344. deň: Kyjev sa dočkal. Z Francúzska dostane Mambu a z USA balíček za 2,2 miliardy

23:30 Kanadské ministerstvo zahraničia oznámilo, že Kanada postihne sankciami 38 ľudí a 16 organizácií spojených so šírením ruských dezinformácií a propagandou. Na zozname je aj populárny ruský spevák Nikolaj Baskov, ktorý vystúpil na Červenom námestí v Moskve pri koncerte na podporu anexia ukrajinských území.

Na zozname sú ďalej spoločnosti United World International a Foundation for the Fight Against Repression spojené so žoldnierskou Vagnerovou skupinou Jevgenija Prigožina a Medzinárodná informačná agentúra (MIA) Rusko dnes.

Čítajte viac Sankcie nefungujú? Výroba áut v Rusku sa prepadla do brežnevovskej éry

„Ruské dezinformácie podporujú utrpenie miliónov ľudí. Prezident (Vladimir) Putin sa snaží manipulovať verejnou mienkou. Kanada týmto šíriteľom dezinformácií a propagandy nedovolí konať beztrestne. Kanada stojí po boku Ukrajiny,“ uviedla ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová.

Kanada od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 postihla sankciami vyše 2 200 jednotlivcov a firiem.

23:01 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že je „možné“, aby Ukrajina začala oficiálne prístupové rozhovory s EÚ už tento rok.

Zelenskyj sa takto vyslovil vo svojom tradičnom večernom videopríhovore, monitorovanom TASR na sociálnej sieti Facebook, po tom, ako sa v piatok v Kyjeve stretol s predsedom Európskej rady Charlom Michelom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

„Existuje zhoda v tom, že je možné začať rokovania o členstve Ukrajiny v Európskej únii ešte tento rok,“ vyhlásil Zelenskyj, ktorý súčasne ocenil, že partneri v EÚ chápu, že treba neustále posilňovať obranyschopnosť Ukrajiny a zvyšovať tlak na Rusko, najmä v podobe sankcií.

Zelenskyj vo svojom príhovore vyzdvihol, že na summite v Kyjeve bolo cítiť dôveru v to, že Ukrajina dosiahne tento svoj cieľ. „Hovoríme ako členovia európskeho spoločenstva. A pracujeme na tom, aby sme to dosiahli aj de iure,“ uviedol.

22:22 Premiéri Estónska, Lotyšska a Litvy žiadajú, aby západní spojenci Ukrajiny urýchlili dodávky zbraní tejto krajine. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA.

„Nadchádzajúce mesiace budú veľmi ťažké, môžu byť dokonca rozhodujúce, pokiaľ ide o túto vojnu. Preto musíme urýchliť a posilniť našu pomoc pre Ukrajinu – v prvom rade tú vojenskú,“ uviedla litovská premiérka Ingrida Šimonyté po stretnutí predsedov vlád troch pobaltských štátov v estónskom hlavnom meste Tallinn.

Estónska premiérka Kaja Kallasová v tejto súvislosti podotkla, že čas je dôležitý. Varovala, že dodávky zbraní by nemali prísť na Ukrajinu príliš neskoro. Moskva má už pod kontrolou približne 18 percent územia svojho suseda.

Čítajte viac Lavrov opäť obvinil Západ za podporu Kyjeva a kriesenie nacizmu

„Rusko sa pripravuje na novú rozsiahlu ofenzívu a naša pomoc Ukrajine musí byť dostatočná, aby jej krajina mohla čeliť,“ povedala Kallasová.

Lotyšský premiér Krišjánis Karinš uviedol, že ukrajinská armáda vie, aký druh zbraní potrebuje, aby vyhrala vojnu. „Plne podporujeme požiadavku Ukrajiny na vybavenie, ktoré im umožní vyhrať vojnu,“ dodal.

21:51 Ukrajinský minister obrany je optimistický o dopade nových tankov od spojencov v NATO. „Nová tanková koalícia s hlavnými tankmi krajín NATO. Potrebujeme to pre protiofenzívu, použijeme to ako železnú päsť na prerazenie ich obranných pozícií,“ povedal Oleksij Rezinkov na tlačovom brífingu s jeho poľským rezortným kolegom. Ako tiež podľa spravodajského portálu Sky News uviedol, západné dodávky 155-milimetrového delostrelectva sú životne dôležité pre Ukrajinu, aby odrazila ruské útoky na juhu a východe.

