Ruský prezident Vladimír Putin pripravuje na Ukrajine novú ofenzívu, pričom kalkuluje s tým, že vojna potrvá roky. S odvolaním sa na svoje zdroje v radoch vládnych predstaviteľov a poradcov o tom píše agentúra Bloomberg.
Moskva chce ukázať, že jej armáda môže po mesiacoch strát znovu získať iniciatívu a vytvoriť tlak na Kyjev a jeho západných podporovateľov, aby súhlasili s prímerím, ktoré by Rusku ponechalo kontrolu nad okupovaným územím.
Čítajte viac Vojna vstupuje do rozhodujúcej fázy. Ukrajina do konca roku vyhrá, tvrdí analytikPo tom, čo ruské jednotky prišli o viac ako polovicu svojich počiatočných ziskov na Ukrajine, ani Putin už nemôže poprieť slabiny ruskej armády, povedali agentúre jej zdroje pod podmienkou anonymity.
„Putin je sklamaný z toho, ako sa veci vyvíjajú, ale nie je pripravený vzdať sa svojich cieľov,“ povedala Tatiana Stanovaja, ruská politologička pôsobiaca vo Francúzsku. „To znamená, že cesta bude dlhšia, krvavejšia a horšia pre všetkých.“
Pretrvávajúce neúspechy prinútili mnohých v Kremli k realistickejšiemu pohľadu na bezprostredné ambície a k uznaniu, že aj udržanie súčasnej frontovej línie by bolo úspechom, píše Bloomberg. Putin je však stále presvedčený, že väčšia armáda a ochota Ruska akceptovať najvyššie straty od druhej svetovej vojny mu umožní zvíťaziť aj napriek doterajším neúspechom.
Nová ofenzíva sa môže začať už vo februári alebo marci, uviedli zdroje blízke Kremľu. Potvrdili tak obavy Ukrajiny a jej spojencov, že sa blíži ďalšia ruská ofenzíva. Zdroje z okolia Kremľa zároveň naznačujú, že ofenzíva sa môže začať skôr, ako Kyjev dostane sľúbené dodávky amerických a európskych bojových tankov. Nemecké Leopardy môžu na Ukrajinu doraziť o tri až štyri mesiace, vyše tridsať Abramsov ešte o niečo neskôr.
Putinovo odhodlanie podľa Bloombergu predznamenáva ďalšiu eskaláciu vojny, zatiaľ čo Kyjev chystá svoj protiútok a odmieta také prímerie, ktoré by umožnilo Rusku okupovať jeho územie.
Šéf Kremľa podľa zdrojov agentúry verí, že nemá inú alternatívu, než vo vojne – ktorú vníma ako existenčnú a ako konflikt s USA a ich spojencami – zvíťaziť. Nové kolo mobilizácie je možné už na jar, ekonomika a spoločnosť sa stále viac podriaďujú potrebám vojny, uviedli zdroje.
Verejne Kremeľ tvrdí, že momentálne žiadnu väčšiu mobilizáciu neplánuje. V dlhodobejšom horizonte Putin schválil plány na rozšírenie stavu ozbrojených síl o takmer 50 percent počas niekoľkých nasledujúcich rokov a rozmiestnenie nových síl v blízkosti Fínska a v okupovaných oblastiach Ukrajiny, píše Bloomberg. Ruské školy obnovujú kurzy vojenského výcviku v rozsahu, aký mali naposledy v sovietskych časoch.
Predstavitelia amerických a európskych spravodajských služieb pochybujú o tom, že Rusko má napriek minuloročnej mobilizácii zdroje na novú veľkú ofenzívu. Spojenci medzitým zvyšujú dodávky zbraní Ukrajine a pripravujú sa prvýkrát dodať Kyjevu obrnené vozidlá a hlavné bojové tanky, ktoré by mohli pomôcť ukrajinským jednotkám prelomiť ruské línie. Podľa amerických predstaviteľov však brutálne ruské útoky v miestach, ako je Bachmut, vyčerpávajú ukrajinské sily a oslabujú schopnosť Kyjeva viesť útočné operácie inde.
Od minuloročných ukrajinských bleskových útokov tiež Rusi posilnili obranu a využívajú zákopy, tankové pasce a míny, aby spomalili prípadný ukrajinský postup, píše Bloomberg.
Agentúra zároveň konštatuje, že do prísne kontrolovaných ruských štátnych médií začali prenikať prvky realizmu ohľadom výkonu armády. „Doterajšie výsledky sú otrasné, pretože Rusko nebolo vôbec pripravené,“ povedal Sergej Markov, prominentný politológ a propagandista s úzkymi väzbami na Kremeľ. „Premenilo sa to na dlhotrvajúcu vojnu a Rusko zatiaľ nemá dostatok živej sily ani vybavenia, aby ju mohlo viesť,“ dodal.
Niektorí zasvätenci pripúšťajú, že Putinova dôvera v schopnosť jeho armády zvíťaziť svedčí o tom, že stále nepochopil odhodlania Západu odvrátiť jeho agresiu. Napriek tomu sa americkí a európski vojenskí predstavitelia obávajú, že by sa konflikt mohol ustáliť v delostreleckom boji v štýle prvej svetovej vojny s prevažne stagnujúcimi frontovými líniami. To je scenár, ktorý by mohol zvýhodňovať Rusko s jeho početnejšou populáciou a vojenským priemyslom, píše agentúra.
Kremeľ by podľa zdrojov Bloombergu prijal dočasné prímerie, ktoré by mu ponechalo kontrolu nad okupovaným územím, aby získal čas na obnovu svojich síl. Hoci toto územie nedosahuje hranice ukrajinských oblastí, ktoré Putin vlani nezákonne anektoval, Rusku by stále zostalo veľké teritórium. Navyše by spájalo regióny, ktoré Moskva okupovala pred súčasnou vojnou, píše Bloomberg. Pre Kyjev a jeho spojencov je ale táto vízia neprijateľná.
„Ak sa niečo nezmení, čaká nás opotrebovací konflikt, ako bola prvá svetová vojna, ktorý by mohol trvať dlho, pretože obe strany veria, že čas je na ich strane,“ povedal Andrej Kortunov, šéf Kremľom sponzorovaného think-tanku Ruská rada pre medzinárodnú záležitosti. „Putin si je istý, že buď Západ, alebo Ukrajina sa unavia,“ dodal Kortunov.