Ruská protivzdušná obrana vo štvrtok ráno zasahovala pri Sevastopole, kde podľa miestnych úradov zostrelila útočné drony. Popoludní na sociálnych sieťach kolovali zábery mohutnej explózie v Armiansku. Tentoraz ruskí predstavitelia tvrdili, že išlo o „bojovú koordináciu" ich jednotiek „s použitím rôznej munície“.
V každom prípade pár dní pred prvým výročím veľkej ruskej invázie napätie hustne. A spoza oceánu prichádzajú signály, že konať treba s chladnou hlavou.
Pokus Ukrajiny získať späť Krym by bol pre šéfa Kremľa Vladimira Putina „červenou čiarou“ a mohol by viesť k „masívnejšej ruskej odpovedi“. Spojené štáty preto „aktívne nenabádajú“ Kyjev k plánovanému návratu anektovaného polostrova. Podľa portálu Politico to povedal šéf americkej diplomacie Anthony Blinken v stredu počas online rozhovoru so skupinou expertov.
Minister však zdôraznil, že Kyjev o svojich vojenských plánoch rozhoduje nezávisle. Hlavným cieľom Washingtonu podľa neho je pomôcť ukrajinským silám postúpiť tam, „kde sa bojuje, najmä na východe“. Podľa denníka Politico, ktorý sa opiera o informácie štyroch anonymných zdrojov oboznámených s obsahom dôvernej zoomovej komunikácie, tak Blinken reagoval na otázku, či sú Spojené štáty pripravené pomôcť Ukrajine dosiahnuť jej ciele na Kryme.
Pripravení bojovať
V USA sú si vedomí, že Putin je v otázke Krymu pripravený zájsť veľmi ďaleko. Už v televíznom dokumente k prvému výročiu zabratia Krymu priznal, že pre prípad ozbrojeného odporu zo strany Západu na jar 2014 zvažoval nasadenie jadrových zbraní. Washingtonu vraj vtedy jasne odkázal, nech neriskuje svetový konflikt: „Toto je naša zem. Za čo tu chcete bojovať? Neviete?! A my vieme. A sme na to pripravení.“
Blinken podľa dvoch zdrojov dal jasne najavo, že USA v tejto chvíli nepovažujú útok na Krym za rozumný krok. Ďalší účastníci diskusie však z ministrových slov vyrozumeli, že Washington môže byť v budúcnosti k tejto možnosti „otvorenejší“.
Čítajte viac Ukrajina dostane viac zbraní. Je jej cieľom oslobodenie Krymu?
Pochybnosti o účelnosti bojov o polostrov zazneli od amerických predstaviteľov v minulosti už viackrát, pripomína Politico. Cituje napríklad generála Marka Milleyho, predsedu zboru náčelníkov, ktorý sa netají skeptickým názorom na možný pokus dobyť späť Krym: „Trvám na tom, že tento rok by bolo veľmi, veľmi ťažké vojensky vyhnať ruské sily zo všetkých oblastí, z každého centimetra Ukrajiny, ktorý Rusko okupuje. To neznamená, že sa to nemôže stať, ale bolo by to veľmi, veľmi ťažké."
Čítajte viac Má Kyjev Krym na dostrel? Moskva radšej verí cigaretovému ohorku
Pevné obranné línie
Krym je doslova prešpikovaný systémami protivzdušnej obrany, muničnými skladmi, sídli tam ruská čiernomorská flotila a desaťtisíce vojakov. Mnohé z týchto jednotiek sú v opevnených pozíciách, ktoré sa tiahnu stovky kilometrov až po Dneper. „Pre ukrajinské jednotky bude ťažké prelomiť tieto ruské línie aj po tom, čo dostanú sľúbené delostrelectvo a obrnené vozidlá od západných darcov,“ píše Politico.
Experti spájajú žiadosti Ukrajiny o rakety ATACMS, ktoré majú dosah 300 kilometrov, s plánmi spustiť útok na Krym a už teraz zničiť ruskú logistiku na juhu Ukrajiny. Biely dom však váha, pôvodne signalizoval, že si neželá, aby boli odpálené na územie Ruska, teraz sa odvoláva na nedostatok týchto rakiet.
Niektorí experti neveria, že by si Ukrajina trúfla pustiť sa do dobýjania Krymu. Pravdepodobnejšie podľa nich je, že sa ho pokúsi izolovať.
„Sú tri kritické body: pozemný koridor do Ruska, most cez Kerčský prieliv a námorná základňa v Sevastopole. Mali by vyradiť všetky tri,“ radí podľa Politica Kurt Volker, bývalý osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu, a dodáva: „To by zbavilo veľkú časť ruských síl adekvátnej podpory, a to bez toho, aby sa Ukrajina reálne pokúsila obsadiť Krym. Aj tak by to bola ťažká rana pre ruské vojenské úsilie.“