Poľský minister obrany Mariusz Błaszczak, ktorý na rokovania s Reznikovom pricestoval do Kyjiva, povedal, že Varšava pomáha trénovať ukrajinských vojakov na používanie západných tankov a dokončenie výcviku je otázkou „týždňov, nie dní alebo mesiacov“.

Západ v januári sľúbil Kyjivu dodávky hlavných bojových tankov, aby sa mohol lepšie brániť proti ruskej agresii, keďže Moskva vynakladá obrovské úsilie na dosiahnutie pokroku na východe Ukrajiny.

21:24 Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu a jeho taliansky náprotivok Guido Crosetto sa zhodli na dodaní systému protivzdušnej obrany SAMP/T na Ukrajinu tento rok na jar, informuje agentúra AFP. Ministri dnes ohľadne dodávky tiež dojednali potrebné technické detaily.

SAMP/T, označovaný aj ako Mamba, je jediným systémom európskej výroby, ktorý poskytuje ochranu proti balistickým strelám. S dosahom zhruba 100 kilometrov dokáže sledovať desiatky cieľov a až desať naraz ich zasiahnuť. Kyjev o SAMP/T, ktorý je určený primárne na obranu bojiska a vojenských cieľov ako letisko a prístavy, konkrétne žiadal už vlani v novembri.

„Systém umožní krajine brániť sa pred drónovými, raketovými a leteckými útokmi,“ uviedlo francúzske ministerstvo obrany vo vyhlásení po telefonáte oboch ministrov.

Francúzsko v posledných dňoch tiež oznámilo, že ukrajinskej armáde poskytne ďalších 12 húfnic Caesar a radar Ground Master 200 (GM200) stredného dosahu, ktorý je schopný odhaliť nepriateľské lietadlo na vzdialenosť 250 kilometrov, či už letí nižšou rýchlosťou a v malej výške ako dron, alebo vo väčšej výške a vyššou rýchlosťou ako bojové lietadlo. V utorok Lecornu po rokovaní s ukrajinským náprotivkom Oleksijom Reznikovom v Paríži tiež uviedol, že Francúzsko pošle 150 príslušníkov svojej armády do Poľska, aby tam každý mesiac vycvičili až 600 ukrajinských vojakov.

20:25 Európska únia plánuje zvýšiť úsilie s cieľom dosiahnuť, aby sa zmrazený ruský majetok použil na náhradu škôd spôsobených vojnou na Ukrajine. Uviedli to predstavitelia Únie v piatok po skončení summitu EÚ-Ukrajina v Kyjeve.

„EÚ takisto zvýši úsilie o použitie zmrazených ruských aktív na podporu obnovy Ukrajiny a na ciele odškodnenia v súlade s EÚ a medzinárodným právom,“ uviedli účastníci summitu v spoločnom vyhlásení. Právny rámec na tento postup však nie je jasný, dodáva AFP.

Na piatkovom summite sa zúčastnili aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Hlavnou témou bolo úsilie Ukrajiny o členstvo v EÚ.

20:05 Poľsko a pobaltské štáty presadzovali, aby sa limity stanovili na nižších úrovniach, aby sa obmedzili príjmy Ruska z predaja pohonných látok.

Čítajte viac 100 a 45 dolárov. EÚ zastropovala ruské produkty z ropy

19:36 Spojené štáty oznámili novú zásielku zbraní a munície pre Ukrajinu v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Dodávka zahŕňa ďalšie strely pre salvové raketomety HIMARS, ďalšie systémy protivzdušnej obrany a obrnené vozidlá, uviedlo americké ministerstvo obrany (Pentagón).

Hovorca Pentagónu Pat Ryder oznámil, že súčasťou novej zásielky sú aj nové vysoko presné bomby s raketovým motorom (GLSDB) odpaľované z pozemných zariadení. Tie dokážu zasiahnuť cieľ do vzdialenosti až 150 kilometrov a ohroziť tak ruské pozície ďaleko za frontovou líniou, píše AFP.

