Generálny tajomník NATO na úvod dvojdňovej schôdzky v Bruseli vyzval členov aliancie, aby zvýšili výrobu munície pre Ukrajinu. Varoval pritom, že Moskva sa pripravuje na novú ofenzívu. Dodávka stíhačiek Ukrajine je tiež na programe, ale „teraz to nie je najnaliehavejšia otázka,“ zdôraznil v utorok Jens Stoltenberg.
„Nevidíme žiadne známky toho, že by sa prezident Putin pripravoval na mier. To, čo vidíme, je opak, pripravuje sa na ďalšiu vojnu, na nové ofenzívy a nové útoky,“ varoval šéf NATO.
Momentálne je podľa Stoltenberga naliehavo potrebné dodať Kyjevu všetko to, čo mu spojenci sľúbili – popri nedostatkovej munícii aj obrnené vozidlá vrátane nemeckých Marderov a amerických Bradleyov, či bojových tankov Leopard. „Potrebujeme výcvik, potrebujeme vybavenie, potrebujeme muníciu a to je presne to, čo teraz spojenci poskytujú a bude to hlavná téma na stretnutí tu v NATO,“ prízvukoval generálny tajomník.
„Sme uprostred logistických pretekov. Kľúčové kapacity, ako je munícia, palivo a náhradné diely, sa musia dostať na Ukrajinu predtým, ako Rusko prevezme iniciatívu na bojisku,“ vyhlásil šéf NATO, ktorému sa podľa kuloárnych informácií krajiny aliancie chystajú predĺžiť mandát o ďalší rok.
Krajiny NATO zásobujú Ukrajinu muníciou z vlastných zásob, tie sa ale zmenšujú, čo vystavuje západný obranný priemysel tlaku. Podľa agentúry AP Ukrajina denne odpáli 6 000 až 7 000 delostreleckých granátov, čo je asi tretina počtu, aký míňa Rusko. Ukrajinská denná spotreba zodpovedá podľa expertov počtu, ktorý v mierových časoch nakúpi armáda menšej európskej krajiny za celý rok.
„Súčasná miera spotreby munície na Ukrajine je mnohonásobne vyššia ako naša súčasná produkcia. Napríklad čakacia doba na veľkokalibrovú muníciu sa zvýšila z 12 na 28 mesiacov. Dnešné objednávky budú doručené až za dva a pol roka. Potrebujeme zvýšiť výrobu a výrobné kapacity,“ apeloval na členské krajiny Stoltenberg.
Nemecký záväzok
Nemecký minister obrany Boris Pistorius na bruselskej schôdzke avizoval, že Berlín už rieši problém s muníciou do samohybných protilietadlových systémov Gepard, ktoré dodáva Ukrajine.
Výrobu tejto munície firma Rheinmetall už dávnejšie z Nemecka presunula do Švajčiarska, svojej dcérskej spoločnosti, keďže Bundeswehr Gepardy už v roku 2010 vyradil z prevádzky. Berlínu sa zatiaľ nepodarilo presvedčiť neutrálny Bern, aby schválil vývoz munície pre systémy Gepard na Ukrajinu, Nemci sa preto spoľahnú na vlastné sily. Pistorius v utorok oznámil, že nemecká vláda podpísala s Rheinmetallom zmluvu na obnovu výroby munície pre Gepardy. „Som veľmi rád, že sme schopní zaistiť dodávky tejto veľmi dôležitej súčasti protivzdušnej obrany,“ povedal nemecký minister.
Šéf Pentagónu Lloyd Austin v Bruseli pripomenul, že spojenci od začiatku vojny prisľúbili Ukrajine zbrane za takmer 50 miliárd dolárov. „Svoje úsilie ale musíme ešte zintenzívniť,“ citovala ho agentúra AP.
Minister obrany USA zosumarizoval najnovšie záväzky spojencov: tanky Leopard dodá Ukrajine osem krajín – Nemecko, Poľsko, Kanada, Portugalsko, Španielsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko. USA Kyjevu poskytnú tanky Abrams a Česko staršie tanky T 72, ktorých renováciu zaistia USA a Holandsko.
Fíni nemusia čakať
Ministri krajín NATO v Bruseli riešia aj situáciu okolo viaznuceho rozšírenia aliancie. Vstup Švédska a Fínska už ratifikovalo 28 krajín, chýba iba súhlas Ankary a Budapešti. Kým Maďarsko sľúbilo, že ratifikáciu dokončí tento mesiac, Turecko trvá na tom, že Štokholmu dá zelenú, až keď rovnako ako Helsinki splní jeho podmienky.
Obe severské krajiny požiadali o vstup do NATO naraz v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu a želali si vstúpiť spoločne. Stoltenberg však včera naznačil, že si vie predstaviť, že Fíni Švédov predstihnú. „Dôležitejšie než to, aby Švédsko a Fínsko vstúpili do NATO spoločne, je to, aby sa tak stalo čo možno najrýchlejšie,“ zdôraznil.