká silná, ale termodynamické účinky klimatických zmien spôsobia, že anomálie, ktoré spôsobí El Niño, budú práve o to extrémnejšie“.
Výsledky klimatického modelovania, ktoré začiatkom januára zverejnil austrálsky meteorologický ústav, naznačili, že by sa planéta mohla prehupnúť od troch rokov nadpriemerných zrážok k jednému z najteplejších a najsuchších období v histórii pôsobenia efektu El Niño, čo by zvýšilo riziko silných vĺn horúčav, sucha a požiarov.
V decembri americký Národný úrad pre oceán a atmosféru ohodnotil pravdepodobnosť vzniku El Niña do augusta až októbra na 66-percentnú.