„Umožní im to vykonávať operácie na obranu svojej krajiny a opätovné dobytie svojho zvrchovaného územia,“ povedal Ryder s tým, že nevie, ako Ukrajina plánuje použiť tieto zbrane.

19:01 Ukrajina bude bojovať, aby si udržala mesto Bachmut tak dlho, ako to bude možné, vyhlásil ukrajinský prezident. Na tlačovej konferencii s lídrami Európskej únie po samite v Kyjive Volodymyr Zelenskyj povedal, že „nikto sa nevzdá Bachmutu,“ ktorý považujú za ich „pevnosť“. Zároveň vyzval Západ, aby dodal Kyjevu zbrane s dlhým doletom, aby ukrajinské sily mohli zostať v Bakhmute a vytlačiť ruské jednotky z Donbasu. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Ukrajinský prezident varoval, že Rusko sa chce pomstiť za jeho vojenské zlyhania. „Rusko sa chce pomstiť. Pomstiť sa na východe, kde neuspelo. Chcú zabrať východ. Našou úlohou je nedať im túto šancu posilnením našej armády potrebnými zbraňami. Myslím si, že máme všetky šance," dodal.

Ukrajinskí predstavitelia v ostatných týždňoch uviedli, že veria, že sa Rusko pripravuje na jarnú ofenzívu.

18:20 Poľsko už začalo cvičiť ukrajinských vojakov v zaobchádzaní s tankami nemeckej výroby Leopard, vyhlásil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak počas návštevy v Kyjeve.

Blaszczak povedal, že ukrajinské tímy budú na Leopardoch trénovať dovtedy, kým ukrajinskí a spojeneckí velitelia nerozhodnú, že sú vycvičení dostatočne na to, aby mohli tieto tanky používať.

Nemecké tanky Leopard, hlavne ich modernejšia verzia Leopard 2, patria k najrozšírenejším a najkvalitnejším tankom súčasnosti.

Poľsko už predtým oznámilo, že poskytne Ukrajine 14 svojich Leopardov, a aj ďalšie krajiny informovali, že Kyjevu odovzdajú tanky Leopard, ktoré majú vo svojej výzbroji.

Poľský minister obrany pred piatkovým vyhlásením rokoval s ukrajinským kolegom Olexijom Reznikovom.

Po rokovaní Blaszczak novinárom povedal, že výcvik na tankoch Leopard bude trvať niekoľko týždňov. „Určite to je nie záležitosť dní a ani mesiacov. Je to záležitosť týždňov,“ dodal.

17:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že jeho armáda bude schopná udržať si svoje pozície v Donbase a získať naspäť územie v prípade, ak podporovatelia Ukrajiny zo Západu zrýchlia dodávky zbraní. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajinské sily sa podľa prezidenta v prípade, ak sa dodávky zbraní zrýchlia, nebudú musieť stiahnuť z mesta Bachmut a začnú získavať naspäť Donbas, ktorý je okupovaný od roku 2014.

„Nikto v Bachmute sa nevzdá. Budeme bojovať tak dlho, ako budeme schopní,“ povedal Zelenskyj. „Bachmut považujeme za svoju pevnosť,“ uviedol ukrajinský prezident pre médiá po skončení summitu s predstaviteľmi EÚ v Kyjeve.

17:33 Poľsko má mnoho dobrých dôvodov, prečo je vo svojich postojoch k Rusku tak nekompromisné. Ich historická skúsenosť je nepopierateľná a myslím si, že v Poľsku asi nie je vôbec potrebné kohokoľvek presviedčať o hrozbe pochádzajúcej z Ruska. V rozhovore pre TASR to uviedol novozvolený český prezident Petr Pavel v reakcii na výroky poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Ten vyhlásil, že je pripravený postaviť novú železnú oponu, ak sa za východnou hranicou bude musieť vysporadúvať s agresívnym štátom. Pavlovi sa v tomto kontexte zdajú jeho výroky pochopiteľné, no podľa neho nie je potrebné sa nimi znepokojovať.

VIDEO: Petr Pavel o tom, čo NATO dalo a vzalo Česku či Slovensku

„Na druhej strane je dobré pracovať na tých povedzme praktických opatreniach, to znamená posilňovanie obranyschopnosti celého východného krídla, pretože obranyschopnosť NATO nie je závislá iba na hraničných plotoch a bariérach, ale je postavená predovšetkým na princípe odstrašenia akéhokoľvek možného agresívneho správania zo strany Ruska,“ objasňuje Pavel.

16:48 Budúci balík sankcií Európskej únie proti Moskve bude mieriť na komponenty v dronoch, ktorými Rusko útočí na Ukrajine. Podľa agentúry Reuters to dnes v Kyjeve uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po rokovaní s ukrajinským prezidentom Zelenským. Ten povedal, že úniové sankcie by mali smerovať k tomu, aby Moskva nemohla obnoviť svoj vojenský potenciál.

Leyenová ďalej uviedla, že Ukrajina je „skutočnou inšpiráciou pre Európu“. Takisto tejto krajine prisľúbila ďalšiu podporu. „Budeme podporovať vaše rýchle zotavenie a obnovu,“ napísala na Twitteri. EÚ súčasne podľa predsedníčky EK vyvedie dôsledky voči Rusku za skazu, ktorú spôsobuje. (čtk,tasr)

16:40 Európska únia po summite vo vyhlásení uviedla, že Ukrajina vynaložila „značné úsilie“ s cieľom posunúť sa k členstvu. Kyjev však vyzvala, aby zaviedol ďalšie reformy, píše agentúry AFP.

Únia podľa vyhlásenia „povzbudila“ Ukrajinu, aby pokračovala na svojej ceste a splnila podmienky členstva, ktoré sú špecifikované v analýze EK o žiadosti o členstvo.

Európska komisia v piatok zverejnila takéto analytické správy hodnotiace schopnosť Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ. (tasr)

Čítajte viac Eurokomisia zverejnila analýzy, ako sa Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko prispôsobujú právu EÚ

16:28 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril v piatok odhodlanie posunúť Ukrajinu bližšie k členstvu v Európskej únii. Predseda Európskej rady Charles Michel opätovne vyjadril integrácii Ukrajiny podporu.

„Náš cieľ je úplne jasný: začať rokovania o členstve Ukrajiny. Nebudeme strácať ani jeden deň v našej práci posunúť Ukrajinu a EÚ k sebe bližšie,“ uviedol Zelenskyj na spoločnom summite Ukrajiny a EÚ v Kyjeve.

„Ukrajina je EÚ, EÚ je Ukrajina,“ povedal Michel na tlačovej konferencii so Zelenským a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Únia podľa Michelových slov stojí pri Ukrajine dnes a bude pri nej a jej obyvateľoch i zajtra.

Hlavnou témou piatkového summitu je členstvo Ukrajiny v EÚ. Účastníci rokujú aj o poskytnutí ďalších zbraní a finančnej pomoci Kyjevu, zlepšení prístupu ukrajinských produktov na trh EÚ, pomoci s opravou energetickej infraštruktúry či uvalení nových sankcií na Rusko. (tasr/afp)

15:53 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 129 870 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišlo o život 840 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 215 tankov, 6 388 bojových obrnených vozidiel, 5 068 vozidiel a palivových nádrží, 2 215 delostre­leckých systémov, 460 odpaľovacích raketových systémov, 222 systémov protivzdušnej obrany, 284 vrtuľníkov, 294 lietadiel, 1 952 dronov, 796 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 202 kusov špeciálnej techniky. (sita)

15:31 Európska únia podporí Ukrajinu pri jej úsilí o odmínovanie jej oslobodených území, ktoré dočasne okupovali ruské ozbrojené sily. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell v piatok na okraji samitu EÚ – Ukrajina oznámil, že na to vyčlenia do 25 miliónov eur. V tlačovej správe na svojej webstránke o tom informuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS).

Zmienené zdroje budú zahŕňať základné vybavenie pre ukrajinských štátnych operátorov odstraňovania mín a podporu kapacity ukrajinských orgánov efektívne riadiť národný sektor odstraňovania mín.

Míny a výbušniny predstavujú nebezpečenstvo dlho po tom, čo boli ruské sily nútené ustúpiť. Ohrozujú vracajúce sa civilné obyvateľstvo a oživenie hospodárskej činnosti, najmä v sektore dopravy a poľnohospodárstva, preto je odmínovanie dôležité, pripomína EEAS. (sita)

15:02 Ruské sily deportovali do Ruskej federácie viac ako 14-tisíc detí z okupovaných ukrajinských území. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

„Ruské úrady sa predovšetkým snažia eliminovať všetky prejavy ukrajinskej národnej identity a premeniť všetkých Ukrajincov na lojálnych poddaných ruského impéria,“ vyhlásil americký veľvyslanec Michael Carpenter.

Zdôraznil tiež, že Spojené štáty budú naďalej spolupracovať s medzinárodnými partnermi a Ukrajinou s cieľom postaviť pred súd tých, ktorí spáchali zločiny na území Ukrajiny. (sita)

14:50 Nemecko nebude hrať „kľúčovú“ úlohu pri presune stíhačiek F-16 na Ukrajinu, pretože „je to americká technológia“. Ako referuje britský web The Guardian, povedal to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Nemecký kancelár Olaf Scholz začiatkom tohto týždňa vylúčil vyslanie bojových lietadiel na Ukrajinu s tým, že sa sústredil na dodávku tankov Leopard 2, pretože je to nemecká technológia.

V rozhovore pre BBC News Ukraine Kuleba povedal, že jeho krajina „naozaj potrebuje“ lietadlá a rakety dlhého doletu „na zničenie vojenskej infraštruktúry ruských síl“ na okupovaných územiach Ukrajiny.

Povedal, že „nepochybuje“, že rozhodnutie dodať Ukrajine stíhačky F-16 bude prijaté, a dodal, že Kyjiv je „otvorený komunikácii so všetkými partnermi“ ohľadne švédskych lietadiel Gripen a francúzskych modelov Mirage a Rafale. (sita)

14:23 Ukrajinská generálna prokuratúra obvinila šéfa ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenija Prigožina z narušenia územnej celistvosti Ukrajiny a z vedenia agresívnej vojny voči Ukrajine. TASR správu prevzala zo spravodajskej stanice CNBC, ktorá sa odvolala na ukrajinské médiá.

Bojovníci Prigožinovej Vagnerovej skupiny bojujú na Ukrajine po boku regulárnej ruskej armády už od začiatku invázie. V posledných mesiacoch utrpeli vagnerovci, ktorí do svojich radov naverbovali aj väzňov z ruských väzníc, utrpeli ťažké straty v pokračujúcich bojoch o ukrajinské mesto Bachmut.

Generálna prokuratúra v Kyjeve v piatok oznámila, že na základe príslušných paragrafov ukrajinského trestného zákonníka vzniesla voči Prigožinovi obvinenia z narušenia územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny a z vedenia agresívnej vojny voči Ukrajine.

V oznámení kyjevskej prokuratúry, ktoré vyšlo v piatok v oficiálnom vládnom vestníku, sa uvádza, že občan Ruskej federácie Jevgenij Viktorovič Prigožin, narodený 1. júna 1961, je podozrivý z trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou by sa mal dostaviť na výsluch, a to v dňoch 13., 14. a 15. februára.

13:32 Nemecká vláda schválila export starších tankov typu Leopard 1 na Ukrajinu. V piatok to bez udania ďalších podrobností potvrdil hovorca vlády v Berlíne Steffen Hebestreit. „Môžem potvrdiť…, že boli vydané oprávnenia na export (Leopardov 1),“ uviedol hovorca na pravidelnom tlačovom brífingu. Odmietol však poskytnúť ďalšie detaily. „Momentálne k tomu nechcem povedať nič viac – skonkretizuje sa to v najbližších dňoch a týždňoch,“ povedal v reakcii na predchádzajúce neoficiálne správy nemeckých médií.

Povolenie sa podľa hovorcu týka tankov typu Leopard 1 zo skladov nemeckých zbrojárskych firiem. Nemecký kabinet minulý týždeň oznámil, že Ukrajine dodá na obranu pred ruskými inváznymi silami 14 moderných tankov typu Leopard 2 zo zásob ozbrojených síl (Bundeswehru).

Podľa piatkovej správy denníka Die Süddeutsche Zeitung (SZ) sú spoločnosť Rheinmetall a firma Flensburger Fahrzeugbau Gesellschaft (FFG) ochotné pripraviť desiatky tankov Leopard 1, ktoré by mohli dodať ukrajinským silám, ak by o ne prejavil Kyjev záujem. SZ však uvádza, že Berlín má problémy so zaobstaraním potrebnej munície pre tieto bojové vozidlá.

13:00 Kremeľ odmietol správy o tajnom americkom návrhu na mierové riešenie medzi Ruskom a Ukrajinou a označil ich za nepravdivé. Správu švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung, podľa ktorého Washington v polovici januára ponúkol Moskve pätinu ukrajinského územia, odmietli predtým aj Spojené štáty.

Čítajte viac Podľa švajčiarskeho denníka ponúkol Washington Moskve ukrajinské územie výmenou za mier. Kremeľ to poprel

13:04 Nórsko v piatok oznámilo, že pre svoju armádu zakúpi 54 tankov Leopard 2 novej generácie od nemeckej spoločnosti Krauss Maffei Wegmann. Nahradí tak staršie verzie týchto bojových vozidiel, z ktorých časť dodá Ukrajine. Objednávka nových tankov rozplánovaná na niekoľko rokov má Nórsku, členskej krajina NATO, ktorá má s Ruskom 196-kilometrovú hranicu, umožniť zmodernizovať svoju flotilu 36 tankov Leopard typu 2A4.

Nákup modernejších tankov Leopard 2A7 je súčasťou obranného balíka za 19,7 miliardy nórskych korún (1,79 miliardy eur), ktorý už schválil parlament v Osle.

Presné náklady na nákup týchto tankov uvedené neboli. AFP konštatuje, že Nórsko možno kúpi ešte aj ďalších 18 tankov Leopard 2A7. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2026 a budú trvať do roku 2031.

„Nachádzame sa… v jednej z najkompliko­vanejších bezpečnostných situácií od druhej svetovej vojny,“ povedal novinárom na vojenskej základni Rena nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Situáciu, ktorú vyvolala ruská agresia, prirovnal k vytvoreniu novej „železnej opony“. (tasr/afp)

12:30 V Enerhodare v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny dnes vybuchlo auto, jeden človek pritom prišiel o život. Oznámil to Vladimir Rogov z Ruskom dosadenej oblastnej správy, ktorého ukrajinské médiá označujú za kolaboranta. Meno obete Rogov neuviedol, explóziu označil za teroristický útok. Podľa ukrajinskej agentúry Unian pri výbuchu zahynul Jevhen Kuzmin, ktorý predtým slúžil u ukrajinskej polície, ale po okupácii mesta prešiel na ruskú stranu.

„Sila výbuchu auta v Enerhodare bola taká veľká, že nielenže rozbila okná v domoch až do deviateho podlažia, ale zničila minimálne jedno ďalšie auto, ktoré stálo vedľa automobilu, čo vyletel do povetria,“ napísal Rogov v sociálnych sieťach bez ďalších podrobností.

Na okupovaných územiach dochádza z času na čas k podobným útokom, ktorých terčom bývajú predovšetkým miestni kolaboranti a ruskí predstaviteli­a. (čtk)

12:01 Nemecká vláda chce údajne poskytnúť Ukrajine aj staršie tanky Leopard 1, avšak momentálne má problémy so zaobstaraním potrebnej munície. S odvolaním sa na vládne kruhy o tom v piatok informoval denník Die Süddeutsche Zeitung.

Vláda v Berlíne podľa uvedených zdrojov schválila dodávku starších tankov typu Leopard 1 zo zásob zbrojárskeho priemyslu. Dodávky by sa mohli zrealizovať, keď budú tieto tanky opravené a pripravené na použitie. Problémom je však chýbajúca munícia kalibru 105 mm.

Brazília má síce veľké zásoby tejto munície, keďže v minulosti získala od Nemecka približne 250 tankov Leopard. Avšak vláda brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu ju poskytnúť odmieta.

Takisto je proti dodaniu streliva pre nemecké protilietadlové systémy Gepard. Nemecko požiadalo Brazíliu o 300 000 nábojov pre gepardy ešte vlani v apríli, teda krátko po vypuknutí ruskej invázie. (tasr)

11:16 V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, ako aj v ďalších častiach krajiny, sa v piatok ráno rozozvučali sirény varujúce pred vzdušnými útokmi. Stalo sa tak pred začiatkom summitu EÚ-Ukrajina. V piatok pricestoval do Kyjeva aj šéf Európskej rady Charles Michel, ktorý prisľúbil podporu snahám Ukrajiny o vstup do EÚ. „V našom odhodlaní nepoľavíme. Budeme vás podporovať na každom kroku vašej cesty do EÚ,“ napísal Michel na sociálnej sieti Twitter.

Už vo štvrtok dorazila do Kyjeva predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula Von der Leyenová v sprievode 15 eurokomisárov a tiež šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Naposledy sa takýto summit konal v Kyjeve v októbri 2021, teda niekoľko mesiacov pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína agentúra AP.

Šéfka EK po rokovaniach s ukrajinskou vládou ohlásila nový balík pomoci na rok 2023 v hodnote 450 miliónov eur. Podľa predstaviteľov EÚ dosiahla pomoc Únie pre Ukrajinu od začiatku ruskej agresie takmer 50 miliárd eur.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po štvrtkovom stretnutí s von der Leyenovou vyhlásil, že Ukrajina si zaslúži začatie prístupových rokovaní s EÚ ešte v priebehu tohto roka. (tasr/afp)

10:15 Ruský prezident Vladimir Putin možno opäť precenil sily ruskej armády, a preto jej predpovedaný veľký útok na východe Ukrajiny skončí predčasne v období jarných dažďov a nepovedie k prelomu vo vojne, predpovedajú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

„ISW nespozorovalo žiadne známky, že by ruské sily dostatočne obnovili svoju bojovú silu, aby porazili ukrajinské sily na východnej Ukrajine a dobyli asi 11 300 kilometrov štvorcových neokupovanej časti Doneckej oblasti, teda viac ako 42 percent celkovej rozlohy tejto oblasti, do marca, ako údajne Putin svojim vojskám nariadil,“ píše inštitút.

Ruská ofenzíva by podľa amerických expertov mohla vyvrcholiť počas aprílového obdobia dažďov, ak nie skôr, bez toho, aby dosiahla operačne významné výsledky. To by mohlo podľa ISW vytvoriť priaznivé podmienky pre ukrajinské sily, ktoré by mohli využiť pri vlastnej protiofenzíve koncom jari alebo v lete po zaradení západných tankov do svojich jednotiek.

Ukrajinskí predstavitelia v poslednom čase opakovane varovali pred možnosťou, že Rusko znovu podnikne veľký útok, aby zvrátilo situáciu na bojisku. Naposledy minister obrany Oleksij Reznikov varoval, že ruská ofenzíva by mohla začať už 24. februára, teda na výročie vpádu ruských vojsk do krajiny. Na ruské prípravy na ofenzívu v podobe posilňovania vojsk a prieskumu na rôznych úsekoch frontu upozornil vo štvrtok aj ukrajinský generálny štáb.

Čítajte viac Reznikov: Rusi do novej ofenzívy vrhnú polmiliónovú armádu

ISW tiež poukázal na to, že ruské úrady zablokovali internetové mobilné služby v okupovanej Luhanskej oblasti, a to pravdepodobne v snahe posilniť bezpečnosť a utajiť rozmiestnenie nových ruských jednotiek.

Ukrajinci totiž používali mobilné telefóny na zhromažďovanie informácií o ruských silách v okupovanej časti Ukrajiny a posielali ich ukrajinskej armáde. Ruské sily sa podľa analytikov možno učia zo svojich predchádzajúcich chýb a posilňujú ochranu sústredenia ruských síl pred veľkou ofenzívou. (understandin­gwar.org, čtk)

9:12 Vojna na Ukrajine a Irán boli hlavnými témami štvrtkového stretnutia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Paríži.

Macron pritom zdôraznil nevyhnutnosť rozhodného vystupovania vzhľadom na pokrok Iránu v jadrovom programe, ktorý v prípade ďalšieho pokračovania nezostane bez dôsledkov, citoval vo vyhlásení Elyzejský palác. Francúzsky prezident vyjadril zároveň aj svoju nespokojnosť s nedostatočnou transparentnosťou Iránu voči Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE).

Spoločne s Netanjahuom zároveň vyjadrili hlboké obavy v súvislosti s destabilizujúcimi aktivitami Iránu v celom regióne. Macron pripomenul, že iránska podpora ruskej agresie na Ukrajine vystavuje Teherán ďalším sankciám a izolácii.

Obaja štátnici hovorili aj o medzinárodnom úsilí vyrovnať sa s dôsledkami ruskej útočnej vojny na Ukrajine. Témou boli aj možnosti rozšírenia a posilnenia normalizačných dohôd, s ktorými sa spája súhlas viacerých arabských štátov na normalizáciu ich vzťahov s Izraelom. (dpa, tasr)

7:15 Nový balíček americkej pomoci Ukrajine bude zrejme zahŕňať rakety odpaľované zo zeme s dostrelom 150 kilometrov. Pokiaľ by Kyjev dostal od USA rakety GLSDB, ich dostrel by sa tým takmer zdvojnásobil.

Čítajte viac Američania zvažujú poslať Kyjevu rakety s dostrelom až 150 km

6:53 Moldavsko vo štvrtok vyzvalo Rusko, aby prijalo jeho prozápadné smerovanie. Moldavská diplomacia zároveň odmietla výrok šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, že cesta Moldavska je „agresívna“. Lavrov v interview pre ruskú štátnu televíziu povedal, že Západ buduje Moldavsko tak, aby sa stalo „novým antiRuskom“, presne ako Ukrajina.

Čítajte viac Moldavsko vyzvalo Rusko, aby uznalo jeho prozápadné smerovanie

6:00 Poskytnutie britských bojových stíhačiek Ukrajine by bolo nepraktické kvôli dlhému výcviku pilotov. Povedal to podľa agentúry Reuters hovorca britského premiéra Rishiho Sunaka. Pilot sa s takýmto strojom naučí lietať najskôr o 35 mesiacov, vysvetlil hovorca praktické problémy, ktoré by boli podľa Londýna spojené s dodaním lietadiel Ukrajine na pomoc s bojom proti Rusku.

Británia tvrdí, že by teraz nebolo praktické posielať bojové lietadlá na Ukrajinu kvôli ich komplexnosti a dĺžke výcviku. „Budeme Ukrajincov naďalej počúvať a zvažovať, čo je správne z dlhodobého hľadiska, ale – ak to pomôže pochopiť situáciu – najrýchlejší výcvikový program pre nového pilota je približne 35 mesiacov,“ povedal hovorca novinárom. „Súčasný britský program výcviku na tryskové lietadlá trvá päť rokov,“ dodal hovorca.

Britský minister obrany Ben Wallace v stredu povedal, že Británia sa zatiaľ definitívne nerozhodla, či Ukrajine pošle bojové lietadlá, a podotkol, že v tejto chvíli to nepovažuje za „správny postup“. V tomto roku podľa neho konflikt posunie predovšetkým schopnosť Ukrajiny nasadiť západných obrnencov.

Vojenská pomoc spojencov Kyjeva sa od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu stupňuje; krajiny najskôr dodávali len muníciu, ručné zbrane a vojenské vybavenie. Teraz, po necelom roku od začiatku vojny, oznámili Nemecko, Británia, USA a ďalšie krajiny dodávky moderných tankov na Ukrajinu.

Ako ďalšie požaduje Ukrajina západné stíhačky. Ich dodanie vylúčil americký prezident Joe Biden, pomerne otvorene sa k veci však stavia francúzsky prezident Emmanuel Macron aj poľský premiér Mateusz Morawiecki. Na poskytnutie bojových lietadiel Ukrajine vyzýva Sunaka napríklad britský expremiér Boris Johnson.